Telo stále žije v jaskyni

Upísať sa osobnému trénerovi neznamená iba cvičenie pod odborným dohľadom tri razy do týždňa. Aspoň nie, keď padnete do rúk Ondreja Pavláka a Borisa Žbirku. Ich ideou je priblížiť človeka k rovnováhe. Nielen vonkajšej svalovej, ale aj vnútornej hormonálnej či psychickej. A to si vyžaduje zmenu životného štýlu.

Ondrej Pavlák a Boris Žbirka si pri zmienke obdobia po vysokej škole niekoľkokrát vymenia pobavené pohľady. Obaja vyštudovali Fakultu telesnej výchovy a športu na Univerzite Komenského v Bratislave a predpokladali, že ako osobní tréneri majú miesto isté. Nech už prídu kamkoľvek, hoci aj do Londýna.

PO STOPÁCH POLIQUINA. V Londýne to bol v prvom rade dobrý biznis, príjemne strávený deň so zákazníkmi a radosť z postupných výsledkov. „Aj ľudia, ktorí zarobili mesačne tisíc libier, čo je na londýnske pomery málo, si štvrtinu ušetrili a zaplatili osobného trénera,“ rozpráva B. Žbirka, ktorý sa späť na Slovensko vrátil iba pred mesiacom. Nie je však tým istým trénerom ako na začiatku. Dnes sa spolu s O. Pavlákom snažia priblížiť človeka k rovnováhe. Obaja vďačia za svoju premenu Charlesovi Poliquinovi – vedcovi, fyziológovi, kyneziológovi, fyzioterapeutovi, odborníkovi na výživu a kondičnému trénerovi mnohých olympijských športovcov či hráčov NHL.

„Počas pohovoru v jednom fitnescentre sa pýtali, čo mám za sebou. So všetkou hrdosťou som odvetil, že vysokú školu a niekoľko kurzov. Nestačilo, žiadali Poliquinov kurz. Sám seba som sa pýtal, prečo by som ho mal mať a čo ten človek môže vedieť viac ako ja,“ rozpráva so smiechom a dnes už neskrývanou pokorou O. Pavlák.

Vo fitnescentre mu poradili, aby sa kurzu zúčastnil a až potom sa vrátil. Požiadavka mu síce trochu pošramotila ego, no napriek tomu mu to nedalo a spolu s Borisom sa vydali na najbližší Poliquinov kurz do írskeho Dublinu.

SÚVISLOSTI. „Sánka nám padla v pondelok a boli sme schopní si ju zdvihnúť až ďalší týždeň v stredu. V živote som tak inteligentných ľudí v tomto odbore nevidel,“ hovorí Boris a Ondrej dodáva, že podobné tréningy nezažil ani ako profesionálny športovec. Išiel až do vypätia síl. „Ak nebudete svojmu telu ukazovať hranice, ono ich nebude schopné posúvať,“ parafrázuje Ondrej.

Ale to ani zďaleka nie je všetko. Najväčšie prekvapenie zažili londýnski zákazníci trénerov, keď im po kurze povedali, aby zabudli na všetko, čo im dovtedy hovorili. Začali odznova. A výsledky, prekvapivo, dosahovali omnoho rýchlejšie.

Názory na to, či je reálne dosiahnuť rovnováhu, sa líšia od učenia k učeniu. Jedno je však isté – je možné sa k nej priblížiť. A to je aj cieľ O. Pavláka a B. Žbirku. Nejde len o telesnú rovnováhu, teda vonkajšiu svalovú, ale aj o rovnováhu vnútornú, do ktorej možno zaradiť minerálovú, vitamínovú a najmä hormonálnu vyváženosť. Práve tá hormonálna má pre nich podstatný význam. Využívajú metódu zvanú biosignature, vyvinutú Ch. Poliquinom.

„Každé miesto na tele, kde sa ukladá tuk, súvisí s hormónmi. Pri vstupnom meraní zmeriame tuk na dvanástich miestach na tele a podľa toho zistíme hormonálny profil človeka. Odhalí, s ktorým hormónom má človek problém. Získame tak návod na to, čo treba v živote človeka odstrániť, aby sa tuky zbytočne neukladali, kam nemajú,“ vysvetľuje Boris. Nezostáva iba pri tom, Ondrej ho hneď aj dopĺňa o konkrétny prípad, ktorý trápi mnoho žien – tuky na stehnách a zadku.

ZADOK, STEHNÁ A PUPOK. Mnoho žien volí nesprávnu techniku. Cvičia priamo na stehná a zadok. Pritom lokálne sa chudnúť nedá, problém je inde. Napríklad v nadmernej tvorbe estrogénu alebo v nerovnováhe medzi troma typmi estrogénu, ktoré telo tvorí. Aj to, že existujú tri typy estrogénu, sa dozvedeli od Ch. Poliquina.

„Takmer každá chemická látka, ktorá prichádza do nášho tela, sa hrá na estrogén a naše telo ju automaticky k estrogénom zaraďuje. Pečeň je schopná detoxikovať len určité množstvo týchto xenoestrogénov a ak je zahltená ťažkými kovmi a zlou životosprávou, nestihne všetko spracovať. Zvyšný estrogén sa ukladá v podobe tukov na stehnách a zadku. Otázka je, ktoré látky dokážu pečeni pomôcť a ktoré treba eliminovať,“ prezrádza Ondrej. Dodáva, že problém môže pokojne vyplývať aj z častého používania teflónových panvíc alebo nevhodnej kozmetiky.

A čo muži? Ich najčastejším problémom je priberanie v oblasti pupka. Má to na svedomí hormón zvaný kortizol. Ide o stresový hormón, ktorý ovplyvňuje ostatné hormonálne systémy a ak ho je priveľa, veľmi významne narúša rovnováhu celého vnútorného prostredia. „O kortizole vieme, že má počas dňa určitým spôsobom klesať a zase stúpať. Napríklad nepravidelnou stravou a príjmom tekutín, keď telo nevie, kedy má s ďalšou dávkou potrebných látok počítať, a tak sa dostáva do stresu, čo spolu so stresom z práce a bežného života kortizolový rytmus obracia naruby. V tom prípade nefunguje ani tvorba testosterónu, čo má za následok aj nárast pŕs,“ vysvetľuje Ondrej. Boris jeho rozprávanie dopĺňa o informáciu, že pred dvadsiatimi rokmi vo Veľkej Británii málokto počul o rakovine prsníka u mužov. Dnes sa štatistiky približujú k tomu, že jeden z dvadsiatich mužov v tejto krajine trpí touto chorobou.

JASKYNNÍ ĽUDIA. „Od doby, keď sme žili v jaskyniach, sa naša genetika zmenila možno o dve stotiny percenta. Naše telo vôbec nevie o tom, že sme ľudia 21. storočia a celé dni presedíme za počítačom. Ono chce loviť a zbierať, pretože to je preň prirodzené,“ zhodujú sa obaja. Preto treba svoje telo počúvať. Hoci počúvať s rozumom – dopĺňajú pri poznámke o pravidelnej dávke čokolády. Ako vyzerá ich denný jedálny lístok? Boris sa s výzvou otáča na Ondreja, asi by mal rozprávať on. Tak začína.

„O piatej ráno si urobím steak. Väčšinou so zeleninou a orechmi,“ rozpráva s úsmevom a na nechápavý pohľad reaguje vysvetlením: „Podľa toho, čo ako prvé ráno do žalúdka vložíte, na takú úroveň sa vám nastavia nervové prenášače, neurotransmitery. Prvých tridsať gramov proteínov, ktoré telo cez deň prijme, ide do imunitného systému.“ Jedálny lístok svojim klientom nepripravuje, povie im iba to, čo by jesť nemali a čo im môže v dosiahnutí cieľa pomôcť.

KARDIO VERZUS ČINKY. Na to, či sú lepšie kardio stroje alebo posilňovňa, majú jasný názor. Kardio stroje by odporúčali iba vtedy, ak človeku prinášajú psychickú úľavu. Inak sú vraj zbytočné. Napríklad bežiaci pás. „Pri behu pracuje zadná časť stehna, ona je motorom. Pri behu na bežiacom páse je motorom samotný stroj a telo nezapája svaly v správnych pomeroch,“ približuje Boris a dopĺňa, že v tele máme šesť energetických systémov, ktoré treba rozvíjať. A aeróbnu výkonnosť rozvíjame aj vtedy, keď trénujeme v iných energetických systémoch.

Ako ďalej rozpráva Ondrej, činky dokážu oveľa presnejšie a efektívnejšie rozvíjať motor nášho tela – kostrové svalstvo. „Ak sa tréning správne nadstaví, vieme zvýšiť náš bazálny metabolizmus na dvanásť až dvadsaťštyri hodín po tréningu, čo s klasickým kardio tréningom nie je možné,“ hovorí Ondrej.

Základnými cvikmi, ktoré by mal každý bez problémov urobiť bezchybnou technikou sú zhyb, kľuk na bradlách, hlboký drep a mŕtvy ťah – vtedy je telo v rovnováhe. Ak to človek nedokáže, nájdu cvik, ktorý ich k zvládnutiu priblíži. Samozrejme, to nie je všetko. Konečným výsledkom je, že ľudia prestávajú život prežívať. Začínajú ho žiť.

Aký je najlepší diétny tip?

Charles Poliquin radí raňajky zložené z mäsa a orechov. Mäso umožňuje pomalý a stabilný rast hladiny cukru v krvi a orechy sú zdrojom zdravých tukov, ktoré udržujú stabilnú hladinu cukru v krvi dlhší čas. Prikladá aj ukážku piatich raňajok. Na pitie povoľuje bylinkové čaje i kávu. Neodporúča mlieko a džús či iné tekutiny.

1. deň – jedna až dve mäsové placky a hrsť makadamiových orechov

2. deň – veľký jelení steak a hrsť kešu orechov

3. deň – jeden až dva chudé morčacie burgery a hrsť mandlí

4. deň – dve chudé mleté hovädzie fašírky a hrsť para orechov

5. deň – dva kusy kuracích pŕs a hrsť lieskových orechov

Prameň: Charlespoliquin.com

© 2012 TREND Holding, spol. s r.o.