Aktívny život

Aj softvér zadarmo vie zarábať

Open source softvér zvykne byť paradoxne bezpečnejší ako uzatvorený

367166
03.02.2012 / Alexander Mravčák

Napriek tomu, že laikom stále veľa nehovorí, popularita open source softvéru neustále stúpa. Firmy, ktoré s otvoreným softvérom pracujú, hovoria, že im dáva konkurenčnú výhodu.

Hlavný produkt firmy Comsultia si môže ktokoľvek stiahnuť bezplatne z ich stránky. V ich softvéri na správu obsahu webovej stránky (takzvané CMS) sa odrážajú roky potu a práce. Napriek tomu sa ho však v roku 2006 rozhodli sprístupniť ako open source. Zadarmo. „Softvér je pre nás len nástrojom. Nedávame ho klientovi v podobe produktu, ale ako riešenie. Preto si ho aj môžeme dovoliť ponúkať ako open source. Nie je to niečo, čo zarába peniaze. Je to konkurenčná výhoda,“ hovorí spolumajiteľ firmy Roman Fordinál.

Trh sa v tých rokoch podľa jeho slov radikálne menil, každá vývojárska firma mala svoje vlastné CMS a zákazníci prestali rozlišovať rozdiely medzi nimi. Pozerali sa skôr na iné hodnoty.

„Neotvorili sme to z altruistických dôvodov. V prvom rade nám to prináša biznis,“ opisuje R. Fordinál. „Klientovi dávame namiesto škatuľového softvéru kompletné riešenie a on vie, že ten softvér nie je závislý od nás. To je pre nás obrovská konkurenčná výhoda.“

Ďalšou výhodou je, že do svojho open source systému Cyclon3 môžu zahŕňať aj otvorené prvky vytvorené ďalšími ľuďmi. „To rapídne urýchľuje vývoj. Ak by bol uzavretý, všetko by sme si museli naprogramovať sami,“ vysvetľuje.

Pojmom open source softvér sa označujú programy, ktoré majú sprístupnený zdrojový kód, používateľ ich môže ľubovoľne upraviť či zlepšiť a vylepšenú verziu ďalej distribuovať. Vo väčšine prípadov je zároveň ponúkaný bezplatne.

Mário Minarovský

Dilema otvorenia

Príkladom je operačný systém Linux, kancelársky balík OpenOffice či prehliadač Mozilla Firefox. Firmy vyvíjajúce otvorený softvér sa tak spoliehajú na rozličné biznis modely, ako je predaj servisu, podpory či konzultácií.

„Licencie sú síce zadarmo, ale platí sa za podporu,“ hovorí Mario Minarovský, šéf slovenskej pobočky spoločnosti Novell. Tá sa zaoberá vývojom otvoreného aj uzatvoreného softvéru a poskytuje ho najčastejšie firmám.

Webové štúdio ui42 začalo vyvíjať svoje CMS – Buxus – už v roku 1999. Podobné systémy sa vtedy len rozbiehali a otvorené neboli žiadne. „Neskôr sme viackrát rozmýšľali nad tým, že urobíme z Buxusu open source, ale zatiaľ sme tak neurobili,“ hovorí spolumajiteľ spoločnosti Martin Krupa. Firma si dala urobiť prieskum a z neho vyplynulo, že by sa im to veľmi neoplatilo. „Otvorených CMS je už priveľa. Aj na tom trhu potrebujete preraziť, inak to nemá žiadne výhody,“ tvrdí M. Krupa a vysvetľuje, že bez spätnej väzby od komunity by otvorený softvér nebol o nič lepší od komerčného.

To však neznamená, že firma open source softvér nepoužíva. Osvojili si ho napríklad v serverových technológiách alebo v drobných programoch.

„Otvorené CMS sú dobré pre ľudí, ktorí chcú jednoduchú stránku. Buxus je dobrý skôr v tom, že na začiatku nie je ničím limitovaný,“ hovorí Jozef Pavuk, produktový manažér pre Buxus. Dodáva, že v ich systéme je kumulované trinásťročné know-how. Ak by však firma dnes začínala od nuly, pripúšťa, že by siahli po jednom z početných otvorených riešení.

Andrej Seč

Lepšia podpora

K myšlienke, že open source softvér je konkurenčnou výhodou, sa vracia spoločnosť Alfa Centauri. Tá nevyvíja žiadne vlastné otvorené programy, ale poskytuje druhým firmám servis a nasadzuje do nich nové softvérové riešenia. Pracuje tak s open source softvérom aj s proprietárnym, ale ten prvý si pochvaľuje viac. „Firmy majú väčšinou obmedzený rozpočet na IT, open source softvérom šetria náklady na softvér aj hardvér. Je tam tiež viac našej roboty, takže väčšia časť je pre nás,“ popisuje Andrej Seč, spolumajiteľ firmy.

Okrem nižších vstupných nákladov hovorí, že open source so sebou prináša aj lepšiu podporu. „Komunita, ktorá sa združuje okolo open source projektu, vie reálne pomôcť viac ako profesionálny hotline komerčného produktu,“ hodnotí A. Seč. Jeho spoločník Ondrej Veliký pritakáva, že dostať sa k efektívnej podpore je náročné.

Prichádzajú alternatívy

Otvorený softvér je v posledných rokoch na vzostupe. „Keď sme naše CMS otvárali, kládli sme si otázku, či to nebudú zákazníci vnímať negatívne. Najmä väčšie firmy vtedy open source softvér vnímali rovnako ako Linux, vyvíjaný uhrovitými študentmi,“ spomína R. Fordinál. „Dnes osemdesiat percent vývoja Linuxu zabezpečujú komerčné firmy a platení vývojári. Stará predstava je, vďakabohu, dávno prekonaná. Firmy často vyžadujú práve otvorený softvér.“

V Alfa Centauri pri použitých serverových technológiách veľké rozdiely nevidia. „Máme klientov, ktorí sú presvedčení o komerčných riešeniach, a zároveň aj takých, ktorí komerčné riešenia nechcú ani vidieť, lebo im nedôverujú. Nevedia, čo exaktne robia,“ tvrdí A. Seč.

Situácia sa podľa neho však mení v softvéri, ktorý používajú sami bežní používatelia. „Ľudia už nie sú zaťažení na Microsoft Office – zrejme preto, že vidia, že na počítačoch od Applu to funguje aj inak. Sú teda ochotní zvažovať alternatívy,“ myslí si.

Podľa vlaňajšej analýzy agentúry Gartner sa adopcia open source softvéru vo firmách stále zvyšuje. Mení sa aj pohľad zákazníkov naň. Už nie je len o jednoduchých programoch a nižších nákladoch, ale vďaka svojej flexibilite sa stáva zaujímavým aj pre komplexnejšie využitia.

Jozef Pavuk

Spokojný spánok

Z open source softvéru sa netešia len dodávatelia, ale aj sami zákazníci. „Jednou z výhod používania otvoreného softvéru je možnosť individuálneho prispôsobenia funkcionalít už existujúceho riešenia jednotlivcom alebo komunitou. Bez porušenia autorských práv,“ zdôrazňuje M. Minarovský. Používateľ tak nie je závislý od jedného poskytovateľa a keď potrebuje softvér rozšíriť, môže to urobiť aj sám, prípadne si najať akúkoľvek inú firmu.

Keďže ku zdrojovému kódu má prístup ktokoľvek, vzniká tu potenciál pre bezpečnostné riziko. Firmy, ktoré s open source pracujú, ale hovoria, že v praxi je to práve naopak. „Na začiatku sme sa obávali rizika, že nás bude konkurencia vykrádať, prípadne si čítať zdrojové kódy a hľadať potenciálne chyby,“ spomína R. Fordinál. Nič také sa však zatiaľ nestalo. Severo- atlantická aliancia si ich vybrala ako dodávateľa systému pre jednu webovú stránku práve preto, že bol otvorený. Softvér auditovali aj z pohľadu bezpečnosti a nakoniec sa preň rozhodli.

Bezpečnosť open source softvéru dokazuje aj fakt, že ho využívajú veľké firmy pracujúce s citlivými údajmi. London Stock Exchange používa SUSE Linux, New York Stock Exchange sa spolieha na Red Hat Linux.

Roman Fordinál

Šetrí náklady

Ďalšou veľkou výhodou je lepšia modulárnosť. „Z požadovanej služby môžem preložiť len nevyhnutné časti, ktoré budem používať a potrebovať. V takom prípade je výsledok rýchlejší a jednoduchší. Je tam menej vecí, ktoré sa môžu pokaziť,“ tvrdí A. Seč. Otvorené riešenia považuje, v prípade, že sú dobre postavené, za robustnejšie. „Nie je to čierna skrinka ako komerčný softvér. Ak sa veci správne nastavia, tak budú fungovať prinajmenšom ďalších päť rokov,“ vysvetľuje.

Využitie open source softvéru nie je limitované len na určité sféry, stretneme sa s ním takmer všade. „Novell má niekoľko významných zákazníkov v oblasti slovenských univerzít, kde sú najžiadanejšie integračné riešenia na báze správy identít.“ hovorí M. Minarovský.

Alfa Centauri spravuje otvorené i proprietárne riešenia najčastejšie v malých až stredných firmách. „Od firiem s troma či štyrmi počítačmi až po také so stopäťdesiat počítačmi,“ hovorí A. Seč. „Vo väčších firmách je to problematickejšie, keďže majú svoje vlastné IT a nie je tam taký priestor.“ Aj Novell potvrdzuje, že práve v malých podnikoch sa môže open source výborne uplatniť, keďže šetrí náklady na IT.

Foto - Michal Matloň, Novell, Comsultia

© 2012 TREND Holding

PROFIT DO TABLETU

Viete o tom, že PROFIT si už môžete sťahovať do tabletu a mobilu? Služba je pre predplatiteľov zadarmo, stačí si nainštalovať iOS alebo Android aplikáciu Floowie. Ostatní čitatelia si môžu vydania kúpiť na stránke Floowie.com.

PROFIT KOMUNITA

Blogy

Zvažujete podnikať?

Zvažujete podnikať?

Odporúčania nielen pre fleximamy

27.8.2014 / Vlasta Kostercová

Ako sa dostať z nešťastia, frustrácie, depresie?

Ako sa dostať z nešťastia, frustrácie, depresie?

Milujte svoj šťastný život

10.7.2014 / Eva Stanová

Wimbledon jahody zdedil

Wimbledon jahody zdedil

So smotanou, bez cukru

11.6.2014 / Katarína Schlesingerová

Budete VY ten 10-ty?

Budete VY ten 10-ty?

Deväť šťastných ľudí už svoj príbeh napísalo

30.5.2014 / Eva Stanová

Otočíte aj vy svoj život smerom k šťastiu?

Otočíte aj vy svoj život smerom k šťastiu?

263 ľudí na akcii sponzorovanej šťastím

25.4.2014 / Eva Stanová

Paleo, neo a iné trendy v jedení

Paleo, neo a iné trendy v jedení

Telo vám povie čo jesť, len keď viete počúvať.

21.4.2014 / Palo Hlubina / 2

Môže sa stať z videa nová realita?

Môže sa stať z videa nová realita?

Áno, Summit šťastného života 2014

9.3.2014 / Eva Stanová / 1

Mozog najviac potrápi plánovanie

Mozog najviac potrápi plánovanie

8.2.2014 / Ján Uriga / 2

Ako premeniť ťažkosti na ŠŤASTIE?

Ako premeniť ťažkosti na ŠŤASTIE?

Keď život prináša riešenie

4.2.2014 / Eva Stanová

Prečo nás nezaujíma pravda?

Prečo nás nezaujíma pravda?

O dnešnej občianskej vojne v Sudáne a CAR

10.1.2014 / Ľuboš Fellner / 3