Archív Profitu

Britský slon v japonskom porceláne

Majitelia fotoaparátov značky Olympus si do vlaňajška priveľmi nevšímali dianie vnútri tejto japonskej firmy. Nemali dôvod, kým v nej všetko bežalo hladko. Vedeniu korporácie sa dlho darilo udržiavať bezúhonnú povesť. Dovtedy, kým neposadilo vlani 1. októbra do kresla generálneho riaditeľa Michaela Woodforda.

08.02.2012 / Adrian Peter Pressburg

Brit Michael Woodford mohol pokojne sedieť v šéfovskom kresle, reprezentovať navonok globálny charakter firmy Olympus Corporation a prenechávať kľúčové rozhodovania predsedovi správnej rady. A neotvárať trinástu komnatu. Alebo aspoň nehovoriť nahlas o tom, čo by v nej objavil. Porušenie nepísanej dohody ho stálo miesto. Vypukol škandál, ktorý otriasol Olymusom. Padali hlavy a z M. Woodforda sa stal obdivovaný obhajca pravdy i nenávidený cudzinec a štvanec.

OSUDNÉ ROZHODNUTIE. O funkciu výkonného šéfa prišiel po necelých dvoch týždňoch. Kládol dotieravé otázky o účtovných čachroch, angažoval audítorov zvonka, až si ho správna rada povolala „na koberec“. Po ôsmich minútach bolo po všetkom. Musel odovzdať firemné kreditné karty, oba mobily, počítače (bez vymazania súkromných údajov) a opustiť budovu. Do služobného apartmánu, ktorý bol nútený v krátkej lehote vypratať, sa už nesmel odviesť služobným vozidlom.

Päťdesiatjedenročný Angličan „hrýzol ruku svojho chlebodarcu“ústne i písomne. Rozčeril hladinu listami, v ktorých sa dožadoval vysvetlenia o neštandardných platbách a províziách. Keď si konečne vymohol schôdzku so všemocným šéfom správnej rady Cujošim Kikukawom, začali si ostatní vysokopostavení členovia umývať ruky. „Prečo som o tom (účtovníckych praktikách) nebol informovaný?“ pýtal sa M. Woodford sedemdesiatročného patriarchu firmy. „Ste priveľmi zaneprázdnený inými vecami,“ konštatoval sucho C. Kikukawa.

Potvrdil tak zámerné ponechávanie nového riaditeľa v nevedomosti a to sa ukázalo ako strategická chyba. M. Woodford si totiž urobil provizórny obraz o utajovaných machináciách už dva mesiace predtým vďaka investigatívnemu článku v japonskom časopise Facta. Ten sa pokúšal odhaliť pozadie niektorých pochybných akvizícií a astronomicky vysokých provízií vyplácaných Olympusom pre podozrenie, že končili na účtoch protispoločenských síl. Pod tými sa v krajine vychádzajúceho slnka rozumie organizovaný zločin, teda jakuza.

VYKOPNUTÝ NAHOR. M. Woodford, ktorý pôsobil od 1. apríla 2011 v tokijskej centrále Olympusu ako riaditeľ pre operácie, poveril pátraním po pozadí dubióznych transakcií renomovanú audítorskú spoločnosť PricewaterhouseCoopers. Podrobnosti jej nálezu nie sú známe, ale museli vyplašiť seniorov z Olympusu. Nedá sa vylúčiť, že manažment chcel M. Woodfordovi zavrieť ústa spôsobom, aby si na nich držal z lojálnosti ruku sám a nestrkal prsty tam, kam nemal. Zvolili taktiku cukru a povýšili ho do najvyššej manažérskej funkcie.

Preskočil tým japonských kvalifikovaných kandidátov, ktorým bola jeho dovtedajšia raketová kariéra aj tak tŕňom v oku. Bol pre nich outsiderom, manažérom Olympusu pre Veľkú Britániu, ktorý prebral v roku 2008 riadenie európskych operácií. Tokijské špičky spoločnosti upozornil na seba razantnosťou skresávania prevádzkových nákladov servisných a vývojových pracovísk, ako aj distribúcie a logistiky. Ziskovosť korporácie stúpala.

FINANČNÉ KASÍNO. Paradoxne pre neho ako pre Angličana sa stala rozbuškou pre škandál akvizícia britského výrobcu zdravotníckej techniky Gyrus Group z roku 2008. M. Woodford sa mohol, ale nemusel podieľať na jeseň 2007 na príprave celej transakcie. Nikto mu nedokázal, že bol vtedy plne v obraze.

Olympus zaplatil za Gyrus Group 2,2 miliardy dolárov, z čoho pripadla neuveriteľne vysoká provízia 687 miliónov dolárov dvom japonským poradenským spoločnostiam. Tie však v skutočnosti dostali len časť z tejto sumy. Zvyšok odtiekol do neprehľadnej siete finančných kanálov, ktorú si Olympus budoval od polovice osemdesiatych rokov na vylepšovanie ziskov a zakrývanie strát.

Michael sa presťahoval z Európy do Japonska vlani 1. apríla a za šesť mesiacov nemohol preniknúť do tajov umenia „tobaši“, teda účtovníckych trikov a žonglovania. Mnohé japonské priemyselné koncerny vrátane Olympusu dohnala do ríše finančných čarodejníkov dohoda skupiny G 5 (predchodkyne G 7, G 8 a G 20) zo septembra 1985 o kontrolovanom znížení kurzu dolára k japonskému jenu a západonemeckej marke.

To prudko zdražilo cenu japonského vývozu a stlačilo alebo úplne vygumovalo zisky. Vývoz prestal vynášať a exportéri techniky ako Olympus si začali zlepšovať obchodnú bilanciu zapájaním sa do riskantných špekulácií na finančných trhoch. Opojné výnosy sa striedali s hlbokými stratami, ale opticky sa vďaka finančným konzultantským spoločnostiam a „kreatívnemu účtovníctvu“ z ich dielní darilo Olympusu uspokojovať akcionárov.

ODVAHA VERZUS ROZVAHA. Keď M. Woodford verejne odhalil špičku ľadovca takmer štvrťstoročného nepretržitého sledu kamufláží, neuvedomil si, že mal ešte predtým vypracovať pre firmu primeraný ozdravný program. Korporácia bola v istom zmysle chorá, trpela na chorobu zvanú gamblerstvo. Michael požadoval v podstate šokovú terapiu, okamžité odtrhnutie od finančného kasína a pavučiny parazitických poradenských partnerstiev.

C. Kikukawa chcel, naopak, zabrániť škandálu a praniu špinavej bielizne na verejnosti. Sľuboval obrat a očistu, ale pozvoľným tempom, aby si Olympus uchoval povesť a nestratil dôveru akcionárov. M. Woodford si to vysvetľoval ako závislosť svojho bossa od štruktúr napojených na mafiu. Prudký Angličan sa vysťažoval médiám a vykoledoval si vyhodenie. Spustil lavínu, ktorá prinútila C. Kikukawu po úvodnom popieraní priznať dlhoročné nekalé účtovnícke praktiky a napokon odísť so zahanbením z funkcie.

Aféra okolo Olympusu patrí medzi najhoršie v análoch japonského podnikateľského sveta. Koncern stratil zhruba polovicu trhovej hodnoty.

Obsiahla správa nezávislej vyšetrovacej komisie nepotvrdila vlani začiatkom decembra účasť organizovaného zločinu na finančných machináciách z predchádzajúcich rokov. M. Woodford však pokračoval vo vystupovaní ako obeť prenasledovania temnými silami, ktorým klepol po prstoch. Londýnska i tokijská polícia mu na jeseň 2011 poskytovali bezpečnostnú ochranu.

AKO ĎALEJ. Spoločnosť nazývajúca sa podľa mýtického sídla starogréckych bohov hory Olymp vznikla v roku 1919 ako výrobca teplomerov a mikroskopov. Fotoaparáty ponúka od roku 1936 a dnes patrí medzi svetovú špičku. Tou je aj v segmente endoskopov, laparoskopov a inej vyspelej zdravotníckej optickej a diagnostickej techniky.

Vo výrobe a predaji endoskopov a inej zdravotníckej optiky je Olympus dominantným hráčom na svete. Patrí mu sedemdesiat percent trhu. Je odhodlaný si ich udržať a nešetriť na nákladoch do vývoja a výskumu, aj keby si musel kapitál zadovážiť predajom divízie fotoaparátov. Bola by to škoda.

Michael Woodford (51)