Víno so zavináčom

Namiesto klávesnice s písmenom A klikol na alt a V a vzniklo slovko Klink@. Po chorvátsky neposedná, pojašená, trochu strelená polopubertiačka, ktorá nemusí mať ešte osemnásť, ale pokojne môže mať aj rok-dva dospelého veku. Klink@ je tiež príjemné mladé víno, ktoré má odrážať svetové módne trendy. Bohatá ovocná aróma, svieža chuť.

Statný päťdesiatnik Davor Zdjelarević dobre vie, že víno potrebuje príbeh, nuž hlása klinkozofiu, klinkomániu i klinkofóbiu a chce, aby sa šesť jeho klink@detí rozbehlo medzi úplne iných ľudí. Víno je podľa neho nápoj zrelých ľudí s ustáleným názorom a vkusom, pre ktorých predtým vytvoril sériu classic, dospelé vína, ktoré možno archivovať. Vytvoril aj nagual, sériu vín cuvée, ktoré dva roky zreli v barikových sudoch. Nie z francúzskeho, ale z kvalitného chorvátskeho duba. Tvrdí, že Boh dal vínu nevyčerpateľný zdroj ušľachtilej kreatívnej energie a každé má svoju osobitosť vytvorenú synergiou odrôd, pôdy, slnka a ľudskej práce. Klink@ je iná filozofia.

Klinky plní do sedmičiek, ale aj do malých trojdecových fľašiek, ktoré nemajú zátku, ale skrutkovací uzáver. Venoval ich tým, čo ešte k jeho klasike ani nagualu nemali čas dozrieť. Zavináč v názve nie je extravagancia, ale adresa. Klink@ má byť vínom mladej internetovej generácie a ich diskoték. Namiesto piva, ktoré môže uspávať, či koktailov, ale aj náhradou drinkov s vysokými grádmi, aby mládež na parkete predčasne nestvrdla.

Prvý súkromník

D. Zdjelarević nie je básnik ani marketingový hráč, ale chlap, ktorý sa stará o tridsaťpäť hektárov vinohradov s osobitou mikroklímou na teplých južných svahoch v Brodskom Stupniku na hraniciach s Bosnou a Hercegovinou. Má tam aj pivnice, tanky a sudy, z ktorých do roka naplní dvestotisíc až štvrť milióna fliaš. Učiť sa bol pred troma desaťročiami v Kalifornii v údolí Napa aj u vinárov v Sonome. S otcom a bratmi v roku 1985 zavrhli pohodlný štátny ochranný dáždnik socialistickej Juhoslávie a rozhodli sa pre súkromnícku neistotu – na ílových naplaveninách, na dne vyschnutého pravekého Panónskeho mora. Hrozno odvážali do štátnych vinárskych veľkopodnikov v Slovinsku a vytvorili prvé súkromné vinárstvo. S postupmi, ktoré sa vo svete naučil, technológiami, ktoré nakúpil, a s presvedčením, že človek si zaslúži aj iné než tradičné lacné domáce sudové víno z plastových fľašiek po minerálke. Slavónia sa stala regiónom, kde vznikali postupne špičkové súkromné chorvátske vinárstva.

Po chorvátsky

Pani Zdjelarevićová vraví, že na úvod patrí na chorvátsky stôl polievka a odporúča silný hovädzí vývar, v ktorom cítiť cesnak a len ťažko identifikovateľné koreniny. To všetko je pretvorené do krémovej podoby, vystužené kúskami chleba a bielym vínom, ktoré tvorí štvrtinu obsahu misky.

Američania si u nich pýtali dressing na zeleninu a hospodár odpovedal, že oni na to dávajú olivový olej. Patrí k tým, ktorí tvrdia, že v Chorvátsku po chorvátsky. Nemá zmysel Rakúšanovi podsúvať „víneršnicel“ a Angličanovi biftek, a tak ponúka miestnu kuchyňu. Pretože okrem medailí z domácich i medzinárodných výstav drina vyniesla aj peniaze, reinvestovali ich do hotelíka s top reštauráciou. Pre prieberčivých snobov i gurmánov, rodinky, záletníkov v ilegalite, ale aj cykloturistov. Po tom, keď kňaz požehná snúbencom priamo vo vinohrade, v reštaurácii je svadobná hostina. Uznávaný vinár tvrdí, že nemá záujem kaziť si meno na pultoch obchodných reťazcov a podkladať sa cenou. Objavil zaujímavý poľský i ruský trh a vo svojej pivnici učí národy odchované na vodke, že víno je ušľachtilý mok a nepije sa do nemoty.

Obilnica i pivnica

Táto časť Chorvátska sa nazýva Slavónia, je na severe a predstavuje pás medzi Maďarskom a Bosnou a Hercegovinou. Na východe tvorí Dunaj hranicu so Srbskom. Je to obilnica i mäsiarstvo krajiny a veľkoproducent vína, ktorým zásobovali aj cisársku Viedeň. Do podunajských končín vinič prichádzal v ozbrojených oddieloch Rimanov, aby mali vojaci čo piť a nevyvolávali v čase mieru medzi sebou šarvátky a bitky z nudy. V Iloku nad Dunajom, najvýchodnejšom chorvátskom meste, však tvrdia, že u nich už dávno pred Rimanmi pestovali vinič Ilýri.

Napriek prirodzenej asimilácii je Ilok stále tak trochu slovenský. S tisícdvesto Slovákmi – po druhej svetovej vojne sa k slovenskosti hlásilo ešte desaťtisíc, je sídlom s najväčším počtom Slovákov v Chorvátsku. Ich predkovia prichádzali v osemnástom storočí, najmä evanjelici, pred protireformáciou. Lákaní podmienkami náboženskej rovnoprávnosti prichádzali osídľovať Dolnú zem spustošenú Turkmi. V zozname miestnych vinárov slovenské mená nie sú. Medzi prichádzajúcimi Slovákmi vinári neboli, z domova však priniesli chmeľ. Z vinárskeho Iloku mám pre Radošincov informáciu, že im sa síce podarilo v roku 1947 svoj výborný klevner dostať medzi vína, ktoré vybrali na svadbu britskej kráľovnej Alžbety, Iločania mali tramín zasa na jej korunovácii.

Epicentrum

Graševina nie je len chorvátsky Rizling vlašský, ale aj vínna cesta po okolí mestečka Kutjevo v strednej Slavónii. Graševina sa volá aj hlavná ulica tohto mestečka s 2 400 obyvateľmi, označovaného za epicentrum slavónskeho bieleho vína. Ivan Enjingi z Kutjeva nadviazal na prapradeda Kolomana, ktorý dorábal hrozno a víno už v roku 1890, i na jeho syna Václava. Z Kutjeve je aj Ivan Krauthaker, ktorý tento rok získal za svoju graševinu zlato na prestížnej svetovej výstave vín Decanter v Londýne, za dve ďalšie vzorky striebro a okrem toho aj dve bronzové medaily.

Miestni pripomínajú, že vínna pivnica je aj pod barokovým hradom a dodávajú, že do podzemia niekdajšieho jezuitského sídla sa dal v roku 1741 na celý týždeň s panovníčkou Máriou Teréziou zatvoriť samopašný vitálny barón a pandúrsky plukovník Franjo Trenk. Vykladajú to ako pornopríbeh. Vraj na svetlo božie vystúpili veľmi spokojní a stôl, na ktorom im bolo dobre, je relikviou všetkých nespokojných so svojím životom. Vraj doteraz ukrýva takú energiu, že stačí sa ho dotknúť a človeku sa splní hneď desať tajných erotických snov.

Sud z Guinnessovky

V Kutjeve je vínna pivnica z roku 1231, najväčší archív vín v krajine a sud, do ktorého sa vojde 53 520 litrov vína. Neinformovanému tvrdia, že je najväčší na svete, Guinnessova kniha rekordov však za najväčší pokladá ten, ktorý ukrývajú pivnice firmy Erdutski Vinogradi v inom slavónskom mestečku Erdut. Má objem 75-tisíc litrov, vyrobili ho v roku 1990 zo 102 fošní stopäťdesiatročného duba. Steny sú hrubé 22 centimetrov a sud je okovaný železnými obručami s celkovou hmotnosťou dve a pol tony.

Nuž čo, oba stoja za fotografiu. Ibaže domáci si ťažkajú, že to, čo majú, turisti zatiaľ dosť ignorujú, lebo švihajú k moru. Na obranu našich krajanov treba povedať, že po zastávke v Slavónii by sa k moru tak skoro nedostali.

Pretože slovenských výletníkov za európskymi vínnymi cestami je zatiaľ dosť málo, musia sa Slavónci uspokojiť s Nemcami, Rakúšanmi a ďalšími Západoeurópanmi, ktorí už túto časť sveta vín objavili. Slovenskí hráči golfu sa však už dali počuť, že pri dedinke Zmajevac je nielen dobrý green, ale aj vinotéka golfového klubu. Kvôli nej si treba predĺžiť pobyt.

Farby chorvátskej klinky

Zelená klink@ je graševina, čiže Rizling vlašský s talianskymi praprapredkami, prešľachtený pre chorvátske vnútrozemie. Má arómu po zelenom jablku a servírovať ju treba veľmi chladnú. Ak má iba osem až desať stupňov, na jazyku iskrí ako sóda. Má to byť parádny ľahký plážový drink, pretože nevrazí do hlavy, ale aj víno diskoték, lebo ho možno piť od večera do svitania. Modrá klink@ je Sauvignon blanc s arómou čerstvo pokosenej lúky na privítanie ku každej zábave a červená Rizling rýnsky, voňajúci ako kôš rôzneho ovocia. Mal by potešiť každého neočakávaného hosťa, ak je fľašiek plný kôš. Zlatá je Chardonnay, má sladkú vôňu marhúľ a fialová je sviežim muškátom pre chvíle, keď noc je ešte mladá a nepredvídateľná. A napokon panensky bielu etiketu má mladučké zapýrené rosé s buketom divých ruží. V prvom momente sladkasté, dokáže však zakrútiť hlavu. Pre niekoho môže byť afrodiazikom, má byť ideálne aj na after work či na after párty.

Foto - Ján Blažej

© 2011 TREND Holding, spol. s r.o.