Krehká rovnováha

Existenčne sú za vodou. Majú dom, auto, exotické dovolenky, vyberané jedlá, ale pri spätnom pohľade na rodinný a osobný život im mnohokrát steká slza po líci. Manažéri majú často z tvrdej práce pasiu, ale keď spätne bilancujú svoj život, želali by si viac času, ktorý by mohli stráviť so svojimi najbližšími a pri svojich záľubách.

Mnohí slovenskí manažéri sú cieľavedomí, disciplinovaní, orientovaní na budúcnosť, tvoriví. Tvrdo a dlho pracujú, rodine a svojim záľubám sa venujú zväčša skoro ráno, neskoro večer a cez víkendy. Ako hľadajú rovnováhu medzi pracovným a súkromným životom, opýtal sa Profit niektorých z nich.

Vysoké nasadenie

Zrelý päťdesiatnik Milan Hán pracuje v IT brandži už tridsať rokov. Začínal v období, keď bola výpočtová technika doslova v plienkach. Dnes šéfuje spoločnosti SAP Slovensko. V tomto nadnárodnom koncerne pôsobí už viac ako desať rokov. Predtým sa „točil“ skôr okolo hardvéru.

Bez okolkov priznáva, že dokázal veľa a tvrdo pracovať najmä pre entuziazmus, prácu bral ako zábavu i dobrodružstvo. Dobre vedel, že ak sa chce spoločnosť SAP presadiť na slovenskom trhu, musí dobre poznať jej sofistikované produkty, ktorými sú podnikové softvérové riešenia. To si vyžadovalo časté a náročné tréningy v materskej firme v Nemecku. Na druhej strane musel začať vzdelávať trh, robiť konferencie a organizovať školenia, snažil sa vytvoriť prostredie, ktoré by porozumelo tomu, čo jeho firma robí. A kdesi v pozadí mal ambíciu, že ľudia budú poznať brand, ktorý prináša komplexné softvérové riešenia. A na rodinu ostávalo akosi málo času.

M. Hána práca bavila a považoval vzdelávanie trhu za svoje poslanie. „Mal som v tom čase veľké pochopenie od celej rodiny, ktorá bola so mnou. Bez ich podpory by sa to nedalo. A teraz, v poslednom období, sa snažím im to vynahradiť,” vyznáva sa M. Hán. Hoci celý život bral prácu veľmi zodpovedne a bolo to „to primárne”, čomu sa celý venoval, dnes si už pevne stráži hranicu medzi prácou a rodinným i osobným životom.

Golf upevňuje vzťah

Rád si zaspomína, ako na výkonnostnej úrovni kedysi hrával súťažne basketbal, ale po sérii zranení s ním musel skončiť. Zábavou a relaxom je pre neho v súčasnosti najmä tenis, hoci ho vraj nehrá úplne spisovne. „Môj osobný tréner je však tolerantný. Dva razy do týždňa som s ním už o siedmej ráno na kurte, ďalšie dva razy chodievam na večerné štvorhry s kamarátmi. Ale to je skôr spoločenské stretnutie,” prezrádza M. Hán. Prepadol aj golfu, čo mu veľmi pomáha udržiavať vzťahy s manželkou. „Predstavte si, že len pri golfe je možné, aby ste sa prechádzali po vonku aj päť hodín.” Chodieva na golf najmä do rakúskeho Hainburgu. To je z Devína, kde žije, len na skok. Veľa cestuje s manželkou po Rakúsku, Česku, dostal sa aj do exotických destinácií, z ktorých si spomína na Vietnam, ale najviac si pochvaľuje „golfovú” Kubu. Tam bol na krásnom ihrisku, kde hrával aj Fidel Castro. „Stretávam pri golfe príjemných ľudí. Prejavia sa tam charaktery. Nie je to o tom, ako sa často píše, že sa na tretej alebo osemnástej jamke uzatvárajú obchody. Golf je však náročný na čas, ani nie tak na peniaze,” myslí si M. Hán, preto mu už na wellness či v mladosti obľúbené lyžovanie neostáva čas. Od lyžovania s manželkou upustil aj pre zranenia. Ak lyžujú, tak veľmi opatrne. 

„Chvíľkami možno pôsobím ako vorkoholik, ale v ostatných rokoch si dávam pozor, aby som si prácu nenosil domov, aby som nerobil riaditeľa aj medzi najbližšími, aby ma práca nezaťažovala a dramaticky neovplyvňovala aj súkromný život.”

M. Hán odhaľuje Profitu ešte jednu svoju vášeň. Zbiera obrazy. Nie podľa zvučnosti umeleckého mena, ale podľa toho, čo sa mu páči. „Mám obrazy už aj za skriňami. S manželkou sa občas kvôli nim pohádame, ale len v dobrom, lebo máme iný vkus,” prezrádza M. Hán. Už sa mu párkrát stalo, že musel obraz vrátiť. „Niečo mám z aukcií, niečo od známych,” tvrdí skromne, aj keď by sa vo svojej zbierke mohol popýšiť obrazmi od Vincenta Hložníka, Ferdinanda Hložníka, Jiřího Anderleho, Milana Paštéku či Ivana Pavleho.

Čaro úsmevu

Andrea Cocherová mala tento rok bohatý na nové zážitky a poznania a neprekážalo by jej, keby bol ten nasledujúci veľmi podobný. „Poprosila by som len o trochu viac spánku a menej únavy,“ hovorí optimisticky a so smiechom na perách. Od roku 1997 zodpovedá za stratégiu spoločnosti Orange Slovensko v oblasti komunikácie s verejnosťou a budovania značky. Jej bežný deň vyzerá, ako sama hovorí, pracovne. Trávi ho medzi e-mailami, poradami, strategickými mítingmi, prezentáciami a obchodnými stretnutiami. To, čo zamešká cez týždeň, doháňa cez víkendy, keď pracuje len mimoriadne výnimočne. 

Andrea objavila tento rok silu, význam a zázračnú moc úsmevu. „Pre niekoho to možno znie banálne, ale s úsmevom to ide v živote skutočne ľahšie.“ Teší sa z každého úspechu a úsmevu jej troch detí a manžela. V tom profesijnom živote ju tento rok potešil relatívne úspešný a plynulý návrat do práce po materskej dovolenke a ponuka stať sa správkyňou Nadácie Orange. Pracovne jej dal zabrať projekt vzniku inštitútu telekomunikačného ombudsmana.

V súkromí bolo pre ňu náročné rozhodovanie o odklade povinnej školskej dochádzky jej mladšej dcéry. Ďalšia ťažká dilema sa týkala ukončenia materskej dovolenky. Keďže času na vlastný relax má skutočne málo, napätie z práce odbúrava svojsky. „Naučila som sa vychutnať si drobnosti – krátke posedenie pri káve a zákusku. S časopisom v ruke a slúchadlami na ušiach. Počas sezóny hrám trochu golf a najviac si oddýchnem na našej chate v lesoch. Keď je stresu priveľa, ako správna žena nakupujem,“ hovorí A. Cocherová. V súkromí sa venuje, samozrejme, najmä svojim trom deťom – podľa nej nejestvuje lepší spôsob, ako vyvážiť prácu s osobným životom.  

Pomalé, ale isté kroky

Martin Kohút je dnes predseda predstavenstva a country manažér spoločnosti Ness Slovensko. Hoci to neplánoval, jeho kariérny rast sa vyvíjal od chlapca so spájkovačkou a zamestnaneckého statusu, inžiniera v manažérskej pozícii cez podnikateľa, riaditeľa veľkej slovenskej firmy až po predsedu predstavenstva v medzinárodnej korporácii so zastúpením na Slovensku. „Doma ma učili, že treba postupovať pomalými krokmi, lebo všetko, čo je veľmi rýchle, má nezdravé základy. A tie nemusia vydržať veľký nápor,“ tvrdí ešte ani nie štyridsiatnik M. Kohút. Aj keď sa zhovára s priateľmi, utvrdzuje sa v tom, že treba zarábať peniaze postupne, ich veľký nárast mení charaktery ľudí.

Firma Ness Slovensko patrí podľa rebríčka Trendu do prvej desiatky poskytovateľov IT služieb na Slovensku, v budúcich rokoch by ju chcel M. Kohút posunúť do prvej trojky. „Je to o tom, nastaviť základy firme tak, aby to zvládla. Toto však nechceme urobiť skokom, to by mohlo priniesť firme veľké problémy v ďalšom období. Rast chceme zabezpečiť tak, aby si firma zabezpečila rastúci trhový podiel, aby sa v rebríčku šplhala vyššie a vyššie akousi prirodzenou cestou.“

M. Kohút robí pre rast firmy všetko, čo vie. Komunikuje s country manažérmi z iných krajín nielen o problémoch, ale aj ich znalostiach a projektoch. „Vymieňame si know-how a kompetencie z iných krajín, aby sme to dokázali prostredníctvom našich ľudí preniesť a deliť si informácie. Ak je dnes niečo zaujímavé napríklad pre zákazníkov v Česku, možno o dva roky to bude zaujímavé aj pre Slovensko,“ vraví M. Kohút.

Za prioritu do budúceho roka si vytýčil vybudovať na Slovensku silný tím ľudí, ktorí majú za cieľ stratégiu spájania. Ako vraví, to už nemôže byť len o odborne vysokej úrovni, ale najmä o komunikácii medzi ľuďmi, aby dali čo najlepšiu službu zákazníkovi, lebo on je ten hlavný.

Hoci sa M. Kohút rýchlo pre veci nadchne, pri vedení ľudí oceňuje skôr rozvahu. V minulosti sa riadil viac nadšením, dnes sa riadi časom a snaží sa ľudí motivovať. Prostriedky a zdroje jasne rozlišuje. „Ľudský zdroj prichádza s vlastnou energiou a prináša sám nové nápady. Keď máte aj zdroje, teda ľudí s energiou, aj prostriedky, rozvoj podnikania je špirálovitejší a firma rastie rýchlejšie.“

Kde čerpá energiu?

Základný zdroj energie M. Kohúta je v hodnotách. „U mňa sú na najvyšších priečkach rodina a zdravie, tam čerpám základ, od ktorého sa odvíjajú všetky ďalšie činnosti.“ Dodáva, že jeho energia a povaha, teda to, že sa vie nadchnúť, plynie aj zo spoločenského tanca, ktorému sa venoval dvadsať rokov, od malého dieťaťa až po trénera. Bol v tanci stále lepší, viac energickejší. Po skončení vysokej školy však prišlo akosi prirodzene rozhodovanie, či sa bude tancu venovať profesionálne a odíde kvôli nemu do zahraničia, alebo bude robiť to, čo vyštudoval. Rozhodol sa pre pracovnú kariéru.

Martin je ženatý, má dcéru, ktorá má dvadsať mesiacov. „Obrovskú energiu čerpám aj z dieťatka, keď prvý raz hovorí nejaké slová, keď sa usmeje, keď prvý raz začalo chodiť,“ prezrádza o svojej ratolesti M. Kohút, ktorý dokáže majstrovsky skĺbiť zdravie a rodinu aj s pracovnými povinnosťami.

„Čas sa snažím využiť čo najviac tak, aby som bol s rodinou. Musím si plniť aj pracovné povinnosti, ale môj pracovný deň začína tým, že keď sa dieťa spiace vo vlastnej izbe zobudí, nejde k nemu mama, ale ja. O dcérku sa starám do času, kým odídem do práce, teda zhruba do pol deviatej. Prebalím ju, dám jej najesť, chcem, aby si manželka oddýchla, veď potom bude celý deň s ňou.“ Okolo siedmej večer býva zväčša M. Kohút doma, vtedy sa dcérka kúpe. „Ak musím mať ďalšie stretnutia, tak si ich dávam potom. Snažím sa urobiť si svoj časový plán tak, aby to podľa neho fungovalo. Samozrejme, nejde to vždy, sú aj dni, keď musí človek byť dva-tri dni v cudzine, ale snažím sa byť aspoň cez víkendy s rodinou.“ Nie je to jednoduché, ale robí, čo sa dá.

Víkendy sú určené rodine. Pred dvoma rokmi bývali s manželkou v Bratislave, potom si postavili v Rusovciach dom. To zmenilo celkovo fungovanie domácnosti. „Dnes bývame pri lese, v oblasti Rusoviec je veľmi veľa príležitostí na turistiku, šport, korčuľovanie, bicykel. Keď vyjdeme z domu do lesa, otvárajú sa nám jazerá, záhrada. Máme dvoch psov, s ktorými chodíme na prechádzky, nútia nás k tomu, aby sme sa hýbali stále, keď sa to dá.“

Veľa času trávi teda M. Kohút na čerstvom vzduchu, s rodinou i psíkmi.

Cestovanie - práca i relax

Nora Fedorová je šéfkou cestovnej kancelárie Satur. Jej pracovný deň začína okolo ôsmej ráno – po tom, čo vypraví deti do školy. Niekedy sa jej ešte podarí si ísť ráno zabehať, vtedy začína o deviatej. V kancelárii trávi denne približne deväť hodín, teda do piatej či šiestej hodiny podvečer. Potom sa už ponáhľa domov venovať sa deťom. „Robíme úlohy, hráme sa. Pred spaním sme si zaužívali milý rituál, že si spoločne porozprávame, aký sme mali deň a čo sme zažili.” Vždy z toho vyjdú zaujímavé a často aj veselé príhody. Keď N. Fedorová uloží večer deti spať, zvyčajne si ešte raz sadne k počítaču a zameriava sa na koncepčné otázky, týkajúce sa cestovnej kancelárie, na ktoré v dennom zhone niet času.   

Výborným relaxom sú pre N. Fedorovú aj jej dvaja synovia, pretože v ich spoločnosti skrátka nemá čas na prácu. „Spoločne veľa športujeme – v zime lyžujeme, v lete bicyklujeme, plávame.” Okrem toho Nora rekreačne beháva a zájde si zacvičiť aj tae-bo. Ako tvrdí, bez športu by nedokázala zvládať všetku pracovnú záťaž. Raz do týždňa si dopraje čas pre seba, na saunu či masáž. Chvíle oddychu trávi vždy v kruhu rodiny a priateľov, nepohrdne pohárom dobrého vína a teší sa i z návštevy divadla. 

Veľmi rada relaxuje pri spoznávaní nových krajín, miest a kultúr. Priznáva, že najviac nápadov a nových myšlienok dostáva práve na cestách. „Pre mňa majú exkluzívnu príchuť stretnutia s miestnymi ľuďmi na cestách, keď prostredníctvom ich rozprávania, gest, úsmevu, postojov môžem spoznávať, ako žijú. To je práve tá exkluzivita, ktorá je len pre vás a tú vám nik nevezme. To vnímam vždy ako niečo jedinečné a neopakovateľné.” Navyše miluje pocit, keď si privstane a ide si k moru zabehať pri vychádzajúcom slnku. To sú momenty, ktoré ju napĺňajú novou energiou a elánom.

N. Fedorová sa s Profitom podelila o svoj  intenzívny zážitok z Bali. Prechádzala cez ryžové polia a vychudnutý, už starší pán sa ponúkol, že vylezie na palmu pre kokosový orech. Keď potom videla, aké náročné a nebezpečné je vyjsť so špagátom prekríženým cez nohy na dvadsaťmetrovú palmu, uvedomila si, ako mu záležalo na pocite, že to ešte zvládne a prispeje do rodinného rozpočtu jedným dolárom. „Tá sila žiť bola nezdolateľná. Akoby nechcel zostarnúť a veľmi chcel dokázať, že je ešte dôležitý. Tento zážitok umocnila aj jeho dcéra, ktorá vybehla a zhrozená mi vysvetľovala, že je chorý,” vykresľuje N. Fedorová.

Foto - Profimedia.cz