Európska Makyta odoláva ázijskému tlaku

Vchodová brána do Makyty so sedemdesiatročným logom a obrázkom šijacieho stroja na čelnej stene sa od čias založenia zrejme nezmenila. Obrovské haly, ktorými prechádzame, pripomínajú úle plné včiel. Nielenže tu všetci usilovne pracujú, ale zvuk šijacích strojov sa spája do kakofónie ich pracovného tempa.

Prechádzka halami je exkurziou vzniku odevu od návrhu, strihu, šitia, žehlenia až po výsledný produkt podrobený odbornej kontrole. Zároveň je to pastva pre oči s farebnými látkami, niťami, strihmi a figúrami na konci s výsledným tvarom v podobe kabátov, nohavíc, sák a kostýmov visiacich na ramienkach pre svetoznáme značky ako Prada, Armani, Versace, Valentino, Byblos, René Lezard, Max Mara, George Rech či Lacoste. Makyta sa však stále snaží aj o zachovanie vlastných kolekcií a desiatich predajní.

PRE SEBA OD SVOJICH. Okrem tradičných štýlových kabátov, kostýmov a koktailových šiat sa v Makyte objavil aj moderný závan v podobe spolupráce s návrhárom Borisom Hanečkom na línii večerných šiat. Preto sa nesmieme čudovať, že značka sa spája mladšej generácii skôr s dobre známym menom ako s konkrétnym produktom.

Firma mala vždy vlastných návrhárov. Momentálne túto činnosti rieši na dohodu alebo návrhy modelov vytvoria zamestnanci na obchodnom úseku a vo vývoji. „Časť kolekcií, ktoré tvoríme pre zahraničie, môžeme použiť pre vlastnú výrobu pod značkou Makyta. Na Slovensku naša značka stavia na slovenskej tradícii. Nemáme toľko prostriedkov, aby sme marketingovo konkurovali svetovým značkám,“ priznáva Marián Vidoman, generálny riaditeľ Makyty.

OSOBNÉ ROKOVANIA. Osemdesiat percent produkcie vyrába Makyta pre talianskych, francúzskych a nemeckých odberateľov. Po roku 1989 si musela sama budovať importné a exportné oddelenia s jazykovo vybavenými pracovníkmi. V jednotlivých krajinách si dokonca platila aj profesionálnych zástupcov, ktorí hľadali nových zákazníkov. „S mnohými firmami spolupracujeme viac ako dvadsať rokov a tu už vzťahy prerástli z obchodných na priateľské, kde často nie sú potrebné právnické zmluvy, ale stačí džentlmenská dohoda,“ hovorí M. Vidoman. Obchodní partneri, či už dodávatelia alebo odberatelia Makyty, sú zväčša Západoeurópania, ktorí majú vyššie nároky na kvalitu a originalitu.

SILNÉ MENO. Globálne značky dnes bežne využívajú lacnú pracovnú silu z Ázie. V tom Makyta, ktorá je v prvom rade výrobná firma, nemôže konkurovať. Snaží sa bojovať vysokou profesionalitou, serióznym prístupom a flexibilitou.

„Niektoré kolekcie do zahraničia tvoríme sami, ale predávajú sa pod značkou partnera. Firmy si u nás cenia európsku kultúru obchodovania, nemusia sa báť kopírovania modelov či nekorektných obchodných vzťahov,“ zdôrazňuje M. Vidoman. Napríklad talianski zákazníci si ctia tradíciu, preraziť na ich trhu je dlhodobý proces.

Do elitnej skupiny módnych domov posunuli Makytu referencie. Fabrika totiž ponúka komplexný servis od vývoja strihu, spracovania dokumentácie, šitia malých sérií až po špeciálne objednávky, ktoré musia byť vyrobené flexibilne. Výrobky dokáže expedovať do desiatich pracovných dní, čo sa z Ázie nedá dosiahnuť. Často zaváži už len fakt, že produkt je vyhotovený v Európe, čo je pre niektorých zákazníkov dôležité. Potom stačí jeden spokojný odberateľ, ktorý posunie informáciu o spoločnosti ďalej. „Všetko je o vzťahoch. Nemožno zaklopať na dvere a ponúkať sa. Musí vás niekto odporučiť a najlepšou referenciou je kvalitná práca, tradícia,“ vymenúva M. Vidoman. Profit zaujímalo, či je na výrobkoch označenie Made in Slovakia. Riaditeľ to potvrdzuje, pri vývoze do Spojených štátov amerických je to dokonca podmienka.

HĽADÁME ZAMESTNANCOV. Výzvou pre budúcnosť tejto slovenskej akciovej spoločnosti je dostatok pracovnej sily. Vo výrobe sú totiž mladí ľudia skôr výnimkou. Človek by si pomyslel, že v regióne Púchov, kde má Makyta dlhoročnú tradíciu odevnej výroby, nie je problém s kvalifikovanými zamestnancami. Od začiatku vzniku fabriky boli v regióne založené školy, ktoré pripravovali študentov pre všetky odbory. V minulosti v halách prevládala ručná práca, dnes mnohé činnosti vo výrobe nahradili automaty, ktoré šijú rýchlejšie. Predtým sa všetko strihalo ručne alebo na pásových pílach. Teraz sa využíva automatické strihanie na cutteroch. Stále však, tak ako aj v minulosti, sú najdôležitejšie zručné šičky, erudovaní mechanici, odborní žehliči. Priemerný vek šičiek je 45 rokov.

„Posledných desať rokov však zo škôl vyšlo minimum kvalifikovanej pracovnej sily, mladí ľudia už nemajú záujem o robotnícke profesie. Školy chrlia dizajnérov, štylistov, ktorí sú však pre odevnú výrobu nášho typu nepoužiteľní,“ upozorňuje M. Vidoman. Spoločnosť situáciu vyriešila v roku 2001 založením Súkromného strediska praktického vyučovania. Sami preškoľujú ľudí, ktorí vyštudovali iný odbor alebo boli evidovaní na úradoch práce.

„Makyta sa v celej svojej histórii musela so všetkými zmenami vyrovnať sama, bez akejkoľvek pomoci, dotácií. Za to, že stále fungujeme, vďačíme lojalite zamestnancov, ich úsiliu sa vyrovnať so všetkými problémami, ktoré sa počas rokov objavili,“ uvádza M. Vidoman.

SKÚSENOSTI ZDOLA. Aj najvyšší šéf Makyty M. Vidoman sa prepracoval k vedúcemu postaveniu z mechanika textilných strojov cez majstra, pracovníka prípravy výroby a najdlhšie obdobie strávil ako vedúci odboru zahraničného obchodu.

Napriek dobrému menu spoločnosti v európskych odevných kruhoch sa M. Vidoman drží zásady, že každý obchod je o osobnom rokovaní. Preto minimálne dva razy do roka cestujú zástupcovia Makyty k firmám na obchodné rokovania a aspoň raz do roka má stretnutie so zástupcami všetkých obchodných partnerov aj M. Vidoman osobne.

Zhovorčivý generálny riaditeľ sa na chvíľu zamyslí nad otázkou, čo je najťažšie na riadení spoločnosti so 750 zamestnancami a desiatimi predajňami. „Zvládnuť množstvo ľudí, rôznorodosti ich prístupu, potrieb a schopností, udržať ich v skromnosti, správne motivovaných, s vysokou odbornosťou. Ale k najťažším veciam patrilo nie riešenie problémov vnútri spoločnosti, ale najmä nepredvídateľné legislatívne zmeny pri riadení spoločnosti,“ reaguje. Za mimoriadne náročné považuje krivenie podnikateľského prostredia v sídle spoločnosti, v meste Púchov. Určilo Makyte daň za priemyselné stavby vo výške 6,40 eura za štvorcový meter, čo sa zdá M. Vidomanovi v odvetví odevného priemyslu ako kruté až likvidačné. Makyta preto zvažuje, v akom rozsahu a aké činnosti udrží v meste Púchov, ktoré podľa vedenia firmy nepodporuje podnikanie.

História firmy

Prvou veľkou reštrukturalizáciou prešla Makyta po roku 1989. Musela sa zo dňa na deň preorientovať na výrobu pre západné krajiny. Začiatkom devädesiatych rokov sa časť výroby preorientovala na výrobu autosedačiek. V roku 2008 sa táto výroba zrušila, pretože partner výrobu presunul do lacnejšieho Srbska. Fabrika vtedy musela hromadne prepúšťať.

© 2012 TREND Holding, spol. s r.o.