Peniaze skryté vo fotografii

Kúpiť si sochu perspektívneho umelca alebo obraz vychádzajúcej hviezdy je bežným príkladom, keď je umelecky pekná vec aj šikovnou investíciou. Platí to aj na fotografiu? Určite áno. Spôsoby, ako sa dostať ku kvalitnej snímke, ktorej cena časom stúpne, sú rôzne.

Digitálne manipulovať snímky sa vraj nepatrí, lebo to skresľuje realitu. Nemeckého fotografa Andreasa Gurskeho skostnatený tradicionalizmus netrápi. Realita nie je len jedna a na tejto myšlienke stojí umenie. Individuálny pohľad, zážitok pre umelca aj diváka.

A keďže je Andreas umelecký fotograf, môže si dovoliť fotografovať nemeckú rieku Rýn, na počítači odstrániť psičkárov, ich psov a prípadne aj výletníkov, ktorí sa vybrali na prechádzku po brehoch veľtoku. Snímka má i tak svoje čaro. Natoľko silné, že ju na aukcii v Christie‘s predali 8. novembra anonymnému záujemcovi za 4,3 milióna dolárov. Snímka Rýn II sa tak stala najdrahšou fotografiou v histórii.

Slobodný život. „Som na Maldivách a je tu strašná nuda,“ napísal mi v jednom z e-mailov Filip Kulisev. Tá veta pekne ilustruje, aký život tento mladý fotograf vedie. Neustále na cestách. Čím netradičnejšie a možno aj nebezpečnejšie miesto v divočine, tým lepšie. Turisticky preľudnené Maldivy nie sú pre F. Kuliseva typickým miestom práce.

„Nepracujem pre nikoho, nemám ani žiadnych sponzorov,“ hovorí. Nielen týmto je výnimočný. Vo svete si jeho zábery prírody získali natoľko dobré renomé, že pri jeho poslednej výstave v rezidencii amerického veľvyslanca o ňom hostiteľ hovoril ako o „jednom z najlepších fotografov na svete“. A príhovor k jednej z jeho kníh mu napísalo monacké knieža Albert II. S ním sa Filip pozná osobne, ako svadobný dar dal monackému predstaviteľovi fotografiu srdca – netradičný prírodný úkaz, ktorý fotografoval z lietadla v Novej Kaledónii. Ľudia, ktorí často cestujú, nemajú obyčajne štandardný rodinný život. Na Filipa však tento vzorec neplatí. S manželkou Zuzanou sa zoznámili ešte na škole. „Práve minulý týždeň sme oslávili devätnásť rokov, čo sme spolu,“ hovorí známy fotograf koncom novembra. „Kam idem, všade chodíme spolu. Vôbec neriešime, že by sme si liezli na nervy. Už sme natoľko zohratí, že sme ako jeden človek,“ vysvetľuje.

Úspešný aj vo svete. F. Kulisev mal po svete viac ako 150 výstav, snímky predáva v limitovanom množstve ako veľkoplošné originály. Objektívom zachytáva miesta, ktoré chce vidieť, ale aj tie, o ktoré by mohol byť záujem. „Napríklad zistíme, že je aktuálne na trhu málo dobrých fotografií pláží. Tak si vyhliadneme miesta a ideme tam fotiť. Nikdy si nerobíme rozpočet, že na túto cestu chceme minúť päť- alebo desaťtisíc eur. Ale, samozrejme, neustále máme v hlave to, že sa nám cesta aj všetka práca musia vrátiť, či už predajom snímok, kalendárov alebo kníh,” vysvetľuje ekonomický model svojho fungovania F. Kulisev.

Keď redaktor Profitu zbieral podklady k materiálu o Filipovi, stretol sa s jednou dámou, ktorá má rada jeho knihy. „Naraz si ich neprezriete,“ priznala. „Tie fotky sú natoľko emocionálne silné, že zvládnete len niekoľko a vrátite sa k nim až o chvíľu,“ rozplývala sa držiac v ruke hrubú knihu s názvom Amazing Planet. Firmu s rovnakým názvom založil F. Kulisev v roku 2001 a odvtedy pod týmto menom realizuje všetky svoje projekty.

O maliaroch sa vraví, že najlepšou investíciou sú tie obrazy, ktoré majstri nechcú pustiť zo svojich rúk.

„Sú fanatici, ktorí nikdy nedajú veci od seba. Ale ja nefotím pre seba, chcem, aby všetky veci videla verejnosť,“ hovorí o investovaní do snímok Filip. „Aj keď veľa fotografií som nepublikoval, pretože som nemal pocit, že sú zaujímavé. Potom som sa stretol s názorom, že ,toto je super, prečo si to nedal von‘. Vtedy som to tak necítil. Publikujem fotografie, o ktorých si myslím, že sú v danom momente najzaujímavejšie a najkrajšie. Ale nikdy som o žiadnej nepovedal, že túto nikdy nepredám.“

Fotografov, ktorí zvečňujú výlučne prírodu, nie je medzi profesionálmi veľa. Aj titul Master QEP, najvyššie ocenenie, ktoré Európska asociácia profesionálnych fotografov udeľuje, dostal Filip len ako druhý v poradí za špecializáciu na prírodu.

Puto k prírode sa v ňom rodilo ešte pred fotografiou, čo je z jeho záberov cítiť. Odmalička si kreslil mapy, vyštudoval cestovný ruch a našiel si prácu v medzinárodnej firme, ktorá síce s fotografovaním vôbec nesúvisela, zato s cestovaním áno. Chodil po svete, spoznával mestá a miesta. Začal ich fotografovať a časom fotografii podriadil celý život. V kníhkupectvách má dnes vlastnú poličku a nájde sa v nej aj kniha, ktorej cena presahuje tri stovky eur. Čo ho však živí, je najmä predaj fotografických obrazov. Veľkoformátové snímky si záujemcovia kupujú nielen ako formu umenia, ale aj ako investíciu.

Fotoinvestícia. Investovať do umenia sa považuje za rozumný spôsob nakladania s majetkom. Nejde ani o veľké peniaze, veď investícia je zaujímavá práve vtedy, keď sa za málo kúpi a za veľa predá. V umení je však hranica medzi zberateľmi a investormi pomerne tenká. Veľa ľudí kupuje preto, lebo chce danú sochu či obraz vlastniť a zároveň očakáva, že za niekoľko rokov či desaťročí, možno za ešte dlhšie obdobie, bude mať dielo minimálne takú istú cenu. Pri investovaní všeobecne platí, že peniaze je dobré vložiť do takej komodity, ktorá je podhodnotená. Fotografia do tohto pravidla zapadá.

Magazín Fortune urobil zaujímavý prepočet. Keby ste si v Christie‘s kúpili v roku 1996 fotografiu od Helmuta Newtona, dali by ste za ňu 2 300 dolárov. Veľa? Ani nie. O desať rokov mala snímka hodnotu vyše 38-tisíc dolárov. Podobné zhodnotenie by ste na burze sotva dosiahli.

Kontroverzný a úspešný. David LaChapelle je umelec, ktorého médiá rady označujú nálepkou „kontroverzný“. Jeho veľkoformátové snímky sú natoľko dráždivé, že o nich píše bulvár, zároveň však natoľko zaujímavé, že galérie sa im nevyhýbajú. Fotografie amerického umelca sa na Slovensku vystavovali po prvý raz túto jeseň a bol o ne obrovský záujem a organizátori museli termín výstavy predĺžiť.

Meno D. LaChapella sa dnes skloňuje aj v súvislosti s investovaním do umenia, do fotografií. Takto ho prezento- val na slovenskej výstave aj organizátor, agentúra Pavleye Art and Culture, ktorá investičný podtón umenia zdôraznila aj prizvaním si finančného partnera – J&T Banky.

„Koncept oboch výstav (bratislavskej aj pražskej) Davida LaChapella sme začali rozvíjať s mojím kolegom Milošom Harajdom. Ten mal priamy kontakt na Davida a po úvodnom stretnutí v Hannoveri, kde sme prezentovali projekt výstav, nasledovali schôdzky v Los Angeles a New Yorku, kde oba kurátorské koncepty dostali finálnu podobu. Zo Spojených štátov sme v júni prileteli s hotovým kontraktom,“ opisuje genézu výstavy jej organizátor Jozef Pavleye.

„V súčasnej ekonomickej situácii sa investícia do umenia stáva čoraz populárnejším fenoménom a prieskum jasne hovorí, že diela Davida LaChapella majú vzostupnú tendenciu,” vysvetľuje prepojenie mena známeho fotografa s investorským prostredím.

Keďže išlo o pilotnú spoluprácu s newyorskou agentúrou Fred Torres Collabora- tions, ktorá D. LaChapella zastupuje, potrebovali si organizátori nájsť dôveryhodného partnera, ktorý by bol pre amerického klienta garanciou. „Preto sme od začiatku zvažovali bankový subjekt ako najlepšiu voľbu,“ vysvetľuje J. Pavleye.

Na otázku, či už si niekto veľkoplošnú snímku na Slovensku alebo v Česku kúpil, odpovedá, že majú rozpracovaných niekoľko investičných projektov.

© 2012 TREND Holding, spol. s r.o.