Vitamíny krásy, zdravia a vitality

Bez dostatku vitamínov nemôžu dobre fungovať telesné orgány a systémy. Sú nevyhnutné na uvoľňovanie potrebnej energie, rast tela, vitalitu a obranu pred najrozličnejšími ochoreniami. Hrajú dôležitú úlohu v látkovej premene organizmu.

Vitamíny patria k dôležitým látkam na skvalitnenie života, ktoré príroda v letných plodných mesiacoch poskytuje plným priehrštím v ovocí a zelenine.

Sú to v absolútnej väčšine substancie, ktoré si telo nevie samo vyrobiť. Preto ich musíme prijímať zväčša potravou a ich prísunu a objemu spotreby treba venovať maximálnu pozornosť.

Prijímajú sa už viac-menej v hotovej podobe alebo ako provitamíny (takzvaní predchodcovia vitamínov, „nezrelé“ vitamíny), ktoré si organizmus „dotvorí“. Nie sú v klasickom zmysle slova stavebnou hmotou ani zdrojom energie.

Sú účinné už v minimálnej koncentrácii a množstve. Pri viacerých kolíše ich spotreba úmerne s intenzitou látkovej premeny. Aj preto sa treba starať o ich dostatočný prísun najmä u chorľavých, alergických a fyzicky i psychicky zaťažovaných osôb.

U nich sa totiž na procesy v organizme kladú mimoriadne nároky a látková výmena je mnohonásobne zvýšená. Nie sú to výslovne povzbudzujúce tabletky a nemôžu ani nahrádzať bielkoviny či iné potravinové zdroje, napríklad cukry či tuky.

Pre deti a mládež

Deti a mládež sú oveľa citlivejšie na nedostatok vitamínov, najmä v období prudkého rastu. Rekonvalescenti zo zranení a ochorení potrebujú tiež viac vitamínov a zvláštna potreba je aj pri nepriaznivých klimatických podmienkach.

Na dostatočné zásobovanie vitamínmi majú myslieť ľudia, ktorí sa rozhodli podstúpiť redukčnú diétu pre obezitu či iné vážne príčiny. Spotrebu vitamínov zvyšuje strava s prevahou mäsa, hojnosť cukrov v potrave zvyšuje najmä potrebu vitamínu B1 (tiamín).

Nadmerné solenie alebo fajčenie zvyšuje potrebu vitamínu C, alkohol potrebu vitamínu B1 a protipelagrického vitamínu PP (niacín). Nešetrná priemyselná alebo kuchynská úprava či nesprávne skladovanie môže podstatne znížiť v surovinách obsah vitamínov.

Dôsledkom nedostatku jedného či viacerých vitamínov v potrave môže vzniknúť hypovitaminóza, pri ich nadbytku – pri nekontrolovateľnom príjme v najrozličnejších kombináciách tabliet zasa hypervitaminóza. Oboje môžu mať vážne nežiaduce následky.

Podľa rozpustnosti

Z praktických i technologických dôvodov, ale aj s prihliadnutím na biologické okolnosti delíme vitamíny na rozpustné vo vode (napríklad skupina B, C) a rozpustné v tukoch (napríklad A, D, E, K).

Vitamíny prvej skupiny sa pomerne ľahko vstrebávajú z čriev do krvi, ale zato sa ľahko vylúhujú z potravín pri ich spracúvaní. Vitamíny druhej skupiny sa síce vstrebávajú len pomocou tukov, no tak jednoducho sa nevylúhujú z potravín.

Vo vode rozpustné vitamíny, okrem vitamínu C, majú spoločného nepriateľa v kofeíne. Ten je obsiahnutý v kokakole, pepsikole či čokoláde – potravinách a nápojoch obľúbených u športujúcich detí a mládeže s nesprávnymi stravovacími návykmi.

Ďalšou príčinou nedostatku vitamínov skupiny B je nadmerná konzumácia „bieleho“ cukru a bielkovín a časté užívanie antibiotík, ktoré ničia črevnú flóru.

Rozpustné v tukoch

Vitamín A (retinol, axeroftol) má veľký význam pre kvalitu slizníc i pokožky, zubov, kostí, nechtov, zvyšuje odolnosť proti infekciám. Pri nadmernom užívaní sú deti a dospievajúci viac unavení, trpia nechutenstvom, vypadávaním vlasov.

Najvhodnejšími zdrojmi sú nízkotučné mliečne výrobky, obohatené cereálie, tmavolistová, žltá a oranžová zelenina (paprika, mrkva), ovocie. Menej vhodná je pečienka, obličky, srdce, rybí tuk.

Odborníci upozorňujú na výrazný ochranný a protirakovinový účinok karotenoidov, z ktorých si organizmus vitamín A vytvára. Najznámejší je beta-karotén.

Vitamín D (kalciferol) je nevyhnutný pre vstrebávanie vápnika do kostí a v prevencii osteoporózy. Nadbytok môže spôsobiť nežiaduce ukladanie vápnika do rôznych tkanív (srdce, cievy, obličky), hnačky, vyšší krvný tlak a vyššiu hladinu cholesterolu v krvi.

U človeka sa tvorí pôsobením ultrafialových lúčov na pokožku. Je aj v obohatených mliečnych výrobkoch a cereáliách, vaječnom žĺtku, pečienke, rybom tuku.

Vitamín E (tokoferol) likviduje voľné kyslíkové radikály a v každej vekovej kategórii je vhodný pri predchádzaní vzniku nádorových ochorení a v prevencii vzniku kŕčových žíl.

Je významný pri tvorbe červených krviniek a pomáha regenerácii a rehabilitácii zmľandravených svalov po úrazoch a ochoreniach, odďaľuje únavu. Je v rastlinných olejoch, v obilných klíčkoch, kukurici, orechoch, olejnatých semenách.

Vitamín K (fylochinón) je nevyhnutný pre tvorbu látok na zrážanie krvi v pečeni, v rastúcom organizme sa zúčastňuje aj na metabolizme kostí.

Nedostatok spomaľuje zrážanie krvi, zvyšuje krvácavosť, poruchy zloženia kostí, rastu. Je v špenáte a inej tmavolistovej zelenine, ovsených vločkách, kapuste, zemiakoch, obilninách. Vytvárajú ho črevné baktérie.

Rozpustné vo vode

Vitamín B1 (tiamín, aneurín) má ochranný vplyv na srdcový sval a nervové tkanivá, zlepšuje trávenie. Nedostatok znižuje výkonnosť, zvyšuje únavu a citlivosť svalstva (najmä na nohách) na bolesť.

Nadbytok znižuje účinok vitamínu C na svaly a spôsobuje nedostatok iných „spoluvitamínov“. Je v obilninách, celozrnnej múke, cereáliách, obilných klíčkoch, kvasniciach, strukovinách, nelúpanej ryži, orechoch, zelenine, ovocí.

Vitamín B2 (riboflavín) je dôležitou súčasťou dýchacích enzýmov, podieľa sa na premene bielkovín, tukov a cukrov, chráni a udržuje sliznice, je dôležitý pre zrak.

Nedostatok oslabuje organizmus, spôsobuje zápaly ústnej dutiny a jazyka, ústnych kútikov, očné ochorenia, slzenie, zmeny na koži. Je v tmavolistovej zelenine, obilninách, sóji, nízkotučných mliečnych výrobkoch, kvasniciach, rybacom mäse, vnútornostiach.

Vitamín B3 (niacín, kyselina nikotínová, protipelagrický vitamín – PP) udržiava chuť do jedla, znižuje hladinu cholesterolu a triglyceridov v krvi.

Nadbytok môže zvýšiť hladinu cukru a kyseliny močovej a podporiť vznik arytmie srdca. Je v arašidoch, zemiakoch, hubách, olejnatých semenách, sóji, kvasniciach, pečienke.

Vitamín B4 (kyselina pantotenová) zvyšuje odolnosť proti infekciám, únave a stresu, urýchľuje hojenie rán.

Podporuje činnosť nadobličiek a tvorbu látok regulujúcich nervovú činnosť. Je v orechoch, obilninách, celozrnných výrobkoch, zelenine, kvasniciach, pečienke, obilných klíčkoch.

Vitamín B6 (pyridoxín) pôsobí v prevencii depresívnych stavov a pomáha pri vysokej pracovnej intenzite. Nedostatok môže viesť k svalovým kŕčom, poruchám reakcie, depresiám, únave, nevoľnosti, málokrvnosti. Je v banánoch, špenáte, pohanke, zemiakoch, sóji, obilninách, kvasniciach, mlieku.

Vitamín B12 (kyano-kobalamín) je nevyhnutný najmä pre tvorbu červených krviniek, podporuje činnosť centrálneho nervového systému a periférnych nervov, zvyšuje chuť do jedla. Je v nízkotučných mliečnych výrobkoch, pečienke, vajíčkach, mäse.

Vitamín H (biotín) je potrebný na premenu tukov a bielkovín, pomáha lepšie spracovať cukry, udržiava pokožku sviežu. Je v orechoch, šampiňónoch, nelúpanej ryži, sóji, kvasniciach, obilných klíčkoch, pečienke, vajciach, mlieku, bielom mäse.

Vitamín M (kyselina listová) pomáha pri tvorbe červených krviniek. Jej nedostatok spôsobuje krvácanie z ďasien, straty hmotnosti, poruchy rastu, hnačky, podráždenie. Je v tmavolistovej zelenine a strukovinách, citrusových šťavách, nízkotučných syroch, pečienke, vajíčkach.

Vitamín C (kyselina askorbová) pre deti a mládež má nezastupiteľnú úlohu pri tvorbe väzív a oporných tkanív (kosť, dentín, chrupavka). Zlepšuje vstrebávanie a využívanie železa a vápnika, premenu tukov i cukrov, stupňuje schopnosť tolerancie stresu.

Zlepšuje koncentráciu, aktivizuje činnosť nervovej sústavy, odďaľuje nástup únavy a umožňuje vykonať viac práce na kyslíkový dlh. Predávkovanie prakticky neexistuje, pretože pri vysokých hladinách sa začína rýchlo vylučovať močom.

Prírodná forma vitamínu C je trikrát účinnejšia ako syntetická. Je v citrusových plodoch, chrene, zelenej paprike, keli, čiernych ríbezliach, kalerábe, paradajkách, šípkach.

Foto - Profimedia.cz

© 2008 TREND Holding, spol. s r.o.