Káva len tak pre istotu

Istý respondent, človek zahraničného pôvodu, povedal jednej novinárke, že je prekvapený tým, ako sa mu slovenskí novinári neozývajú po tom, čo s ním urobia rozhovor. Vraj v zahraničí je bežné, že novinár s človekom, s ktorým sa stretne, udržuje kontakt aj naďalej. V rámci networkingu. Networking je v podstate chodenie na kávu alebo obed. Voľne povedané. Nestretávať sa s ľuďmi len vtedy, keď ich aktuálne potrebujete. Zamyslel som sa nad tým. Novinára robím plus mínus pätnásť rokov. Za ten čas sa stretnem (kvôli práci) priemerne s troma novými ľuďmi týždenne. To je okolo 150 ľudí ročne, za pätnásť rokov je to viac než dvetisíc osôb. Ak by som ich chcel pozvať všetkých na kávu aspoň raz za rok (dvakrát káva stojí zhruba tri eurá) potrebujem ročne šesťtisíc eur navyše. Pekne drahý networking... Samozrejme, s ľuďmi, s ktorými si máme čo povedať, tak normálne ľudsky pokecať, sa stretávame viac či menej pravidelne. Nie preto, že to možno budeme kedysi potrebovať, ale preto, že nás to teší. Ani tie tri eurá za kávu potom neprepočítavam na ročné výdavky.

Teší ma, že osobný kontakt a ľudský element sa dostávajú čoraz viac do popredia a networking, koučing, alebo osobný rast sa skloňujú aj tam, kde doteraz prevažovala téma peňazí. Nie je to však žiaden nový objav, len čosi, na čo sme počas posledných desaťročí akosi pozabudli. Napokon je v podstate jedno, akú formu zvolíme, dôležitý je motív. Osobný kontakt iniciovaný kalkulom budúcej potreby je asi menej úprimný ako túžba pokecať s človekom cez Facebook. Mimochodom, každý človek oproti vám vždy cíti, prečo sa s ním stretávame. Je jedno, či je to obchodný partner, respondent alebo politický lobista. Hádanka na záver –úprimné stretnutie má vo všetkých prípadoch na oboch stranách jednoduchú rozpoznateľnú črtu. Akú? (Odpoveď nájdete v budúcom Profite.)

© 2012 TREND Holding, spol. s r.o.