Zdravotná turistika a iné lákadlá Turecka

Súkromný stomatológ údajne bez rozpakov potvrdil, že išlo o akútny prípad. Keď bol Slovák šikovný, prišiel vraj z dovolenky v Turecku s niekoľkými krásne vynovenými zubmi. Poisťovne to preplatili. Keď prípadov pribúdalo, vyhlásili finančný limit na bezplatné a skutočne akútne ošetrenie chrupu. Desaťtisíc vtedajších korún.

Pamätníci hovoria, že tak to bolo v druhej polovici deväťdesiatych rokov. Dnes slovenskí dovolenkári v Turecku zasa híkajú nad schopnosťami tamojších úrazových chirurgov, vybavením súkromných interných ambulancií aj nemocničných izieb s televízormi, sprchovacím kútom, personálom, s ktorými sa možno dohovoriť po anglicky či po nemecky, liekmi okamžite v ordinácii. Poisťovne na Slovensku akútne problémy preplácajú. Keby nešlo o dovolenku, vraj radosť si dať v Turecku vyliečiť žlčníkový záchvat či obličkovú koliku.

K tureckému doktorovi

Košičan Andrej Malejčík, sprievodca a delegát viacerých cestovných kancelárií, precestoval svet od Stredomoria a južnej Afriky po Austráliu. Nejaký čas za ostatných desať rokov strávil aj v Turecku a tvrdí, že z grékofila sa stal turkofilom. Sestre veľmi neveril, keď prišla z Turecka nadšená, ale dal sa istou cestovkou prehovoriť a v roku 2001 prevzal delegatúru. Teraz dostáva tie isté otázky, aké zo začiatku kládol aj on sám.

Dovolenkár zväčša veľmi neštuduje, kam ide, chce vypnúť. Vyzbrojený je akurát tak spomienkami na básničku Turčín Poničan, obavami z čistoty a zoznamom liekov na žalúdočné problémy. Našinec, zvyknutý na slovenské kapitalistické zdravotníctvo so socialistickou tvárou, je zdesený, kto to zaplatí, keď sa dozvie, že od tureckého doktora mu posielajú auto. Sú krajiny, kde slovenské poisťovne preplácajú nevyhnutné ošetrenie iba v štátnych zariadeniach. Pri Turecku nenamietajú s univerzitnými či súkromnými klinikami, hoci sa Slovák po upokojenom žlčníku chytá za srdce s otázkou, na akom svetadieli je. Štátne polikliniky i nemocnice majú našu úroveň a aj trochu solventnejší Turek si pripláca radšej poistku do súkromia.

Ročne tam na zdravotnú turistiku jazdí pol milióna cudzincov. Za plastikou, vlasovými implantátmi, k zubárom, gynekológom, onkológom, za kardiologickými operáciami, na dialýzu i umelé oplodnenie. Kvôli cene a špičkovým službám.

Nový svet

Do Alanye Andrej jazdí štvorprúdovou cestou, ktorá mesto obchádza. Skracujú ju tunely. V hoteloch ukazuje na turecké televízory a chladničky. Krajina je v porovnaní s európskymi štatistikami najväčším výrobcom televízorov, šiestym výrobcom chladničiek a siedmou v produkcii áut. Turecký Karsan má vraj šance byť výrobným nástrojom taxikárov v New Yorku, ktorí menia autopark.

Tomu, kto krúti neveriacky hlavou, radí zastávku pri benzínovom čerpadle. Ešte pred desaťročím podnikaví vodiči služobných áut a autobusov prihodili čerpadlárovi dáku mincu, aby im dal potvrdenku s trojnásobnou sumou. Dnes je na stojane tlačiarnička, z ktorej vylezie nielen suma, ale aj ešpézetka auta.

V tržnici treba, samozrejme, stále zjednávať ako za starých čias, časť turistov však kupuje za pevné ceny v nákupných malloch pri päťhviezdičkových hotelových komplexoch. Minulosť treba hľadať v starom prístave v Antalyi alebo v Side, starovekej osade, ktorá bohatla z obchodu s otrokmi. Do starej podoby však Side musel dostať mladý starosta. Presadil, aby sa zbúrali kadejaké prístavby a majiteľom pomohol vybudovať korzo s kaviarničkami, reštauráciami, obchodíkmi s tureckým medom, zlatom, kobercami, suvenírmi i hodinkami. Lacné čínske či taiwanské napodobeniny tam nesmú. „Na rozdiel od Grécka, kde plagiáty nie sú iba na trhu, ale aj v kamenných obchodoch,“ hovorí turkofil. Vysvetľuje si to tým, že Turci sa pozerajú dopredu, kým Gréci skôr do histórie. Našincovi, ktorý hľadá povestné turecké hospodárstvo, odporúča Grécko.

Bez prestávky

Narátam iba päť voľných sedačiek. Turecký boeing má 189 miest a z Viedne lieta aj v zime a na jar do Antalye denne. Takmer plný. Medzi nemčinou a turečtinou počujem slovenčinu. Atlétky-dorastenky z Dubnice nad Váhom idú do Antalye, hlavného mesta tureckej turistiky, na jarné sústredenie v čase, keď to doma je ešte na bundy.

Päťapolhviezdičkový Rixos Premium Hotel s 1 700 posteľami je najluxusnejší a najdrahší (v sezóne týždeň od 1 400 eur) hotel v mestečku Belek. V mramorovej hale sa schádza partia nemeckých golfistov. Na sedemnástich osemnásťjamkových ihriskách v Beleku sa golf hrá od jesene do jari príjemnejšie než v štyridsaťstupňovom lete. Na výlet odchádzajú francúzski penzisti a v teplákoch s nápisom Šachťor vybiehajú na tréningové kolá záhradami hotela futbalisti zo západnej Sibíri, klub má bohatého majiteľa.

Európskym kresťanom tureckí moslimovia organizujú honosné svadby aj svadobné cesty. Miliónovú Antalyu na brehu Stredozemného mora živí bavlna, olivový olej, citrusové plody, ľahký priemysel, ale najmä turistika. Na takmer dvestokilometrovú pláž okolo Antalye, Alanye, Kemeru, Side a Beleku prišiel vlani každý tretí z tridsiatich troch miliónov turistov.

Takmer v každej hotelovej recepcii sedí aspoň jedna svetlovlasá dievčina. Rusky sú aj animátorkami, organizátorkami programov, pomáhajú v orientácii menej scestovaným krajanom. Na reštauráciách, obchodoch sú ruské nápisy, pár vetami po rusky ma oslovujú pouliční predajcovia suvenírov. Ak odpoviem, že nie som Rus, sú presvedčení, že som teda Nemec. Turecko je na ruskom trhu momentálne hitom. Po Nemcoch sú tam Rusi druhým najpočetnejším dovolenkujúcim národom. Vlani ich boli štyri milióny – o 35 percent viac než rok predtým.

Letovisko - zimovisko

„Hovoríme síce o letovisku, ale riviéra je aj zimoviskom,“ hovorí Bratislavčanka Petra Mydlová, manažérka pre predaj a marketing v Orex Travel, pätnásťročnej turecko- -ruskej cestovnej kancelárie. Tá po Rusku a Ukrajine rozširuje pôsobenie aj na Slovensku a Česku a chystá sa do ďalších stredoeurópskych štátov. „Naši turisti to ešte nevnímajú, lebo k moru idú najmä počas letných prázdnin na rodinné dovolenky, prípadne v máji, júni a septembri, ale časť hotelov je otvorená aj v zime.“

Denne pristáva v Antalyi až dvadsať lietadiel iba z Nemecka. Túto ročnú dobu vyhľadávajú najmä penzisti. Briti doma kúrenie prepnú na temperovanie, zatvoria byt a idú za jarným teplom. Aj na mesiac. Pri cenách dovolenky a programe all inclusive, čo znamená denne sedem termínov na jedenie, sa to rentuje. Tento čas je aj časom výletov za množstvom pamiatok, vykopávok z rímskych a byzantských čias bez toho, aby sa senior spotil. Riviéru lemujú zasnežené končiare pohoria Taurus a penzisti odpovedajú, prečo majú hotely okrem posilňovní aj „spa“ s rafinovanými masážami, tureckým kúpeľom či sauny. Objavujú sa však už aj naši dôchodcovia. „Deti, ktoré si to môžu dovoliť, im kúpia týždeň, dva predsezónneho Turecka, ktoré je v prepočte na deň aj s letenkou a horou jedla a ovocia výrazne lacnejšie než wellnessový deň v slovenských kúpeľoch,“ hovorí P. Mydlová.

V Turecku pracovala pre jednu cestovku tri roky. V moslimskej krajine nikdy nemala problémy s miestnymi mužmi. Aj keď v noci často kráčala k zaparkovanému autu, aby išla na letisko prevziať skupinu turistov. Turci si veľmi dobre uvedomujú, koľko miliónov ľudí živia dovolenkári. „Skôr v iných destináciách som mala problémy,“ hovorí.

Ako Las Vegas

Pol kilometra od mora v Goynuku zakotvili stavbári medzi ulice a palmy betónovú Queen Elisabeth. Developerovi napadlo dať hotelu podobu luxusnej námornej dovolenkárskej lode. Z okna Lara Beach, hotela strohých tvarov s podobou morskej vlny, vidím na žlto-bielu novostavbu hotela Royal Holiday Palace, ktorý otvárajú tento mesiac. Ponáša sa na newyorské ovežičkované mrakodrapy, ich moskovské hotelové či internátne napodobeniny a trochu aj na hlavnú stanicu v Bombaji. Ktosi kedysi také stavby nazval snami šialených cukrárov.

Na pobreží je sedemdesiatdva päťhviezdičkových hotelov s architektúrou poplatnou tejto dobe. Každý čas má svoju architektúru. Inak sa stavali kedysi „paneláky“ na Kanárskych ostrovoch či Malorke, iný vzhľad majú hotely v Egypte, aj francúzske či talianske stredomorské pobrežie. Kúsok od Royal Holiday Palace sa na sedem a pol hektári rozprestiera Wow Kremlin Palace, kópia chrámu Vasilija Blaženého a kremeľského paláca z Moskvy s 837 izbami a Kremeľským múrom ako kĺzačkou pre deti. Chýba iba mauzóleum a namiesto mačacích hláv Červeného námestia sú bazény, slnečníky, ležadlá a plážové bary. Klientela je ruská iba čiastočne. Desať minút pešky z Kremľa je Venezia Palace Deluxe Resort Hotel. Desať hektárov s kanálmi, kópiou námestia San Marco, Bazilikou či mostom Rialto. Trochu to pripomína Las Vegas. Bez herní a Američanov.

Foto – Ján Blažej, Panoramio.com

© 2011 TREND Holding, spol. s r.o.