Pohľad na život
O výnimočnom čitateľskom zážitku
16.5.2012 / Dado Nagy
Hitom zdravého pitného režimu postupne prestávajú byť rôzne farbené a dochucované nápoje. Nič na tom nemení ani aktuálne ročné obdobie a reklamné triky. Mnohé nadnárodné nápojové spoločnosti totiž už vzali útokom aj rôzne pramene a zdroje minerálnych vôd.
Minerálky môžu perspektívne slúžiť nielen ako čoraz atraktívnejší konzumný nápoj na každodennú potrebu, ale pri správne cielenom používaní a kombináciách dokážu byť skvelým prírodným liečivým aj preventívnym prostriedkom. Zvonka i zvnútra. A to je pomoc aj biznis.
Možno si ani dostatočne neuvedomujeme, že Slovensko patrí medzi minerálne „veľmoci“ Európy a možno aj sveta. Veď na našom území je známych takmer 1 500 minerálnych prameňov a na mnohé ďalšie sme dosiaľ nenarazili.
Pri viacerých z nich vznikli kúpele, voda z iných sa plní do fliaš a niektoré ešte stále vytekajú bez úžitku, čakajúc na dobrý marketing a perspektívne využitie.
Pestrá ponuka
Minerálne vody zvyčajne tvoria široký repertoár pomerne riedkych vodných roztokov najrozličnejších minerálov (makroelementov, solí), stopových prvkov (mikroelementov) a niektorých plynov. „Klasická“ prírodná minerálna voda by mala obsahovať jeden gram tuhých rozpustných látok na liter vody.
Ak je to menej, hovoríme o prírodnej stolovej vode. Produkcia oboch typov vôd sa neustále zvyšuje a sortiment je čoraz pestrejší.
Chemické rozbory hovoria o jemných, ale aj zásadných rozdieloch v typoch a druhoch vôd a ich výsledok býva zreteľne prezentovaný na vinetách fliaš, aby sa zákazník mohol orientovať. Získava tak informáciu o zložení minerálnej vody z kvalitatívnej stránky (ktoré prvky sú v nej v podobe iónov – elektricky nabitých častíc), aj kvantitatívnej (ich množstvo v miligramoch na liter).
Podľa prevládajúceho katiónu – kladne nabitý ión – sa minerálne vody rozdeľujú na sodné, horečnaté, vápenaté a vody s iným katiónom. Podľa prevládajúceho aniónu – negatívne nabitý ión – ide o hydrouhličitanové, uhličitanové, síranové, chloridové a vody s iným aniónom.
Ak minerálna alebo stolová voda obsahuje v litri aspoň miligram kysličníka uhličitého, hovoríme o kyselke (medokýš). Taká je veľká časť našich prírodných prameňov.
V prípade umelého sýtenia kysličníkom uhličitým hovoríme o karbonizovanej vode. Sírna voda obsahuje v litri miligram sírovodíka.
Liečivé a termálne
Ak sú dokázané liečivé účinky prírodnej minerálnej vody, hovoríme o liečivej vode – podľa zloženia sírnej, jódovej, železitej a sú aj mnohé ďalšie. Podľa celkového obsahu minerálov ich delíme na jednoduché, slabo, stredne a silne mineralizované. Vody s prirodzenou teplotou pri prameni vyššou ako 25 stupňov Celzia označujeme ako termálne.
Dôležité je diferencovanie na základe osmotického tlaku („hustoty“). Ide o izotonické vody (akoby neutrálne, vyrovnané), ktoré sa v črevách najrýchlejšie a najvýdatnejšie vstrebávajú, ertonické vody, ktoré viažu v tenkom čreve tekutiny, čím zvyšujú pohyb a činnosť čriev (výhodné pri zápche), a hypotonické (veľmi „riedke“), ktoré zvyšujú vylučovanie moču (dôležité pri ochoreniach močových ciest a obličiek).
Ak chceme z rozličných príčin zakomponovať do pitného režimu liečivé vody, vyplatí sa poradiť s lekárom. Istá anarchia v príjme minerálnych vôd môže mať výrazne nežiaduce účinky – okamžité aj perspektívne.
Najmä ľudia s ochoreniami srdca alebo vysokým tlakom nesmú piť soľné vody, obsahujúce najmä nadmerné množstvo sodíka, ktorý by mohol výrazne zhoršiť ich zdravotný stav. Tento typ vôd je vhodný pri zápche (majú účinok ako jemné preháňadlo), nechutenstve alebo nízkej kyslosti žalúdočných štiav.
Pri zápaloch (najmä akútnych) močových ciest nie sú vhodné alkalické (zásadité) vody. Odporúčajú sa však pri pálení záhy, chorobách dýchacích ciest či pri cukrovke. O pití ďalších druhov (zemité, jódové, síranové, teplé liečivé, kyselky) by mal tiež rozhodnúť ošetrujúci lekár.
Tekuté alternatívy
Minerálne vody sú zároveň významným zdrojom príjmu tekutín v rámci zdravej životosprávy. Priemerná denná spotreba vody je zhruba 35 gramov na kilogram hmotnosti (sedemdesiatkilový muž by mal vypiť 2 až 2,5 litra vody denne).
Do pitného režimu však treba zarátať aj vodu z polievok a predovšetkým ovocia či zeleniny, najmä však zo štiav v nich, ktoré sú pekným spestrením príjmu tekutín. Kolekcia minerálok môže byť totiž v nápojovom lístku dopĺňaná šťavami z čerstvého ovocia a zeleniny.
Táto zdravá alternatíva poskytuje organizmu nielen tekutiny, ale i rozsiahlu paletu vitamínov, minerálov a ďalších látok. Komplexnými účinkami dôkladne prečisťuje organizmus a pomáha vytvárať životne a energeticky dôležitú biochemickú rovnováhu v celom tele.
Šťavy z ovocia a zeleniny môžeme získavať celý rok a využívať podľa pestrej ponuky sezóny alebo obľúbenosti. Ponuka je pomerne rozsiahla z domácich aj exotických zdrojov.
Netreba sa báť neobvyklých štiav z koreňovej zeleniny, lebo sú rovnako lahodné ako šťavy z akéhokoľvek ovocia. Sú často prekvapujúco chutné – napríklad mrkva s petržlenom tvoria veľmi príjemnú kombináciu.
Výhodou zeleninovo-ovocných štiav je prirodzený pôvod a možnosť domácej prípravy podľa vlastného uváženia. Kvalitné odšťavovače v domácnosti zjednodušujú prípravu a rozširujú paletu možností. Kupované šťavy sú často unifikované, riedené vodou, aby sa zvýšil ich objem, pridávajú sa cukor, farbivá, príchute a konzervačné látky.
Čerstvý pôžitok
Súčasný človek je často unavený. Zabúda, aký prospech mu dáva čerstvá potrava, a radšej siaha po konzervách, polotovaroch a hotových výrobkoch.
Často aj po multivitamínových a minerálnych tabletách, najrozličnejších kombináciách umelých doplnkov výživy. Hoci tieto náhrady môžu mať opodstatnenie, v žiadnom prípade nemôžu plnohodnotne nahrádzať čerstvé ovocie a zeleninu.
Šťavy prinášajú komplexný zmyslový pôžitok. Majú prirodzené pestré farby (niekedy veľmi zvláštne), intenzívnu chuť, sú pikantnejšie a hutnejšie.
Veľmi často zaháňajú aj hlad a sú veľmi účinné, neškodné a zdravšie pre toho, kto chce redukovať hmotnosť. Nemali by sa skladovať, treba ich konzumovať hneď po ich príprave alebo aspoň v ten istý deň.
Niektoré vitamíny sú mimoriadne citlivé na vzduch a v priebehu niekoľkých hodín strácajú účinok. Ak predsa len chceme šťavy na chvíľku skladovať, môžeme ich preliať do vzduchotesnej nádoby a uložiť do chladničky. Ak podávame šťavy deťom, je vhodné ich riediť, najlepšie čistou vodou. Vtedy sú ľahšie stráviteľné.
Každý pohár skonzumovanej ovocnej alebo zeleninovej šťavy obsahuje rovnaké množstvo potrebných látok, ako keď sa zje ovocie či zelenina vcelku. Aj tak sa získa oveľa viac – na výrobu 250 mililitrov nápoja potrebujeme väčšie množstvo surovín, ktoré by sme len tak ľahko nemohli naraz dopraviť do tráviaceho traktu (napríklad namiesto spomínaného množstva šťavy by bolo treba zjesť dve veľké jablká, tri veľké mrkvy alebo celý ananás).
Jedinou nevýhodou konzumácie čistých štiav je neprítomnosť vlákniny (tá je práve v odšťavenom odpade) a prípadná alergická reakcia. Prevažujú však výhody nad nevýhodami.
Ale pri používaní ovocných a zeleninových štiav ako liečiva pri niektorých ochoreniach sa vyplatí konzultácia s odborníkom, ktorý sa týmto typom výživovej terapie zaoberá. Vo svete, najmä v Nemecku, Švajčiarsku a USA, je tento druh liečenia pomerne rozšírený a jestvuje mnoho kombinovaných receptúr s vysokou úspešnosťou.
Foto - Profimedia.cz
© 2008 TREND Holding, spol. s r.o.
PROFIT KOMUNITA
Počuť myšlienku môžete aj tisíckrát a nezanechá vo vás takú stopu ako zážitok
14.5.2012 / Petra Švorcová
Najradšej realizujem cesty pre ľudí, ktorí už danú krajinu, danú lokalitu poznajú. Toskánsko tu...
2.5.2012 / Ľuboš Fellner 2
Michal Jackson (nie ten spevák) venuje vo svojej knihe whisky z Japonska iba stranu. Japonci sú...
22.4.2012 / Ľuboš Fellner 2