Zmeny na trhu práce vyzývajú k flexibilite

Internet je na Slovensku momentálne tretím najčastejším zdrojom informácií o voľných pracovných miestach a dokonca najvyužívanejším zdrojom pri hľadaní práce. Nájsť na ňom voľné pracovné miesta však už nie je také jednoduché ako po minulé roky. Ponúk ubúda, aj keď výrazný prepad sa už zrejme zastavil. Naopak, záujem o pracovné miesta, najmä o tie lukratívnejšie, je dnes enormný.

Hoci rozhodujúcim trendom ostatného roku bol prepad pracovných ponúk, podľa Dalibora Jakuša v týchto dňoch zaznamenáva portál Profesia.sk ich mierny nárast. „Prepad na trhu práce začal v októbri 2008 a prudký zostup sa zastavil až okolo apríla, keď medziročný pokles voľných pracovných miest prekročil päťdesiat percent. Od tohto okamihu už bol pokles podstatne miernejší, ale aktuálne hodnoty sú ešte ďaleko od tých, ktoré sme zaznamenávali v ostatných rokoch. Sú niekde na úrovni hodnôt z roku 2005,“ ozrejmuje situáciu šéf portálu Profesia.sk.

Mnoho záujemcov

Naopak, počet aktuálnych životopisov od uchádzačov v databáze na ich stránkach išiel opačným smerom. Rástol na rekordnú výšku a medziročne stúpol o šesťdesiat percent. Prudko narastal aj priemerný počet reakcií uchádzačov na jedno pracovné miesto. „Medziročne stúpol na viac ako päťnásobok. Je zaujímavé, že tento nárast sa v podstate zhoduje s nárastom podielu evidovaných uchádzačov o prácu na jedno pracovné miesto,“ uvádza D. Jakuš.

Lucia Burianová, marketingová manažérka portálu Profesia.sk, hovorí, že prepad ponuky voľných pracovných miest je hlavný problém dnešného trhu práce. Uchádzači majú len obmedzené možnosti, aby si našli nové zamestnanie, keďže ešte stále je nábor nových zamestnancov vo väčšine spoločností zastavený.

Spomínané tendencie navyše sprevádza výrazné prepúšťanie v najviac zasiahnutých oblastiach, čo potvrdzuje aj nárast počtu novoregistrovaných životopisov na portáli Profesia.sk. „Vo všetkých výrobných segmentoch nám narástli počty životopisov o viac ako štvrtinu. Na druhej strane sa potvrdzuje, že v pozíciách, kde k prepúšťaniu nedochádzalo, prudko klesla ochota na dobrovoľnú zmenu zamestnania a počty životopisov v týchto kategóriách zaznamenali medziročný prepad,“ uvádza D. Jakuš.

Práca v zahraničí

Mnohí ľudia by radi prijali pracovné ponuky v európskych krajinách a USA, záujem o prácu na iných kontinentoch je však minimálny. Hoci, ako uvádza Boris Katuščák, riaditeľ odboru medzinárodných vzťahov z Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny (ÚPSVaR), s nárastom nezamestnanosti a zhoršovaním situácie na celoeurópskom trhu práce sa prepadáva aj ponuka voľných pracovných miest na európskom portáli Eures. Práve ten v ostatných rokoch Slováci využívali najviac. Kým v prvom polroku 2008 ponúkal Eures vyše 1,5 milióna voľných pracovných miest, v súčasnosti je ich zhruba osemstotisíc. Ponuka je teda zhruba polovičná.

Odhaduje sa, že Slovákov pracujúcich v krajinách Európskej únie je aktuálne približne 230- až 240-tisíc. Najviac ich pracuje v Česku – 90-tisíc. Nasledujú Veľká Británia (60-tisíc), Írsko (25-tisíc) a Maďarsko (13-tisíc). V zahraničí sú najviac zastúpené pracovné pozície operátorov pri montážnych linkách v elektrotechnickom a automobilovom priemysle, v potravinárskom priemysle pri spracovaní, výrobe a balení potravín, v hotelových a cateringových službách, poľnohospodárstve a lesníctve ako sezónni pracovníci, v doprave a servisných službách, v stavebníctve či opatrovateľských službách.

Práca doma

Katarína Slamená, riaditeľka odboru informačných a sprostredkovateľských služieb ÚPSVaR, uvádza, že počet a štruktúra voľných pracovných miest, ktorými úrady práce na Slovensku disponujú, sú v rámci regiónov Slovenska rozdielne, keďže zamestnávateľom nevyplýva zo zákona povinnosť nahlasovať voľné pracovné pozície. Dlhodobo najväčší nedostatok kvalifikovaných pracovných síl v prvom polroku tohto roka zaznamenalo ústredie v profesiách predavač, murár, pracovník SBS, kuchár, zdravotná sestra, finančný konzultant, pedagóg, čašník, vodič, zvárač, obchodný zástupca či pomocná sila v kuchyni. Ďalšími ťažko obsadzovanými profesiami sú skladník, zámočník, pokladník, opatrovateľ a lekár. Zamestnania, o ktoré je záujem na východnom Slovensku, však nemusia byť atraktívne na západe krajiny. „Medzi najmenej žiadané profesie v rámci Slovenska možno zaradiť napríklad obuvníka, kamenára, aranžéra, cukrára,“ konštatuje K. Slamená a dodáva, že v porovnaní s predchádzajúcim rokom, keď bol v niektorých regiónoch citeľný nedostatok kvalitnej pracovnej sily, dnes už možno konštatovať záujem aj o tie pracovné profesie, o ktoré bol v predchádzajúcom období záujem minimálny.

Na jednotlivých regionálnych trhoch práce možno podľa ústredia práce do konca roka 2009 očakávať nárast miery evidovanej nezamestnanosti. „Pre ďalší vývoj bude dôležitý prílev uchádzačov o zamestnanie z krajín Európskej únie a najmä avizovaný prírastok uchádzačov o zamestnanie z dôvodu ukončovania, respektíve útlmu sezónnych prác a prepúšťania v rámci hromadného, ale aj mimo hromadného prepúšťania,“ predpovedá rizikové faktory K. Slamená.

Rozdielny záujem

Na základe štatistík v Googli Analytics vzrástla návštevnosť webového portálu Education.sk za prvých desať mesiacov tohto roka zhruba o päť percent. Podľa prevádzkovateľa stránok a riaditeľa spoločnosti Petra Trgalu môže nárast návštevnosti súvisieť s tým, že čoraz viac ľudí používa pri hľadaní informácií o práci internet. Pri stúpajúcej nezamestnanosti si dnes na stránkach portálu Education.sk ľudia hľadajú cez internet aj kvalifikačné a rekvalifikačné kurzy a školenia najmä v  Bratislavskom, Trenčianskom a Trnavskom kraji. Banskobystrický kraj je v rámci Slovenska na chvoste. „O profesijné a rekvalifikačné kurzy je záujem najmä v regiónoch mimo Bratislavy. Kvalifikačné jazykové, počítačové a manažérske kurzy majú zelenú predovšetkým v hlavnom meste,“ uvádza P. Trgala.

Tvrdá práca a zisky

Podnikateľ s jazykovými kurzami Michael Huprich je hlavou Rakúskeho inštitútu v Bratislave. Nemčina a história ho živia od štúdia na univerzitách v Salzburgu a vo Viedni. Pracoval pre rakúske médiá, tlačovú agentúru Združenia rakúskych priemyselníkov, rakúske Hospodárske noviny a neskôr ako živnostník pre PR agentúru. Dennodenne je na internete a komunikuje cezeň so svojimi klientmi i lektormi. Kým v deväťdesiatych rokoch bol podľa neho záujem o nemecký jazyk obrovský, postupne klesal a bodovala najmä angličtina. Dobré meno inštitútu pomohlo udržať si a pritiahnuť nových klientov aj v čase recesie. Michael sa s príchodom krízy a najmä začiatkom roka 2009 obával, že dopyt po kurzoch bude klesať. Obavy boli zbytočné a práve vďaka kríze sa prebudil opäť záujem o nemčinu. „Máme stálych firemných klientov z oblasti IT, logistiky a dopravy, pociťujeme nárast záujmu o jazykové kurzy najmä u nefiremných klientov.“ Pre M. Hupricha a jeho lektorov to znamená viac práce, najmä po večeroch i cez víkendy.

Kríza vzdelávania

Možnosť získať dobré pracovné miesto súvisí s odbornou praxou, komunikačnými zručnosťami i kvalifikáciou uchádzačov. M. Huprich hovorí o  stúpajúcom záujme o jazykové kurzy v Rakúskom inštitúte v Bratislave. Nárast záujmu o jazykové kurzy zaznamenal aj British Council. Jana Riečanská, marketingová manažérka Biritish Council Slovakia, k tomu hovorí: „V roku 2009 máme plné kurzy a plusový nárast.“

Naopak, riaditeľ spoločnosti Education P. Trgala tvrdí, že z ohlasov vzdelávacích firiem je od začiatku roka badateľný prepad firemných výdavkov do vzdelávania. Na vzdelávanie svojich pracovníkov siahali firmy ako na jeden z prvých benefitov pri šetrení. „Je veľký problém, aby si firmy objednávali vzdelávanie. V druhej polovici tohto roka sa prejavil dokonca úbytok záujmu aj o vzdelávacie a rekvalifikačné kurzy u jednotlivcov a verejnosti.“

Kým v prvom polroku boli menej postihnuté vzdelávacie a tréningové firmy, ktorých klienti boli samoplatcovia, už aj v tomto segmente sa prejavuje pokles. P. Trgala si myslí, že môže byť spôsobený aj s tým, že pracovníci musia často vykonávať prácu aj za bývalých kolegov, ktorí museli odísť z firmy, to znamená, že im nezostáva toľko času a energie na vzdelávanie.

Od septembra funguje na stránkach Education.sk služba dopyt, kde záujemca môže zadať požiadavku na vzdelávanie a prevádzkovateľ zabezpečí, aby bola rozposlaná vzdelávacím spoločnostiam z danej oblasti. „Už bolo zadaných takmer štyristo dopytov a z nich je vidieť, že ich zadávajú viac samoplatcovia ako firmy. Záujem je o profesijné a rekvalifikačné kurzy ako kozmetička, manikúra a pedikúra, masáže, kuchár či kúrenár,“ ozrejmuje P. Trgala. Prevádzkuje vzdelávací portál aj v Česku, na doméne Edumenu.cz, kde je nárast návštevnosti okolo 50 percent, ale aj tak dosahuje len polovičnú návštevnosť oproti Education.sk.

Foto - Profimedia.cz