Kouč svetovej trojky

Vitajte od Mariána Vajdu v Národnom tenisovom centre, bublinková minerálka, káva a pochvala Profitu, že nie je klebetník. Tréner Novaka Djokoviča, mužskej svetovej tenisovej trojky, nie je dominantný, skôr necháva vyniknúť druhých. Po viac ako dvadsiatich rokoch tenisu má radosť najmä z tvorivosti.

Počas Davisovho pohára ste si vychutnali zápas Dominika Hrbatého s Novakom Djokovičom z výšky. Obaja hráči prešli vašimi tréningami. Ako ste sa pri slovensko-srbskom zápase cítili?

Mám stále ten istý problém – rozpoltenosť, kam patrím. Bolo to pre mňa ťažké. Hrával som za túto krajinu, Slovensko reprezentujem. Dominika som trénoval šesť a pol roka, prežil som s ním kus života. Na druhej strane s Novakom som teraz už takmer tretí rok. Tešil som sa, keď Nole (tak volá Novaka Djokoviča M. Vajda – pozn. Profit) vyhral, pretože ho trénujem a som dosť ponorený do toho, čo robím.

Aké boli vaše začiatky s N. Djokovičom?

Stretol som sa s ním v Paríži. Bol som mu odporučený jeho izraelskou agentúrou, ktorú zastupujú Amit Naor a Alone Khaskhouri. Na začiatku podporili Novaka okrem jeho rodiny práve títo páni.

Takže si ho najprv podchytili vyhľadávači talentov?

Už v pätnástich rokoch vstúpila do Noleho tenisovej kariéry manažérska agentúra. Keď dostali prvotnú informáciu o jeho talente, skočili po ňom. Keď Novak začínal ako trinásťročný u Nikiho Piliča v Mníchove a on ako veľká tenisová legenda povedal, že je talent, tak agentúry hneď začali naskakovať. Čím väčší talent ste, o to väčší záujem je o vás a je to potom aj o šťastí, či si manažér dobre vyberie. Lebo si môže povedať: Áno, takých je veľa, čo v pätnástich rokoch majú talent, ale oplatí sa mi doňho investovať? Tie investície sú obrovské. Tréner, kondičný tréner, cestovanie na turnaje, letenky, ubytovanie, strava pre dvoch ľudí. Je to aj o odvahe, kto nakoniec hráča zoberie. Lebo hráč je dlhodobá investícia s návratnosťou o niekoľko rokov. Je to risk. Ale Novak je talent. Záviselo však od kontaktov a konkrétnych ľudí, ktorá agentúra sa oňho víťazne pobila. Nakoniec to bola izraelská agentúra, ktorá mala kontakt na Srbov.

Ako funguje tenisový biznis? Zarábajú agentúry iba na špičkových hráčoch?

Musíte byť najlepší. To je celý princíp biznisu v tenise. V súčasnosti už nepredáte Annu Kurnikovovú. Dnes predáte Mariu Šarapovovú, lebo vyhráva grand slamy. Na základe toho, či vyhrávate grandslamové turnaje alebo turnaje Masters Series, ide do vás aj „sponsorship“. Dnes je biznis už taký striktný a tak veľmi vyžaduje, aby ste boli najlepší, že ostatné úplne zaostáva. Celý marketing a všetky zmluvy sa zúžili len na top hráčov. Idú do prvej desiatky. Nehovorím, že talenty sa nesponzorujú už odmalička, zmluvy sa uzatvárajú už s mladučkými talentovanými hráčmi, ale všetci chcú mať investíciu návratnú.

Aj Novak je príkladom hráča s návratnou investíciou?

Áno. Keď sa hráči chytia, čo sa v Novakovom prípade podarilo, tak sa agentúram investícia vracia. Tak by to malo fungovať. Agentúra, ktorú má N. Djokovič, sa špecializuje len na tenis. Má obrovské úspechy aj preto, lebo už predtým investovala do svetovej jednotky Marata Safina. Teraz majú N. Djokoviča, ktorý je potenciálna jednotka.

Strážite hranice svojho zverenca, kedy sa má venovať tenisu a kedy biznisu?

Je to veľmi namáhavé. Stal sa mediálnou hviezdou a výhodnou kúpou pre sponzorov. Môže sa už predávať ako produkt a je to nebezpečné z toho hľadiska, že je veľmi vyťažený. Musí robiť rôzne rozhovory či promotion. To všetko narúša tréning. Ale ľudia v jeho agentúre a PR zástupca Noleho tenisovému športu a biznisu rozumejú, takže mi dávajú zelenú na to, aby som si zorganizoval tréning tak, aby som mohol najprv hráča pripraviť na turnaj a čo najviac zredukovať tieto aktivity.

Čo robíte vy a čo agentúra?

Jeho agentúra mi prinesie program aktivít, ktoré Novak má a ja to zredukujem. Keď mi povedia, že toto je vážna vec, tak mu na ňu nájdem čas, aby ju mohol robiť počas dní úplného voľna, keď by mal oddychovať. Nie je to úplne ideálne, ale musí to urobiť, keďže je to dôležité pre firmu či agentúru. Ide o promotion pre firmy ako Adidas alebo Wilson. Nakoniec aj on má z toho ďalšie sponzorstvo. Určité veci musím ustrážiť. Samozrejme, agentúra vybavuje a plánuje Novakovi prezentácie na celý rok, ale najväčšie aktivity má, keď je po sezóne, v čase úplného oddychu.

Čo všetko so sebou nesie pozícia športového manažéra svetového top hráča?

Pre mňa ako trénera je dôležité, aby som hráča pripravil, zlepšil, vytvoril mu podmienky okolo kondičného tréningu a zabezpečil všetko tak, aby postúpil na vytúžené miesto. To je moja prvoradá práca. To, že sa na mňa nabaľujú aj iné zodpovednosti, beriem tiež.

To znamená, že pomáhate hráčovi prezentovať sa predovšetkým na trhu športovom a potom aj ekonomickom?

Mne ide najmä o jeho výkon a stále ho, aj za pomoci jeho otca, motivujem, aby sa sústredil len na športovú stránku, aby dosiahol to, po čom túži a ostatné príde. Stále mu to prízvukujem. V prvom rade šport, až potom peniaze, lebo inak by to bolo scestné. Byť prvý na svete, vyhrať grand slamy, to ho musí držať pri živote.

Vediete Noleho aj k iným víťazstvám ako k tým športovým?

Novak má veľké kvality. Sám som občas prekvapený, aké komunikačné a prezentačné zručnosti má, ako vie pekne hovoriť, ako si váži šport. Ja mu pomáham, ale on sám nie je v postavení, že by videl len šport. Má všeobecný prehľad, študuje a chce aj mimo tenisu dosiahnuť niečo mimoriadne. Jeho rodina stavia v Srbsku veľké tenisové centrum, Nole má už teraz také predstavy, že raz bude viesť celý ten komplex, že ho bude rozvíjať. Novak nie je krátkozraký. Vie, že vrcholový šport je krátkodobá záležitosť.

Ako vnímate fakt, že sa dnes z tenisu stal tvrdý, možno povedať miliónový obchod?

Pre každého je šport aj profesia, nezabávame len ľudí. Sú tam veľké ciele, vyhrať olympiádu, vyhrať grand slam. To, že je to ohodnotené, vymysleli ľudia, sami urobili zo športu biznis a profitujú z toho. Keď teda na grand slame ohodnotia hráča, no prečo nie? Veď obetuje športu celý život od šiestich rokov. Samozrejme, ako šesťročný do toho nevstupuje s cieľom zarobiť si peniaze. Ako šesťročný chce vyhrať turnaj. Ale keď už sa tomu chtiac- -nechtiac oddáte a obetujete tomu život, vstúpite, chcete či nechcete, do toho biznisu. Stane sa to vašou profesiou.

Vy ste zamestnancom Novakovej firmy a jeho agentúry?

Som zamestnaný vo firme Family Sport, ktorú vlastní rodina N. Djokoviča. Oni ma platia, organizujú cesty, výjazdy, hotely. To všetko v spolupráci s ich izraelskou agentúrou. Samozrejme, je to veľmi náročné. Vyžaduje si to kus odvahy, takto sa pustiť a nechať rodinu postarať sa o seba za pomoci manželky.

Ako motivujete svetovú tenisovú trojku?

Niekedy, keď je priveľký tlak, doľahne to aj na mňa a ja mu neviem povedať niečo, čo by ho uvoľnilo. Ale väčšinou veci viem nadsadiť, dať do pátosu, odviesť napätie preč. Niekedy však treba pristúpiť aj tvrdšie, ale stále je to pozitívne. Taký citlivý hráč ako on vníma veľa vecí a mohlo by mu uškodiť niečo negatívne. Takže stále ho „zdvíham“ pozitívne. On to má v sebe, vie sa uvoľniť, má na to odvahu, zároveň pri tom všetkom musí byť sústredený. On má nadrilované údery, tisíckrát zopakované a keď je uvoľnený, hrá tak, ako má natrénované.

Ako vyzerá tréningová príprava?

Ide to zo mňa, nepripravujem sa, poviem mu, čo si myslím, ako to cítim. Ale niekedy pred turnajmi si dosť vyberám, ako ho pripravím takticky, čo mu poviem. To si musím veľmi dobre rozmyslieť. Sledujem hráčov, všímam si hru jeho súperov a potom je rozhodujúca psychika, takže ju treba odľahčiť.

Čím je Nole medzi svetovými tenistami osobitý?

Je viac otvorený médiám, nebráni sa bezprostrednosti, povie veci na rovinu a pritom uhladene. Je veľmi trpezlivý, vie komunikovať a to mu prináša úspechy.

Takže v mladom veku dvadsiatnika je to už pomerne zrelý hráč i človek?

Bol vedený rodičmi odmalička k športu. Keď prekleniete určité krízy za pomoci okolia a keď máte talent, tak ste uzrozumený s tým, čo robíte rád a viete, že to budete vždy robiť rád. Tomu hovorím profesionalita. Čo si nalinkujete, vás potom ženie dopredu. Keď niečo robíte od rána do večera, tak sa s tým stotožníte, máte potom výsledky, úspechy a na to sa ďalej nabaľujú nové veci. Takže viete, čo ešte treba urobiť, ako sa ďalej pripraviť. Novak vie, že raz bude výborný, má v tom jasno, pripravuje sa na to, aj jazykovo, chce byť pripravený na médiá. Je to však o talente, ktorý Novak má. Ten dostanete zhora.

Sedíte si s Novakom ľudsky?

Vyhovujeme si. Najdôležitejšia je dôvera, že ho nesklamem v dôležitých chvíľach, že ho nepodrazím. Dôležité je chrániť si aj svoje, aj jeho súkromie, nevyniesť všetko von, v tom si vyhovujeme a je to o dôvere.

Ako spolu komunikujete?

Trošku srbsky pričamo (rozprávame po srbsky – pozn. Profit), ale inak hovoríme anglicko-slovensko-srbsky. Shalom. Nole sa však vždy učí slovenské slovíčka a vypúšťa ich. Povie napríklad: „blbec“ či „to nie je dobré“. Občas relaxuje, keď príde jeho dievča, hovorí jej „Ljubica“ a smeje sa na tom, že je to od slova ľúbiť sa.

Novak je sebavedomý. Odkiaľ to má?

Od otca, on doňho vlieval sebavedomie.

Jeho otec s vami komunikuje?

Áno a mám to rád, keď so mnou rodič komunikuje. Ale do tréningu nezasahuje. Je to športovec. Nie som jediný, ktorý viem niečo o tenise. Čerpám od ľudí, pomáha mi to.

Kde máte s Novakom svoju „tenisovú základňu“?

Kvôli daniam sme takmer celý rok v monackom Monte Carle. S kondičným trénerom z Izraela si tiež rozumieme. Je cool, do pohody chlap, v Izraeli to tiež nemal ľahké. Sme dobrý tím, Srbi aj Slováci sú rodinne založení a ja často robím veci z vlastnej iniciatívy, ktoré Novak ani nečaká, napríklad uvarím večeru.

Čím je dnes tenis taký obľúbený?

Tenis bol na ústupe. V ostatných rokoch sa však okolo neho začali krútiť veľké PR agentúry, navŕšili sa price money, ľudia lámu rekordy na grand slamoch. Šport sa celkove zatraktívnil tým, že je agresívnejší, tenistky sú krásne aj krásne oblečené. Tenisové oblečenie už zachádza viac do módy, uvoľňuje sa prísny bontón. Sponzori sa radi prídu pozrieť nielen na krásnu hru, ale aj krásne oblečené a elegantné tenistky. To ľudí priťahuje.

Mimochodom, ako to vyzerá na takom grand slame?

Všetko je dopredu zarezervované, hotel, lety, keď už tam prídete, majú tam „Pla- yers welcome service“ – to už presne poznám. Viem, kde mám zabezpečiť tréningy, kde mám vybrať lopty, kde mám dohodnúť dopravu. To všetko pripravím, zabehnem to, podľa zápasu dohodnem tréningy, dva až tri dni pred zápasom viac-menej pripravím sparingov. Musím pripraviť rakety. Novak má svojho vypletača, povie mu vždy napätie, ako treba vypliesť rakety. Teraz má aj svojho fyzioterapeuta, ktorý mu dáva masáže. Museli sme všetky tieto veci okolo zorganizovať. Večera býva v reštaurácii, obed počas turnaja na kurtoch. Chodievame občas aj do mesta, pozrieť si pamiatky, ale len vtedy, ak je na to čas.

V čom spočíva súčasná generačná kríza slovenského, najmä mužského tenisu?

Kluby prechádzajú na inú ekonomiku. Niekedy sa robili nábory, začínalo sa od detí, vyberali sa talenty. Dnes sa kluby rušia, ihriská tiež. Treba začať od detí, je to však mravčia robota a nie každý to chce robiť. V súčasnosti niektorí tréneri radšej napaľujú na hráčov loptičky a zarobia si tým slušné peniaze, akoby tomu mali dať srdce. Staršia generácia tomu dala viac, viac sa tomu obetovali. Nielen tréneri, ale aj hráči. Je to však nesmierna drina a nie je to pre každého. Nie každý si povie, že toto chce absolvovať. Tá pozlátka tam hore síce je, ale pod ňou je strašne veľa potu a krvi. Nie je vôbec ľahké rozhodnúť sa. Až keď ste top, máte život ako v „peříčku“, ale predtým sa tomu musíte úplne oddať. Ale verím, že sa to zasa chytí. Veď my máme obrovskú tradíciu a uznáva nás celý svet. Generačný problém nemáme len my, majú ho aj iné tenisové veľmoci, Švédi alebo Američania.

Vás na Slovensku netreba?

Ja som už pomáhal. Mal som rok skúsenosť v Národnom tenisovom centre (NTC). Bolo to pre mňa náročné, skúsenosť aj sklamanie, je to môj čierny bodík, nevyšlo mi to vzťahovo. Teraz mám inú príležitosť, vzťahovo je to pre mňa výborné a keď sa skončí táto etapa, tak budem rozmýšľať o niečom inom. Kým robím toto, o inom nechcem rozmýšľať. Škodí to vzťahom. Iné ponuky a úvahy si ani nepripúšťam.

Ako zvláda život tenisového trénera vaša rodina?

Obdivujem manželku Ingrid, že zvláda organizačne rodinu, najmä keď nie som doma. Ja som už v tomto neustálom kolotoči vyše dvadsaťpäť rokov, tenis môj život zrýchľuje, som na to už zvyknutý. Ale keď roky pribúdajú, človek by chcel viac byť doma. Ale som spokojný s tým, čo mám, najmä momentálne si to veľmi vážim. Nechcem si to pustiť, je to pekná práca a veľmi ma baví, okrem uspokojenia ma navyše aj živí. To je fantastické.

Keď ste skončili s profesionálnou tenisovou kariérou, neťahalo vás to napríklad k podnikaniu?

Môj najstarší brat Jozef mal športový obchod, ale ja som do toho nevstúpil. Mal ho v prevádzke so spoločníkom, ale ja som mu vždy vravel, aby robil to, čo vie fantasticky. Je ťažké ísť do iného biznisu. Môžete, ale musíte mať veľké šťastie začať niečo druhé. Ja som mal možnosť začať tenisovú školu, ponúkali sa mi aj iné obchody, ale vždy sa to nakoniec zvrtlo, až som si povedal, že nemám bunky a povahu na to, aby som niečo predával. Tak som sa rozhodol byť najlepší v tom, čo viem.