Ani „profesorka“ kríza nevie všetko

Pravdepodobne sa s krízou naučíme žiť. Prevenciou môže byť návšteva ktoréhokoľvek nákupného centra na Slovensku – ak kríza znamená nedostatok, tak v centrách má podobu plných nákupných košov.

Svetová kríza sa zatiaľ určite nekončí. Taký je názor väčšiny Slovákov, ktorý vyplynul z telefonického prieskumu, ktorý na vzorke 915 dospelých respondentov uskutočnila nedávno agentúra Polis Slovakia v spolupráci s agentúrou SITA. Viac ako 85 percent opýtaných si myslí, že svetová ekonomická kríza bude pokračovať, len 8,5 percenta sa domnieva, že kríza sa už končí. Ibaže by sa všetci mýlili a to, čo svet prežíva, je iba hľadanie samého seba. Profit oslovil niekoľkých významných slovenských podnikateľov. Nereprezentujú jeden názor, napokon veď ani kríza nie je jednofarebná.

Čo spôsobuje kríza

• Finančná alebo hospodárska kríza je skúsenosť, bez ktorej by ľudia vydržali
• Kríza sa skončí až vtedy, keď ľudia a firmy sa prestanú správať tak, že im kríza prekáža, a nájdu spôsoby, ako žiť rovnako kvalitne ako počas expanzie
• Kríza zmenila veľa zaužívaných pravidiel biznisu a manažmentu
• Pomáha očisteniu od nepodstatných vecí, ktoré človek rád rieši, ak sa firme nepretržite darí
• Očakávania mnohých ľudí sú nad možnosti, ktoré nám dáva reálny život
• Mnohé firmy využili krízu na reorganizáciu chodu spoločnosti, zníženie neproduktívnych nákladov a zameranie sa na takzvaný core biznis

Ak by sme niečo mali z krízy vedieť, tak je to fakt, že všetko je zrazu trochu naopak.Lukáš Trebula

Lukáš Trebula

zakladateľ a šéf spoločnosti CPM Associates a manažér Slovak Hedge Fund

„Nepovažujem krízu za niečo nové, z čoho by sme sa mali učiť,“ tvrdí Lukáš Trebula, hlavný portfóliový manažér Slovak Hedge Fund. „Ak by sme niečo mali z krízy vedieť, je to fakt, že všetko je zrazu tak trochu naopak,“ dodáva s úsmevom L. Trebula. Osobne mu kríza pripomína prostredie, v akom ho vychovávali rodičia. „Nemyslím tým komunizmus, ale prístup rodičov k výchove. Možno aj preto, že sami vtedy žili v kríze. Na nás uplatňovali rovnaké metódy, aké v tej dobe aplikoval život na nich. Byť pracovitý, zodpovedný, šetrný a najmä nebyť precitlivený.“

Z pohľadu finančného manažéra, ktorý spravuje desiatky miliónov eur cudzích ľudí vo svetových akciových, komoditných či dlhopisových fondoch, je to asi nanajvýš rozumný prístup. „Nepovedal by som, že kríza nás niečo učí. Niektorí ľudia sa učia, osobnostne a duchovne rastú a niektorí nie. Bez ohľadu na to, či je kríza alebo rast,“ vysvetľuje svoj názor.

Podľa neho táto situácia poukazuje len na to, že finančný sektor je dnes o ničom. Jeho pridaná hodnota je mizivá, za takú obrovskú cenu, že je v najväčšej kríze. Tá nespočíva v ľuďoch. Kríza je tam, kde sa nepreukázala kvalita, nazdáva sa obchodník, ktorý „visí“ na burze už od svojich osemnástich rokov.

Osobnostne ho ešte kríza nemala priestor kreovať, na finančných trhoch však cíti zmenu. Azda v tom, že musí neustále dumať na tým, ako zvládať nové problémy – dobre si rozmyslieť, čo kupuje, vážiť veci, ktoré už nakúpené má. „Najviac mi rezonuje veta môjho otca, že kto chce, hľadá spôsoby, kto nechce, hľadá dôvody. Kríza nás možno toľko nenaučila, ale pozitívne je, že nás postavila do situácie, že hľadáme dôvody, ako je všetko kvôli nej zlé. Kríza sa skončí až vtedy, keď sa ľudia a firmy prestanú správať tak, že im kríza prekáža, a nájdu spôsoby, ako žiť rovnako kvalitne ako počas expanzie.“

L. Trebula vraví, že kríza mu priniesla veľa aj v tom, že okrem investovania sa začal intenzívnejšie venovať vzdelávaniu a poradenstvu. „V tomto smere ma počas expanzie potrebovalo málo ľudí. De facto, aj načo. Urobili ste krok, kúpili ste nehnuteľnosť, za dva dni ste ju predali a zarobili ste, bolo to jednoduché. Ale prišla neúrodná pôda a ľudia stále sadia stromy,“ dodáva finančník, ktorý biznis naštartoval v produktívnych časoch koncom deväťdesiatych rokov.

Začal s financiami hneď, ako len mohol. Chcel robiť niečo, kde má vlastný priestor, kde sú pravidlá, kde má človek slobodu a môže sa posúvať dopredu. Kríza ho však utvrdila v tom, že veci sú niekedy priveľmi krehké, najmä tie finančné, a rýchlo môžu pominúť.

Jozef Klein

výkonný šéf a predseda Predstavenstva Asseco Central Europe

Po prvý raz som sa stretol s krízou v máji 2008, keď sme sa rozhodli v Assecu emitovať ďalšie akcie spoločnosti a umiestniť ich na varšavskej burze v rámci SPO (sekundárna verejná ponuka akcií na burze, čiže predaj už existujúcich akcií spoločnosti – pozn. Profit). Už v tom čase na burze pociťovali prepady niektorých firiem, ktorých hospodárenie a finančný stav boli minimálne diskutabilné.

Zdravé spoločnosti však ešte neevidovali žiadne dramatické prepady. Aj napriek týmto okolnostiam, keď sa mnohé IPO (prvá verejná ponuka akcií – pozn. Profit) odsúvali v čase a máloktorá spoločnosť pomýšľala na emitovanie novej emisie, sme sa odhodlali riskovať a aj napriek skeptickým názorom sme emitovali dvadsať percent nových akcií. Podarilo sa nám to a predali sme všetky akcie, boli sme posledným SPO v roku 2008.

Následne sa začali burzy na celom svete výrazne prepadávať. Mali sme šťastie alebo sme mali odvážny prístup? Je to príklad prístupu, ktorý sa snažíme v našej firme presadzovať. Chceme byť rozumne odvážni, chceme byť pružní. Nie je nič jednoduchšie, ako sa vyhovárať na krízu. Kríza je jedným z významných ekonomických vplyvov na myslenie a správanie firiem a manažérov. Ale nemožno čakať, kým odíde, treba to prijať ako neoddeliteľnú súčasť makroekonomickej situácie, v ktorej sa nachádzame a v ktorej podnikáme.

Kríza nás naučila myslieť s oveľa väčším predstihom, naučila nás hľadať nové spôsoby, ako možno efektívnejšie vyrábať, naučila nás rozmýšľať, ako by sa dalo pomôcť našim klientom, aby racionalizovali svoje činnosti a aby sa stali viac konkurencieschopnými. Snažíme sa riadiť tým, ako pomôcť skrátiť čas našim klientom pri zavádzaní svojich nových produktov a služieb na trh. Kríza nás naučila byť flexibilnejšími, odvážnejšími a pomohla nám preveriť životaschopnosť a líderstvo mnohých našich manažérov. Niektorí už v našej firme nepracujú, pre ostatných, ktorí zostali, to však bol ďalší motivačný impulz. Aj to prináša so sebou kríza.

Jozef Klein

Štefan Kassay

predseda Dozornej rady I.D.C. Holding

Bude horšie. No a čo? To človeka zobudí. Niežeby mi kríza nenarobila starosti – osobné i pracovné, ale máme teraz všetci vzdychať? Rozplačeme sa? Je to iba stratený čas a stratená energia! Kríza-nekríza, v našej korporácii pracujeme s takým nasadením, ako keby kríza bola odjakživa. Už celých dvadsať rokov. To nové, čo priniesol život, je komunikácia, zdokonaľovanie sa v rozvíjaní kontaktov a spoločných riešení akýchkoľvek vážnejších problémov. Nie sú peniaze na odber tovaru? Dohodnime sa! Predsa obe strany, dodávateľ i odberateľ si veľmi dobre uvedomujú, že problém jedného sa čoskoro stane problémom aj toho druhého.

Ak by už taký stav nadišiel, nijako to nevzdáme. Pozhovárajme sa! Nájdime cestu spoločným premýšľaním, určite na niečo prídeme! To je náš tón, to je ponuka na podanie ruky, na spoluprácu na zvlášť prijateľnom základe. Vďaka takému postoju, ústretovosti a neustálej kontaktáži naše obchodné vzťahy nadobúdajú novú, znásobenú hodnotu.

Už nie sú dôležité iba peniaze, ale dôvera, korektnosť. Kríza vlastne priniesla aj skúsenosť, že hrozba neúspechu sa môže stať obrodzujúcim poučením, že v človeku môže narastať schopnosť vnímať nové hodnoty partnerskej spolupráce. Kríza nám priniesla akoby objav, že problém sa rieši ľahšie pri vzájomnom prehodnotení aktuálnej situácie, najlepšie neodkladne, pri osobnom stretnutí, osobnom kontakte a vysvetlení, pri dohovore tvárou v tvár. Teda prvé poučenie – ochota a komunikácia.

Druhé poučene – stretnúť sa, pokiaľ možno osobne. Tretie poučenie – stretnúť sa čo najskôr, neodkladne, nenechať problém, aby narástol do obludných rozmerov. A rad ďalších poučení. Spoločenská tenzia si vyžiadala zvýšenú disciplínu, dôkladnejšie poznanie aktuálneho stavu zásob tovaru i zásob vstupných surovín. Samozrejmosťou sa stal denný ekonomický monitoring. Ak treba, vždy sa nájde čas aj na neformálne stretnutia, aktuálne riešenia nečakaných situácií či zložitých problémov.

Pre mňa osobne kríza priniesla inšpiratívnu novú spôsobilosť, novú dimenziu kreativity, veľkej zdieľnosti umocnenej osobnostnou skúsenosťou v podmienkach reálnej fabriky. A verifikácie ekonomických modelov, čiastočne aj experimentov s pragmatickými vstupmi a očakávanými výstupmi, ktoré napočudovanie nie sú až katastroficky odlišné od čias, ktoré označujeme „dobré už bolo...“ Ale ak sa poučíme dostatočne, ak k sebe budeme slušní a zhovievaví, ak pridáme do kroku všetci, „dobré ešte bude...“

Čo nové priniesla kríza, to je komunikácia, zdokonaľovanie sa v rozvíjaní kontaktov a spoločných riešení akýchkoľvek váž

Peter Hennel

daňový poradca, Tax Office Hennel & Králik

O kríze počúvame, hovoríme a sme prakticky jej súčasťou už dlhší čas. Slovo je spojené výlučne z negatívnymi vplyvmi a to sa odzrkadľuje aj vo vnímaní a reakciách ľudí. Žijeme v období neistoty a nedôvery. Situácia vo svete sa prakticky dotýka všetkých. Ľudia menej nakupujú, snažia sa šetriť, čo vyvoláva pokles dopytu. To sa automaticky prejavuje na fungovaní spoločností, ktorým klesá počet objednávok, znižujú sa výkony a mnohé firmy sa dostávajú do straty.

Negatívnym prejavom súčasnej situácie z pohľadu spoločností je pokles výroby, respektíve produkcie služieb, zníženie objemu cudzích zdrojov pri financovaní aktivít spoločností, pokles dlhodobých investícií a často sa vyskytujúce neplatenie dlhov. Praktické skúsenosti ukazujú, že s cieľom znižovať náklady často dochádza k požiadavkám na znižovanie cien nakupovaných tovarov a služieb zo strany dodávateľov, čo je v mnohých prípadoch likvidačné najmä pre malé a stredné podniky. Dochádza k vzniku špirály, keď úsilie o zachovanie jednej spoločnosti spôsobuje problémy a často aj zánik iných spoločností.

Hovorí sa, že kríza vyčistí trh a zostanú len tí schopní... To núti firmy k realizácii opatrení, ktoré sa počas štandardného cyklu ich života zvyčajne odkladajú.

Mnohé firmy využili krízu na reorganizáciu chodu spoločnosti, zníženie neproduktívnych nákladov a zameranie sa na takzvaný core biznis. Z pohľadu zamestnávateľov dochádza v mnohých spoločnostiach k stabilizácii aj zo strany zamestnancov, keďže neistota a strach z budúcnosti znižujú fluktuáciu ľudí.

Zamestnávatelia sa tak môžu sústrediť na zabezpečenie stabilného chodu spoločností, nastavenie nových cieľov a hľadanie nových príležitostí na trhu. V mnohých spoločnostiach dochádza k snahe motivovať zamestnancov najmä v oblasti pozitívneho myslenia a sústredenia sa na minimalizáciu strát pri každodennej činnosti jednotlivca. Zmena v správaní je viditeľná často aj na kumulácii funkcií, nedochádza k prijímaniu nových zamestnancov, ale k spájaniu pozícií a lepšiemu využitiu pracovného času zamestnancov. Pre stabilizáciu a prekonanie krízy je veľmi dôležité pozitívne myslenie a okamžité reakcie na vonkajšie vplyvy. Súčasná situácia môže priniesť opätovný nárast významu malého a stredného podnikania, ktoré je nesmierne flexibilné a dokáže sa ľahšie prispôsobiť vonkajším vplyvom, čo by mohlo byť výrazným pozitívnym efektom súčasnej krízy.

Miroslav Kunsch

zakladateľ a riaditeľ firmy Ipesoft Žilina

Krízu je potrebné vnímať ako regulačný mechanizmus nerovnováhy v hospodárstve a spoločnosti. Nerovnováha je výsledkom dlhodobého nerozumného správania sa subjektov, ktoré riadia hospodárstvo a spoločnosť. Aký je teda recept na krízu? Správať sa rozumne, a to na všetkých úrovniach.

Vo firemnom rozmere je čas krízy časom, keď je potrebné venovať sa viac ako inokedy zlepšovaniu vlastnej činnosti, inováciám, investovať do ľudí a pripraviť sa na príležitosti v budúcnosti. Kríza je príležitosťou pre tých, ktorí majú čo ponúknuť: vedomosti, schopnosti, inovatívne myšlienky a poctivo odvedenú prácu.

V našej spoločnosti Ipesoft sme sa v období po roku 2008 intenzívne venovali inovácii a vývoju nových produktov, s cieľom vstupu do aplikačných oblastí, v ktorých sme v minulosti nepôsobili. Taktiež sme zintenzívnili naše obchodné aktivity mimo územia Slovenska. Prvé pozitívne výsledky sa už dostavili v podobe kontrahovaných projektov nielen u nás, ale aj v zahraničí.

Ešte raz k mnohokrát skloňovanému slovu kríza. Osobne by som súčasný stav nenazval krízou, ale zreálnením možností. Očakávania mnohých ľudí sú nad možnosti, ktoré nám dáva reálny život. Najmä očakávania z kategórie „niekto sa o nás postará”. Nie, nikto sa o nás nepostará, musíme to urobiť sami. Cesta k tomu vedie cez morálku, zodpovednosť a poctivú prácu – na všetkých úrovniach.

Kríza je príležitosťou pre tých, ktorí majú čo ponúknuť: vedomosti, schopnosti, inovatívne myšlienky a poctivo odvedenú

Vladimír Kaštier

senior konzultant v oddelení poradenstva spoločnosti Ernst & Young

Každý krízu prežíva inak. Ak prácu máte, ekonomika je podľa vás v recesii, ak ju nemáte, je v depresii. Rôznorodosť vnímania krízy a ponaučení z nej platí aj pre firmy. Niektoré ponaučenia sú však rovnaké. Pred krízou vedela mať vysoký výnos aj priemernosť. Teraz už úspech nie je až taký istý a zaručený – nezáleží na tom, či hovoríme o úspechu nápadov, ľudí, procesov, produktov alebo celých odvetví.

Pri poradenských projektoch u väčšiny klientov vidíme, že kríza zmenila veľa zaužívaných pravidiel biznisu a manažmentu. Nevyhnutnosť inovovať ako nutný predpoklad úspechu však kríza každodenne potvrdzuje. Stále je potrebné vymýšľať veci tak, aby prinášali lepšie alebo rýchlejšie výsledky, prípadne aby firmám uvoľnili zdroje. Rovnako sme sa naučili, že nedostatky a možnosti na zlepšenie je potrebné hľadať nielen vtedy, keď sme k tomu donútení, ale aj proaktívne.

Firmy tak pristupujú k prehodnocovaniu oblastí, na ktoré by sa pred krízou nesiahalo – celý biznis model, procesy od začiatku po koniec, kompletnú starostlivosť o zákazníka, starostlivosť o talenty. Na zdĺhavé premýšľanie však manažment nemá veľa času.

Často tak klient požaduje rýchlejšie analýzy, hodnotenia alebo benchmarkingy, ktoré prispejú k uskutočneniu rýchlych a informovaných rozhodnutí, k skorým implementáciám a včasnému splneniu nových úloh. V Ernst & Young sa tak kríza prejavila v posune druhov poradenských služieb, ktoré naši klienti hľadajú.

Zmena však prináša riziko. Ak ho v sebe nemá, nie je to naozajstná zmena. Potrebné je popri dennodenných operatívnych rozhodnutiach uskutočňovať globálne analýzy rizík a mať informácie o všetkých rizikách, ktorým je firma vystavená. Keď je také ľahké urobiť zlý krok, keď ekonomika balansuje na lane, je potrebné byť opatrný. Pretože nikdy nemôže byť tak zle, aby nemohlo byť horšie.

Kríza mení aj spôsob pozerania sa na svet: ako z polien, ktoré sa nám zjavujú pod nohami, nejakým spôsobom vyrobiť čosi užitočné. Pre celú firmu je užitočnejšie, ak jej zamestnanci vidia poháre poloplné.

Finančná kríza, ktorá zasiahla západný svet v lete roku 2007, sa stala dobre načasovaným mementom jednej z večných právd finančnej histórie. Skôr či neskôr každá bublina praskne. Skôr či neskôr počet kupujúcich, ktorí očakávajú pokles ceny akcií, prevýši počet kupujúcich, špekulujúcich s rastom ceny akcií. Skôr či neskôr sa chamtivosť zmení na strach.

Naill Ferguson (britský historik, 2009)

Prelom hospodárskej krízy? Neverím v žiadne prelomy samy od seba. To, čomu sme zvykli hovoriť hospodárska kríza, je len iné meno pre mravnú biedu. Mravná bieda je príčina, hospodársky úpadok je následok. V našej krajine je mnoho ľudí, ktorí sa domnievajú, že hospodársky úpadok je možné zastaviť peniazmi. Hrozím sa dôsledkov tohto omylu. V postavení, v ktorom sme, nepotrebujeme žiadne geniálne obraty a kombinácie. Potrebujeme mravné stanoviská k ľuďom, k práci a k verejnému majetku. Nepodporovať bankrotárov, nevytvárať dlhy, nevyhadzovať hodnoty za nič, nevydierať pracujúcich, robiť to, čo nás pozdvihlo z povojnovej biedy, pracovať a šetriť a uskutočniť prácu a šetrenie výnosnejšími, žiaducejšími a čestnejšími spôsobmi, ako sú leňošenie a mrhanie. Máte pravdu. Je potrebné prekonať krízu dôvery. Technickými, finančnými a úverovými zásahmi ju však prekonať nie je možné. Dôvera je vec osobná. Dôveru možno obnoviť len mravným hľadiskom a osobným príkladom.

Tomáš Baťa (český podnikateľ, 1932)

© 2012 TREND Holding, spol. s r.o.