Čo sa môže na svete udiať za jeden deň

Internetová databáza filmov YouTube vyhlásila projekt Life in a day, do ktorého mohli ľudia z celého sveta poslať video z jedného dňa – 24. júla 2010. Prihlásilo sa osemdesiattisíc videí zo 192 krajín. Hollywoodsky producent Ridley Scott a režisér Kevin MacDonald, ktorí sa stali ambasádormi projektu, vybrali pätnásť najzaujímavejších snímok, ktoré tvoria nosné príbehy hodinu a pol trvajúceho filmu. Autorom jedného z nich je aj Slovák Marek Mackovič.

Pracovali ste na filmových klipoch Richarda Müllera, Polemicu či Hexu. Ako ste sa dostali k filmu?

Na začiatku bola myšlienka. Doteraz si ju pamätám. Rád som pozerával filmy o filmoch. Fascinovalo ma, koľko ľudí okolo toho pracuje, aby sa vytvorila dokonalá ilúzia vo filme, akoby ďalšia rovina reality, nový svet. Pomyslel som si, že by som aj zadarmo ťahal káble, len aby som mohol zažiť tvorbu filmu. A zrazu sa objavila možnosť pracovať na hollywoodskych filmoch, ktoré sa nakrúcali na Slovensku. Najskôr ako asistent produkcie, neskôr ako asistent réžie. Vždy som bol na pľaci blízko pri režiséroch a kameramanoch, aby som sa od nich učil. Potom som založil firmu Filmpark s túžbou vyrábať filmy, ktoré by ľudí inšpirovali. Ukázať im ich silu alebo niečo, čo je zaujímavé a fascinujúce.

Máte na mysli dokumenty či hrané filmy?

Nemám to vymedzené. Zvolím najvhodnejšiu formu na vyrozprávanie.

Marek Mackovič

Dokument o aktivistovi a odporcovi konzumného života Okhwanovi Yoonovi, ktorý zaujal aj hollywoodskych tvorcov, je váš prvý film?

Ťažko povedať, či je to môj prvý film. Pracoval som na viacerých filmoch a robil som aj veľa vlastných vecí. Je to však najväčšia vec, ktorej som sa doteraz venoval. Pracujem na tom spolu s kamarátom Dušanom Milkom. Sme nerozlučný tím.

Nájsť zaujímavý materiál je pri dokumente to najdôležitejšie. Ako ste Okhwana Yoona objavili?

Tiež myšlienka. Sedel som na Cypre na letisku a rozmýšľal o tom, že by som mal konečne nakrútiť film. Veď preto som založil firmu, aby som ľudí inšpiroval svojimi snímkami a teraz sa starám len o to, aby firma nejakým spôsobom fungovala a filmy nenakrúcam. O desať minút na to ma potľapkal Okhwan po pleci a chcel, aby som ho odfotil. Pokým sme obaja čakali na lietadlo, štyri hodiny sme sa rozprávali. Nakoniec som mu povedal, že o ňom urobím film. Tak mi dal svoj e-mail.

Okhwan cestuje po svete na bicykli a nemá pri sebe telefón. Bolo náročné ho nakrútiť?

Vždy bolo náročné sa s ním spojiť a keď sme zistili, kde je, bolo ho treba v tom meste nájsť. Prvý raz sme ho išli nakrúcať do hlavného mesta Tunisu a tesne pred odletom nám prestal odpovedať na e-maily. Išli sme do Tuniska s tým, že keď ho nezastihneme, tak sme to nemali nakrútiť a budeme mať dovolenku mimo sezóny. Boli sme tam týždeň a našli sme ho na štvrtý deň. Doslova sme ho vysnorili. Chodili sme po kaviarňach, reštaurá- ciách a ukazovali fotku vo fotoaparáte. Nechávali sme lístky u čašníkov, keď sme zistili, že sa tam pohyboval. Keďže sme sa tam motali každý deň, ľudia nás už poznali a pomáhali nám. Na štvrtý deň, keď sme sedeli v internetovej kaviarni a pozerali, čo sa deje na Slovensku, zrazu sa mihol za sklom. Vybehli sme za ním a od momentu, ako sme ho chytili, sme ho už nepustili. Ďalší priebeh nakrúcania už bol o niečo jednoduchší.

Časť z dokumentu sa dostala aj do celosvetového projektu Life in a day a na festivaloch Sundance a Berlinale ju videlo veľa ľudí z brandže. Ako vyzerá film teraz?

To, čo sa dostalo do projektu Life in a day, bol len jeden deň z Okhwanovho života, ale do nášho celovečerného filmu sme ho nakrúcali v Tunisku, Taliansku, Rakúsku, Nepále aj na Slovensku. Pripravili sme z toho krátku prezentáciu a teraz sa snažíme zohnať financie na dokončenie projektu. Budeme hľadať aj silného koproducenta zo zahraničia. Niečo sa črtá, ale zatiaľ o tom nechcem hovoriť.

Každý deň sa na ľudí valí záplava informácií. Ako ste sa dozvedeli o projekte Life in a day?

Napísal som projekt o Okhwanovi a poslal som ho producentovi Petrovi Veverkovi do Los Angeles. On nás upozornil na projekt Kevina MacDonalda a Ridleyho Scotta. Projekt nás zaujal, lebo to bolo prvý raz v histórii, že film vychádza od ľudí a nie od režiséra. Keď som vtedy na letisku povedal Okhwanovi, že o ňom niečo nakrútim, prebehol mi mysľou dokumentárny film s hranými sekvenciami, kde sa autentickí ľudia striedali s hercami. Volá sa Pád do ticha a režíroval ho K. MacDonald. To bol signál, ktorý sme nemohli ignorovať.

Na festival Sundance a Berlinale ste boli pozvaný spolu s ďalšími tvorcami najzaujímavejších videí. Aký to bol zážitok?

Bolo to neuveriteľné. Keď sme sa tam všetci autori pätnástich videí stretli, mali sme pocit, že sme jedna rodina. Niečo sme mali spoločné, podobne ako naše príspevky. Nebola to náhoda, že sa tam stretla práve táto skupina ľudí. Nakrútili zaujímavý príbeh spôsobom, ktorý sa do projektu hodil. Finálny film ukazuje potenciál, čo všetko sa za jeden deň môže vo svete udiať a to je fascinujúce.

Zoznámili ste sa s Kevinom MacDonaldom a Ridley Scottom?

R. Scott chystal ďalší film, takže toho som osobne nestretol. Kevin mi bol sympatický hneď pri prvom stretnutí. Okamžite som pochopil, prečo je dobrý režisér – lebo je aj dobrý človek. Zaujímavý je aj príbeh, ako sme sa snažili poslať video do súťaže. Boli sme v Nepále, kde majú veľmi pomalý internet. Niekedy tam elektrina nejde aj šestnásť hodín. Mali sme problém poslať odtiaľ hodinové video v akejkoľvek kvalite. Z celého materiálu sa nám podarilo odoslať len minútu desať a tam nebolo vyjadrené vôbec nič z toho, čo sme skutočne chceli. Asi mesiac som rozmýšľal nad tým, ako mám Kevinovi napísať, že sa nám to nepodarilo odoslať a máme naozaj dobrý materiál. To by mohol napísať každý. Vravel som si, že kým nemám napísané v e-maile „game over“, tak nie je koniec. Nakoniec som mu napísal dva riadky: „Kevin, priletím za tebou kdekoľvek na svete, nájdi si na mňa desať minút, prosím.“ A on si ich našiel. Priletel som za ním do Londýna a doniesol mu celý materiál. Pozeral náš materiál a po prvých minútach povedal, že to určite bude v jeho filme.

Okhwan Yoon

Na internete sa dajú nájsť krátke videokomentáre tvorcov jednotlivých príbehov. Kde možno vidieť celý film?

Zatiaľ na filmových festivaloch. Do americkej kinodistribúcie pôjde 24. júla. Príde aj do Európy, ale neviem kedy. Dúfam, že sa nájde aj distribútor pre Slovensko. Je to jedinečný film.

Naozaj je to také jednoduché mať myšlienku a ona sa splní?

Mali by sme si dať pozor na to, po čom túžime a na čo myslíme. Každá myšlienka sa istým spôsobom zrealizuje. Dôležité je nemať priveľmi osobné a konkrétne priania. Nikdy nie sme totiž schopní uchopiť všetky okolnosti a často sa splnia, keď si ich už vôbec neželáme. Mali by to byť úprimné priania, ktoré prospievajú veľkému počtu bytostí na čo najdlhší čas a vtedy sa tie podmienky v priestore schádzajú oveľa jednoduchšie a nezostaneme sklamaní.

Stretnúť sa s vami na rozhovor bolo náročné, stále niekde cestujete. Odkiaľ ste sa momentálne vrátili?

Bhután, Nepál, India. Do budhistických krajín intenzívne cestujem posledné štyri roky. Nie kvôli oddychu, trekingu, spoznávaniu kultúry a pamiatok, ale aby som sa naučil, ako funguje myseľ. Momentálne som sa vrátil z verejného učenia na Karmapa International Buddhist Institute, kde vyučujú skvelí učitelia. Musím však povedať, že na prácu s mysľou dnes nepotrebujete nikde cestovať. Všetko potrebné máme aj na Slovensku a na „Západe“.

Sú tam nejaké kritériá výberu študentov, prípadne skúšky?

Sú tam ľudia z celého sveta a jediným kritériom výberu je, že človek má záujem spoznať svoju myseľ. Kurzy trvajú dva a pol mesiaca. Potom existujú verejné učenia trvajúce šesť dní, na ktorých som bol už druhýkrát. A vážne rozmýšľam, že keď sa zídu podmienky, pôjdem na budúci rok na celý dvojmesačný kurz. Je to štvorročný program.

Prečo je to pre vás dôležité?

Spoznávam, ako sa veci majú. Veci fungujú na základe príčiny a následku. Svet zažívame na základe dojmov, ktoré si do mysle ukladáme. Napríklad keď je človek zaľúbený, vidí lásku všade naokolo, všetko je krásne, jasné. Keď sa s ním priateľka rozíde, tak má pocit, že všetko je tmavé, všetci kamaráti sa s priateľkami rozchádzajú a nič nemá zmysel. Vďaka budhizmu pracujeme na tom, aby sme si tieto farebné okuliare dávali dole a videli veci také, aké sú. Vďaka poznaniu mysle dostávame volant svojho života do vlastných rúk a sme šťastní tu a teraz. Rozpoznávame, kto sa pozerá cez naše oči. Bez toho len stojíme na plyne a bezhlavo ideme, nevieme kam. Potom sa čudujeme prečo a snažíme sa to uchopiť cez mnohé koncepty, ale tie nedokážu plne popísať svet a javy také, aké sú.

Je to niečo ako poloprázdny a poloplný pohár?

Presne. Dvaja rozliční ľudia vidia rovnaký pohár cez dva rôzne pohľady, pričom ten pohár s vodou je stále rovnaký. Náš pohľad je len koncept o tom, aký ten pohár je. A môžeme ho vnímať ako poloprázdny alebo poloplný len pre to, že nie je ani taký, ani taký.

Ako sa dá spoznať myseľ?

Chce to len zahodiť pár konceptov a neveriť. Podľa budhizmu je myseľ neobmedzený potenciál – priestor, ktorý nemá žiadnu vôňu, chuť, farbu, váhu. Žiaden atribút, ktorý by sa k nej dal priradiť. V tomto priestore sa všetko objavuje a stráca. Každý jeden môže rozpoznať myseľ, čiže byť Budha. Budha nie je boh. Jeho posledné slová boli: „Neverte mojim slovám len preto, že ich povedal Budha, ale dobre ich preskúmajte. Buďte sami sebe svetlom.“

Veľa náboženstiev je o tom, že máte bezvýhradne veriť?

Tomu, že príčina má následok, netreba veriť. Budhizmus odrádza od viery. Napríklad ak máte dobrého učiteľa, viete sa vyhnúť veľkému množstvu chýb na ceste. Ale aby ste mu dôverovali, je potrebné stavať na vlastnej skúsenosti a zdravom rozume.

Marek Mackovič (29) zmaturoval na osemročnom gymnáziu Mercury v Bratislave. Otec robil technika v Slovenskej televízii, mama je bývalá televízna hlásateľka a sestra Daniela herečka. Filmové skúsenosti zbieral pri holywoodskych produkciách ako Behind enemy lines, Uprising, Frankenstein. Pracoval na klipoch a koncertných DVD Hexu, Polemicu, Richarda Müllera či IMT Smile. Spoluzaložil spoločnosť Filmpark, ktorá požičiava filmovú techniku, robí postprodukciu, produkuje a koprodukuje filmy. Stal sa spoluautorom filmu Life in a day. Chce robiť filmy, ktoré ľuďom ukážu ich vlastnú silu.

Okhwan Yoon (48) Pochádza z Južnej Kórey, kde vyštudoval právo a bol vlastníkom firmy s odevmi. V roku 1984 bol uväznený za protesty proti vojenskému režimu. Pacifista, ekologický aktivista a odporca konzumného spôsobu života sa rozhodol svoje myšlienky demonštrovať bicyklovaním po svete. Začal v roku 2001 a dnes má na konte šesť svetadielov a 192 krajín. Nezastavia ho mrazy, suchá, zrážky s kamiónmi, ozbrojený únos v Sudáne, ba ani lúpeže či malária. Na jeho ceste za lepším svetom plným harmónie a lásky namiesto konfliktov, nepokojov a vojen mu pomáhajú priatelia, podnikatelia a univerzity po celom svete. Po návrate domov má v pláne napísať o svojej ceste knihu a stať sa politikom v Južnej Kórei.

Foto - Maňo Štrauch, Archív Marka Mackoviča

© 2011 TREND Holding, spol. s r.o.