Byť dvojkou je občas výhra

Príkladov ľudí, ktorí to so svojimi kariérami dotiahli takmer na pozíciu šéfa, je mnoho. Zrejme toľko, koľko je na malom slovenskom trhu firiem. Azda aj viac, keďže vo veľkých firmách je dvojkou každý, kto je šéfovi práve poruke. Hierarchia funkcií sa pritom občas rozstrapatí dostratena a mnoho ľudí svoju pozíciu vo firme často ani nevie definovať. V nadnárodných koncernoch sa dvojkový manažér stretne so šéfom prinajlepšom na vianočnom večierku. Iní, naopak, fungujú späto a deľba práce hlavy a pravej ruky sa stiera nadobro.

Profitom oslovení ľudia sa do funkcie nenahraditeľnej dvojky prepracovali každý po svojom. Buď museli vycestovať do zahraničia a učiť sa cudzí jazyk, prehrýzť sa štúdiom na školách a vytrvalosťou vybrúsili zo seba najlepších, alebo zaúradovala náhoda a kšeft jednoducho klapol.

Ľudia na takýchto pozíciách majú zväčša niečo spoločné. Sú akoby o krok pred svojím šéfom, pretože majú bližšie k reálnym firemným problémom. Úspech si museli vybojovať. A napokon je tu fakt, že vo svojich kariérach rozhodne neskončili. Najmä ak na vrchol zostáva už len jeden schod.

Mike de Mug

Keď stál Sean Mulryan na brehu Dunaja a snažil sa predstaviť si, čo by na bratislavskom nábreží mohlo vzniknúť, v jeho firme Ballymore, ktorú v roku 1982 zakladal, ešte Mike de Mug nepracoval. S. Mulryan mal už v tom čase povesť skúseného budovateľa a šéfa jednej z najväčších developerských firiem v Európe.

Napriek tomu nemal víziu, ktorej by sa v Bratislave vedel chytiť. V rámci firmy riešenie, ktoré by mu vyhovovalo, neprichádzalo.

O projekte sa sprostredkovane dozvedel schopný holandský manažér, ktorý v tom čase pracoval pre rakúsku firmu v Prahe. Na bratislavské nábrežie to nebolo ďaleko. V sychravom počasí spolu s architektom načrtli na papier niekoľko nápadov. Jednu skicu si S. Mulryan vytiahol spomedzi ostatných – bolo to presne to, čo si predstavoval. Akurát, že tentoraz to už malo tvar a podobu. „Bude to tento projekt a od vás chcem, aby ste ho viedli. Do dvadsiatich štyroch hodín som bol prijatý,“ spomína M. de Mug, šéf projektu Eurovea v Bratislave.

GIGANT NA SLOVENSKU. S novou funkciou pravej ruky vplyvného developera dostal M. de Mug najmä prvú úlohu – vybudovať a zabehnúť gigantický projekt, ktorý v tom čase slovenský trh nepoznal. „To môžete povedať ešte aj v prítomnom čase,“ dodáva. Popritom získal oveľa viac, inak by sa asi nemohol prechádzať ako VIP hosť medzi monopostmi Formuly 1 v Abú Zabí. „Mal by som povedať, že najlepší zážitok v mojom živote bola svadba s mojou ženou. Ale, medzi chlapmi, stráviť týždeň s Formulou 1 bolo niečo neuveriteľné,“ dodáva s úsmevom.

Dnes sa zdá byť človekom na svojom mieste. „Isto, pred spoločnosťou Ballymore sa moja kariéra ťahala trinásť rokov vo firme Cushman & Wakefield, pracoval som vo Varšave, Prahe, Budapešti, pre Rakúšanov, Holanďanov či Írov. Tento týždeň som už za štyri dni letel dokopy šesťkrát, ale byť na tejto pozícii je pre mňa veľkým úspechom. Zodpovednosť, ktorú som dostal, je najväčšou výzvou a ja mám rád veľké výzvy,“ hovorí Holanďan.

PODNIKANIE VERZUS POZÍCIA. „Pred týmto projektom som často uvažoval o vlastnom podnikaní. Túto otázku si mnohí ľudia na výkonných postoch, kým nie sú šéfmi, s istotou položia. Ale niekedy vás dobehnú veci ako manželstvo, deti, zodpovednosť a ambícia sa vytratí. Iní zas dosiahnu pozíciu, ktorá ich napĺňa natoľko, že po vlastnom podnikaní už nezatúžia. Ja som asi prienik oboch strán,“ dodáva M. de Mug.

Bratislavský projekt vedie prakticky od začiatku. Riešil všetky problémy od financovania cez budovanie infraštruktúry až po to, ako funguje predaj nákupných priestorov.

„U mňa by to bol vždy development, ak by som išiel aj do vlastného biznisu. Môj otec bol akcionárom a členom predstavenstva jednej holandskej stavebnej firmy. Počas školských prázdnin som zvykol na stavbách tráviť veľa času. Hoci som sa rozhodol pokračovať svojou cestou, budovanie mi ostalo v krvi,“ vysvetľuje novolicencovaný potápač. Nedávno sa totiž vrátil z Egypta, kde absolvoval potápačský kurz. „Vianočný darček od rodiny,“ dodáva.

Eurovea s najväčšou pravdepodobnosťou nebude jeho posledným projektom, hoci ako tvrdí, kocky pri diaľniciach nestavia. „V Eurovei sme investovali 16 miliónov eur len do infraštruktúry. Ktorý iný projekt môže povedať to isté?“ Pre firmu a šéfa S. Mulryana je kľúčovou osobou v developerskom biznise. „Mojou výhodou azda je, že ma práca baví a pozícia šéfa neláka, pretože S. Mulryan firmu zakladal a takého šéfa nenahradíte.“

Pavol Bero

„Človek počas života nedostane nič zadarmo. Všetky sny, ktoré si chce vo svojom živote splniť, si musí tvrdo vybojovať svojou prácou,“ hovorí Pavol Bero, finančný riaditeľ spoločnosti Grafobal Group Energy (GGE).

V spoločnosti, ktorá je energetickou odnožou skupiny Grafobal, sa totiž prepracoval postupným, ale cieľavedomým zviditeľňovaním sa prostredníctvom svojich výsledkov.

ŠANCA NA ZAČIATOK. „Ku kľúčovým momentom, ktoré mi pomohli na ceste k súčasnej pozícii, určite patrilo rozhodnutie môjho prvého zamestnávateľa dať mladému, pomerne neskúsenému človeku šancu stať sa členom strategického tímu.“

Vďaka tomu sa priamo podieľal na strategickej analýze spoločnosti, získal prehľad nielen o podniku, ale najmä o makroekonomickej situácii. „V podstate mi umožnil byť dvojkou v ním riadenej spoločnosti a umožnil mi vyskúšať si tvrdý biznis na vlastnej koži. Dospelo to k bodu, keď som v jeho neprítomnosti riadil spoločnosť ako celok,“ vysvetľuje svoj kariérny vývoj P. Bero.

Svoj post i kariéru však berie stoicky. „Neznamená to, že som dosiahol všetko, čo som si v živote predsavzal a že v budúcnosti už viac nechcem rásť. Nie som človek, ktorý nereaguje na nové výzvy prinesené životom a uspokojí sa s tým, čo už dosiahol. Biznis, v ktorom pôsobím, prechádza v ostatnom čase výraznými zmenami. Na jednej strane je to oblasť, ktorá uspokojuje základné ľudské potreby, a preto je ešte stále regulovaná. Na druhej strane postupne dochádza k jeho deregulácii, uvoľňovaniu pravidiel, jeho liberalizácii,“ vysvetľuje so zanietením finančný riaditeľ.

ŠÉF VRAJ NEMUSÍ. V rámci firmy totiž prevzal na svoje ramená takmer tú najväčšiu zodpovednosť. Firma s čiastočnými výsledkami nemôže fungovať a veci musí P. Bero dotiahnuť do konca.

Asi aj preto si vie otázku, či by chcel byť šéfom spoločnosti, dostatočne zargumentovať. „Kreslo výkonného šéfa je pre mňa výzvou. Zodpovednosť na takom poste je v niečom iná. Post šéfa je mnohými ľuďmi vnímaný ako post človeka, ktorý už nemusí ďalej pracovať, ktorý už len rozkazuje podriadeným a žne ich úspechy. Blízko pri výkonnej funkcii si totiž uvedomíte, akú zodpovednosť šéf nesie. Kreslo výkonného šéfa je pre mňa výzvou,“ objasňuje.

Rozhodný a rozhodujúci hlas má teda asi v krvi, nielen preto, že je veľkým fanúšikom opery. „Biznis, v ktorom pôsobím, je vo väčšine prípadov prirodzeným, lokálnym monopolom a zároveň jednou z nevyhnutných životných podmienok, ktoré ľudia potrebujú. Asi aj preto mám pomerne málo voľného času, dalo by sa povedať, že takmer žiaden,“ uzatvára P. Bero.

Ana Lucas

Pre Anu Lucas to celé začalo, keď sa rozhodla prísť na Slovensko. V roku 1992 to nebolo nijako jednoduché rozhodnutie, keďže v krajine, kam mala namierené, poznala len niekoľko ľudí. ING Bank bola prvou zahraničnou bankou, ktorá už v roku 1991 (vtedy pod názvom Internationale Nederlanden Bank) vstúpila na slovenský trh a status pobočky nadobudla v roku 1992.

„Navždy to však ovplyvnilo môj život i pracovnú budúcnosť,“ tvrdí Portugalčanka, ktorá dnes šéfuje odboru vzťahov s klientmi a financovania v ING Bank. „Biznis v bankovom sektore na Slovensku sa podstatne zmenil a vyvinul, odkedy som do krajiny prišla. Na svojej súčasnej pozícii pôsobím jeden a pol roka a som presvedčená, že mám priestor na zlepšovanie a dosiahnutie ambicióznych cieľov,“ dodáva.

Z PORTUGALSKA DO BANKY. Na terajší post to pritom nebola krátka cesta. Po ukončení štúdia manažmentu na Portugalskej katolíckej univerzite a neskôr v holandskom Leeuwardene začala pôsobiť po príchode na Slovensko v bankovom sektore ako account manažérka. Postupne prešla viacerými pozíciami až po súčasný post. „Dnes považujem za najdôležitejšie, aby ľudia, ktorí pracujú pod pozíciou šéfa, získali spolu so zodpovednosťou aj určitý stupeň nezávislosti. Verím, že je to jeden z kľúčov, ako riadiť a dosahovať tímové úspechy zdravým a udržateľným spôsobom,“ naznačuje A. Lucas, ktorá je špecialistkou na korporátne bankovníctvo a vzťahy s klientmi. Dlhoročné skúsenosti nadobudla aj v oblasti cezhraničných úverov a financovania obchodu.

OD PIKY NA VRCHOL. Sama je príkladom, keď si firma vychová zamestnanca z najnižších pozícií po výkonné. Podľa A. Lucas je to najlepší prístup ako vedúce funkcie zvládať. „Je náročné stať sa top manažérkou, keďže to vyžaduje znalosti, skúsenosti, psychickú zrelosť a množstvo sebadôvery. Situácie, v ktorých je človek konfrontovaný s problémami, vyžadujúcimi prijatie rozhodnutí, sú zvyčajne tie, ktoré človeku ukážu, či je pripravený. Existujú momenty, keď je potrebné ísť ďalej, ako sa od človeka očakáva, a povzniesť sa nad vlastné krátkodobé ciele. Naučila som sa, že je treba otvorene komunikovať, keď máte presvedčenie, že dokážete urobiť veci lepšie alebo viete urobiť viac. Ale tiež verím, že každý z nás je do určitej miery strojcom svojho osudu,“ hovorí bankárka, ktorá mimo práce trávi najviac času so svojou rodinou a knihami.

Jej skúsenosti sa hodia najmä v súčasnej dobe, keď bankový biznis stojí už na iných pilieroch ako kedysi. Na A. Lucas sa tlak zvyšuje najmä preto, že jej post nesie zodpovednosť za vytváranie biznisu. „Očakáva sa odo mňa, že vytvorím pre jeho rast podmienky a dosiahnem pozitívne výsledky. Ostatné dva roky v bankovom sektore zdôraznili dôležitosť profesionality a primeraného riadenia rizík. Som však optimistka. Dokážem rozoznať dobrú príležitosť a vytvoriť dobrý obchodný vzťah.“

Zuzana Mizerová

O vysokých postoch má Zuzana Mizerová, riaditeľka developmentu pre Česko a Slovensko v spoločnosti Inter IKEA Centre Group, jasnú mienku. Čo si teda vyžadujú? „Jednoznačne veľkú dávku flexibility, pretože čo platilo v tomto biznise včera, nemusí platiť dnes,“ hovorí. Dodáva pritom, že „čím ste vyššie, tým ste v rozhodnutiach osamelejší“.

„Keď dosiahnete úspech, je to úspech tímu, keď vznikne problém, je to vaša vina,“ nazdáva sa. Sama svoju pozíciu riaditeľky developmentu považuje za úspech. „Biznis, v ktorom pôsobím, je ešte stále doménou mužov. Platí, že žena tu musí byť často lepšia, pracovitejšia. Neustále musím svoju odbornosť potvrdzovať. Na druhej strane, boli to práve muži, ktorí mi dali dôveru a verili, že som tá pravá pre danú pozíciu,“ vysvetľuje Z. Mizerová.

REVITALIZÁCIA MESTA. Nadriadení mali pre rozhodnutie zveriť jej túto funkciu presvedčivé dôvody. Po štúdiu architektúry na Slovenskej technickej univerzite dostala ponuku pracovať na Útvare hlavného architekta mesta Bratislavy, kde prešla v krátkom čase rôznymi pozíciami. Za kľúčový moment svojej kariéry pokladá rozhodnutie rozšíriť si svoje vzdelanie a odbornosť a odísť študovať na magisterské štúdium do Rotterdamu na Erasmovu univerzitu, kde mala ambíciu získať vedomosti v oblasti mestského manažmentu. V rokoch 1994 až 1995 navyše získala štipendium na Univerzite Johna Hopkinsa v americkom Baltimore a venovala sa financovaniu revitalizácie a prestavby mestských centier so zameraním na spoluprácu medzi verejným a súkromným sektorom, čomu viac napovedá zabehaný názov PPP projekty. Po návrate na Slovensko dostala ponuku pracovať na Magistráte hlavného mesta SR Bratislavy na pozícii špecialistky. Predmetom jej činnosti bola okrem iného správa mestského majetku, výber a analýza pozemkov s komerčnou hodnotou. V roku 1997 sa rozhodla pre zásadnú zmenu vo svojej kariére a začala pracovať pre americkú spoločnosť Conoco, kde sa venovala akvizícii a investičnej príprave expanzných projektov. Všetky jej skúsenosti nakoniec prispeli k tomu, že v roku 2004 získala šancu pracovať ako projektová manažérka pre výstavbu nákupných centier a odštartovala svoju kariéru na poste, ktorý vydobyla tvrdou prácou. „Nakoniec sa vaša kariéra vždy poskladá z kľúčových momentov a rozhodnutí. Každá ďalšia pozícia je výsledkom tej predchádzajúcej. Boli aj ťažké obdobia a negatívne skúsenosti. Dôležité je poučiť sa, byť neustále pripravený a mať odvahu prijať ďalšie príležitosti a ponuky,“ tvrdí Z. Mizerová.

MESTÁ V MESTE. „Mojím snom sú však multifunkčné projekty, akési mestá v meste,“ hovorí Z. Mizerová. K tomu sa nakoniec prepracovala. V spoločnosti Inter IKEA Centre Group pracuje od roku 2004 na viacerých postoch. „Páči sa mi, keď sa v rámci jedného projektu realizuje bývanie, obchod, služby či zábava. Takéto projekty podľa mňa majú budúcnosť, ale je potrebná spolupráca verejnej sféry, neočakávať, že developer zoberie na seba všetky náklady a najmä riziko,“ vysvetľuje.

Projekty, ktoré takýto potenciál majú, sú na jej pleciach. „Istou nevýhodou vo vyšších pozíciách je, že je veľa tém, o ktorých sa nemôžete rozprávať s kolegami, ale musíte ich riešiť a majú zásadný dosah na ich kariéru.“ Napriek tomu Z. Mizerová priznáva, že rada by v práci dosiahla vyššie méty, „kde však už nejde o konkrétnu pozíciu, ale o možnosť zúčastniť sa na realizovaní zaujímavých projektov“. Európa sa podľa nej zmieta v kríze, veľa retailerov má obavy, volí vyčkávaciu taktiku a ruší expanziu, čo ešte viac krízu prehlbuje. Preto je príprava projektov omnoho zdĺhavejšia. Nazdáva sa, že dnes treba priniesť najmä niečo nové, chce to kreatívne nápady, nové prístupy k zabehnutým postupom.

© 2012 TREND Holding, spol. s r.o.