Doping: Cesta do pekla

<px>Doping vo vrcholovom športe je len špičkou ľadovca obchodu so zakázanými látkami. Trh napĺňajú amatéri. Najmä tí, ktorí chcú rýchlo nabrať svalovú hmotu, získať sebavedomie a podobať sa na svoje vysnené idoly. Odhaduje sa, že len v USA sa ročne predajú anabolické steroidy za štyristo miliónov dolárov.</px>

Martin S. je zdravý dvadsaťročný chalan. Sedí pred televízorom a premýšľa. Ako to všetci tí bohatí ľudia robia, že vyzerajú tak dobre? Alebo je to naopak, sú úspešní, pretože sú krásni? Martin S. zaostrí na siluetu svojho tela, ktorá vďaka dennému svetlu kazí scénu na obrazovke. Suchár. Martin S. je zdravý, ale v každom prípade vychudnutý mladý muž. Pozerá televíziu a premýšľa, čo so sebou urobí.

O atraktívnom vzhľade ako o ceste k úspechu (v práci či u opačného pohlavia) hovoria aj sociológovia. Túžba mužov po veľkých svaloch niekedy dosahuje chorobné rozmery – odborne nazývaná bigorexia. Tím amerických psychiatrov zistil, že polovica amerických mužov nie je spokojná so svojím zovňajškom a 38 percent z nich si praje zväčšiť hrudník. Medzi ženským pokolením sa rovnaké želanie objavilo pri 34 percentách opýtaných. Dve pätiny Američanov uvažuje o svalových implantátoch a podľa časopisu American Journal of Psychiatry trávia bigorektici zhruba tri hodiny denne premýšľaním o svojom svalstve.

Trh je medzi amatérmi

Premýšľa aj Martin S. a keďže plavární je v každom slovenskom meste ako šafranu, rozhodne sa pre posilňovňu. Dá si vypracovať tréningový plán, upraví stravu, cvičí do úmoru. A čaká. Cvičí, čaká a nič. Po niekoľkých mesiacov dvíhania železa sú jeho svaly vyrysovanejšie, ale stále vyzerá viac ako čínsky basketbalista, než ako nabúchaný akčný hrdina. Opýta sa chalanov zo školy, čo robí zle. Dozvie sa, že nič a o desať rokov bude vyzerať perfektne. O desať rokov? A nešlo by to rýchlejšie?

„Už si to ani nepamätám. Ktosi chcel vedieť, či nepoznám niekoho, kto predáva anaboliká. Tak som sa zapojil do biznisu,“ opisuje svoje začiatky s dílovaním zakázaných látok Roman. Tento študent bezpečnostného manažmentu žije v jednom východoslovenskom meste a predávať steroidy začal už počas strednej školy. „Vedel som zohnať všetko. Od najlacnejších anabolík až po tie najsilnejšie určené pre dostihové kone,“ tvrdí.

Tovar nakupoval od dílerov, ktorí ho dovážali spoza hraníc. Ukrajina, Bulharsko, Thajsko, Egypt. Alebo priamo z lekárne, ak tam pracovala spriaznená duša. „Všetok zadržaný tovar pochádza z východoázijských krajín,“ vraví Martina Kereková z Colného riaditeľstva SR. Farmaceutické látky, na ktoré nemá majiteľ batožiny papiere, zadržia na letisku dva- až trikrát mesačne.

Väčšina Romanových klientov mala približne dvadsať rokov. Mesačná kúra (plánované užívanie steroidov, ktoré sa po čase vysadia a užívajú sa látky na detoxikáciu organizmu) ich vyšla 130 až 270 eur. „Ale kto chcel kvalitu a bral rastové hormóny, zaplatil aj dva a pol tisíca,“ vysvetľuje Roman. Pri otázke, koľko mu dílovanie vynášalo mesačne, tvrdí, že akurát na účet za telefón. „Nevenoval som sa tomu naplno. Poznal som však chalanov, ktorí si takto vedeli bez problémov zarobiť tisícku eur aj viac.“

Prezident Medzinárodného olympijského výboru (MOV) Jacques Rogge sa prednedávnom vyjadril, že doping vo vrcholovom športe tvorí len zlomok obchodu so zakázanými látkami a trh napĺňajú najmä amatéri. Jeho slová potvrdzuje aj Roman. Športu sa profesionálne venovali len štyria z dvadsiatky jeho klientov.

Aj preto je len veľmi ťažké odhadnúť, aké peniaze sa v tomto biznise otáčajú. Podľa stránky Drugstv.com sa v USA ročný obrat obchodu s anabolickými steroidmi pohybuje na úrovni štyristo miliónov dolárov. Najväčšia zásielka zakázaných látok, ktorú zadržali na bratislavskom letisku – vyše šesťdesiattisíc kusov anabolík – mala podľa Romana hodnotu okolo dvadsaťtisíc eur. O masovosti posadnutia väčšími svalmi čosi hovoria aj tri miliardy dolárov, ktoré každý rok zaplatia Američania na členskom do fitnescentier.

Čistý ako čistý

Ak by sa Martin S. predsa len rozhodol ostať čistý, môže vyskúšať niektorý zo stoviek výživových doplnkov s vysokým obsahom proteínov, ktoré sú na predaj vo fitnesoch či v nákupných centrách. Ale môže sa stať, že kúpi mačku vo vreci.

V roku 2002 realizovalo akreditované laboratórium MOV v Nemecku test výživových doplnkov v reakcii na množiace sa tvrdenia, že niektoré z nich obsahujú steroidy a hormóny. Z 634 výrobkov z trinástich rôznych krajín obsahovalo približne pätnásť percent steroidy a hormóny, ktoré neboli uvedené na obale.

Pri podobnom teste v Spojených štátoch v roku 2007 (testovali výživové doplnky na rast svalovej hmoty, ale aj na zotavenie či zníženie hmotnosti) skúmali najlepšie značky, voľne dostupné v obchodoch a na internete. Výsledok? Jedenásť percent testovaných preparátov obsahovalo stimulanty (efedrín, testosterón, kokaín, stanozolol) a štvrtina steroidy. To znamená, že niektorí výrobcovia striktne nedodržiavajú výrobné procesy a ich kontrolné mechanizmy neprihliadajú na zdravie športovcov. Nakoľko ide o zámer, prípadne nedbanlivosť, že zakázané látky nie sú uvedené na obale preparátu, však nie je možné jednoznačne určiť. Isté je len to, že keby tieto produkty užívali profesionálni športovci, neprejdú dopingovými kontrolami.

Akože bezpečné dopovanie

Keďže je Martin S. je inteligentný chalan, skôr ako zaplatí za prvú kúru, surfuje po internete, či je užívanie anabolík bezpečné. V komunite borcov, ktorí si vymieňajú skúsenosti na portáli Steroidneforum.sk (takmer 2 500 registrovaných používateľov), sa dozvie, že dopovanie v „rozumnom množstve“ nie je zdraviu škodlivé. „Čo je to rozumné množstvo? Steroidy sa používajú na liečebné účely, napríklad pri regenerácii po ťažkej zlomenine. Nie sú určené na dlhodobé užívanie,“ reaguje Pavel Malovič, známy športový lekár a podpredseda slovenského Antidopingového výboru.

Prvé skúsenosti s používaním zakázaných látok sú vždy pozitívne. Už po niekoľkých mesiacoch dochádza k výraznému nárastu svalovej hmoty. Rastie aj sebavedomie. Vypracované telo sa ženám páči a u mužov vzbudzuje rešpekt.

Komplikácie nastávajú neskôr. Vyrážky, strie (prasknutá koža), vypadávanie vlasov sú len trápni predskokani vážnejších zdravotných problémov. „Predovšetkým hrozí poškodenie vnútorných orgánov. V prípade pečene často dochádza k vzniku rakovinového nádoru. Srdce, ktoré je tiež sval, sa neprirodzene zväčší, ničia sa cievy, čo môže skončiť smrťou jedinca,“ vysvetľuje P. Malovič.

Riziko predstavujú najmä preparáty z „dovozu“, pri ktorých sa nedá určiť ich skutočné zloženie a neraz obsahujú vysoko toxické látky. „Niekedy sa brali veci na skúšku, či zaberajú,“ hovorí Roman. Takéto „testovanie“ však nič nehovorí o škodlivosti steroidu pre ľudský organizmus. Ďalší díler vystupujúci pod prezývkou Dexter bol ochotný priniesť na stretnutie s novinárom pas s pečiatkami od egyptských colníkov a fotografie lekárne, odkiaľ vozí tovar. „Winstrol si dávam vyrobiť v jednej farmaceutickej spoločnosti na objednávku,“ tvrdí Dexter.

Bratislavskí colníci niekedy zadržia tovar určený pre trh so zakázanými látkami, ktorý nebol na ľuďoch ani len vyskúšaný – napríklad rastové hormóny pre dobytok. „Ako je potom možné určiť ich riziko pre ľudí?“ kladie si otázku P. Malovič. „Je všeobecne bezpečnejší ako testosterón. Ženy spomínajú menštruačné problémy, post-menopauzálne krvácanie, podráždenie bradaviek, zhrubnutie hlasu či zväčšenie klitorisu,“ píše o Boldenone, ktorý je určený len na veterinárne účely, jeden český web. „Dvestosedemdesiat eur za sto mililitrov,“ povie spamäti Roman cenu steroidu. Čierny trh, zdá sa, odpovede pozná.

Keď už bola reč o sebavedomí, rastové hormóny ním môžu aj poriadne zatriasť. Po dlhodobom užívaní si telo muža odvykne vytvárať prirodzený testosterón a v posteli s partnerkou zlyháva. Impotencia je dobrou zámienkou na prejavy agresivity, ktorú užívanie steroidov tiež spôsobuje. Takže ak raz Martin S. bezdôvodne zmláti svojho šéfa, nestane sa tak kvôli jeho povahe, ale potrave.

Aj profesionáli

Díler Roman hovorí, že medzi jeho zákazníkmi nechýbajú ani profesionálni športovci. Plavci, bežci či cyklisti. „Hokejistov som mal dvoch,“ dopĺňa. Hitom bol efedrín, ktorý používali počas tréningu i pred súťažou. „Pokiaľ nešlo o republikové alebo medzinárodné súťaže, kontroly sa nebáli.“

Ďalší „populárny“ hormón erythropoietín (EPO) stimuluje tvorbu červených krviniek a dnes sa vďaka vývoju DNA technológií dá produkovať vo veľkých množstvách. V medicíne sa EPO využíva pri liečbe chudokrvnosti, onkologických ochoreniach či transplantácii kostnej drene. „Lekár ho predpíše na pacienta, ale užíva ho niekto iný a pacient povie, že liek stratil,“ vysvetľuje doktor Mahmoud Hassan z oddelenia dialýzy ružinovskej nemocnice, ako sa k drahému lieku dostane zdravý človek. Ďalšiu možnosť predstavujú lekárne a distribučné firmy.

Podľa dílera s prezývkou Dexter je EPO takpovediac podpultový tovar, ale je v ponuke. „Môj jediný dodávateľ, ktorý ho vie zohnať, mi však povedal, že to nebude objednávať. Ospravedlnil sa mi za to, ale z nejakého dôvodu s tým nechce pracovať,“ tvrdí Dexter, ktorý musel stopnúť už rozbehnutý veľký obchod. Práve v tom období (november 2008) suspendovalo vedenie viedenskej detskej kliniky sv. Anny lekára Andreasa Zoubeka. Je podozrivý, že predával EPO v jednom z fitnescentier.

Zločin? A trest?

O pätnásť kilogramov ťažší, aj keď takmer impotentný a plešatý Martin S. sa pri svojom svalovom experimente policajtov obávať nemusí. Zákon je ohľaduplný aj voči jeho dílerovi, či už je to Roman alebo Dexter. „Trestného činu sa dopustí ten, kto opakovane alebo vo väčšej miere podáva osobe mladšej ako 18 rokov anaboliká alebo iné prostriedky s anabolickým účinkom na iný ako liečebný účel,“ píše sa v § 218a Trestného zákona. Protizákonné je aj veľmi ťažko dokázateľné ublíženie na zdraví a prechovávanie jedov, prekurzorov, omamných a psychotropných látok. O čom díleri, samozrejme, vedia. „Nedržal som to doma, tovar išiel z ruky do ruky, snažil som sa ho čo najskôr predať,“ hovorí Roman. Colníci zadržia zásielku steroidov len v tom prípade, že množstvo prekračuje osobnú spotrebu alebo ak pri kontrole zhody výrobkov dovážaných z tretích krajín zistia, že ide o „nebezpečnú látku“.

Majiteľ už spomenutej rekordnej zásielky vyše šesťdesiattisíc kusov preparátov podľa informácií Profitu obišiel len so stotisícovou pokutou v korunách. „Ak také množstvo už predtým predal, tak sa teraz smeje,“ hovorí Roman, ktorý mal medzi klientmi aj pár policajtov a profesionálnych vojakov. On sám s dílovaním prestal po tom, ako kukláči urobili niekoľko úspešných razií v jeho okolí.

„Pri domových prehliadkach drogových dílerov čoraz častejšie pri ich obvyklom tovare nachádzame aj tieto zakázané látky,“ opisuje vo filme Play True vedľajší biznis drogových dílerov hovorca policajného zboru Viktor Plézel. Film je súčasťou väčšieho projektu, ktorý si dáva za cieľ informovať mladých ľudí, ich trénerov a rodičov o rizikách spojených s užívaním dopingu. Dušou projektu je dvojica Jaroslav Malchárek a Braňo Mišík, ktorí majú v boji proti zneužívaniu zakázaných látok väčšie šance na úspech ako protidrogová jednotka. Pretože doping je problém najprv zo zdravotného a morálneho hľadiska, až potom v trestnoprávnej rovine.

Rôzne formy dopingu majú pri dlhodobom užívaní deštruktívny vplyv na ľudský organizmus. Je dôležité o tom hovoriť, ale do istej miery je nezmyselné to trestať. Pri doslovnom výklade Trestného zákona by potom výrobcovia alkoholu a cigariet museli zavrieť biznis. „Nečudoval by som sa, ak v budúcnosti niekto podá žalobu na výrobcu energetických nápojov. Tie totiž obsahujú veľkú dávku kofeínu, ktorý je pri dlhšom užívaní škodlivý,“ poznamenáva na túto tému P. Malovič. A podobne ako pri drogách ani pri dopingu sa nemožno vyhnúť kacírskej myšlienke: nebolo by lepšie, keby boli zakázané látky legalizované, voľné prístupné v lekárňach?

Z daňových príjmov ich výrobcov financovať informačné kampane o ich účinku a užívateľom stanoviť drahšie poistenie, pretože v budúcnosti budú potrebovať nákladnú liečbu?

Užívanie zakázaných látok vo vrcholovom športe je v prvom rade podvod. Napríklad nemecký právny systém nepozná priestupok zvaný doping. Preto kauza víťaza Tour de France Jana Ullricha je kvalifikovaná ako „klamanie spoločnosti“. Dúfať, že ľudia raz prestanú podvádzať, by bolo naivné.

Martin S., vymyslená postava tohto príbehu, už možno nie je suchár, ale nabúchaný „sypač“ a cíti sa ako televízny hrdina. Naopak, Roman, reálny človek, už s dílovaním prestal. „Určil som si v živote nejaké priority,“ hovorí.

Foto - Profimedia.cz, Bloomberg, Martina Turnerová, Milan David

© 2009 TREND Holding, spol. s r.o.