Nukleárny Bill Gates

A v médiách sa náhle objavuje správa, že Bill Gates investuje veľké peniaze do jadrovej energetiky a novej triedy reaktorov. „Čo mu to napadlo po vlaňajšej fukušimskej katastrofe?“ pýtajú sa mnohí vystrašení Nemci. Ich vláda sa vlani zaviazala vyradiť do desiatich rokov z prevádzky všetky domáce jadrové reaktory. Americký miliardár chce dovtedy spustiť tie svoje.

Paradox? Ak, tak iba zdanlivý. Technický pokrok neobchádza ani jadrovú energetiku. „Porovnávať úroveň súčasných reaktorov s tými, ktorými bola vybavená elektráreň vo Fukušime, je ako porovnávať Fordov T Model spred sto rokov s Volvom S80. Nezabúdajme, že konštrukčný model fukušimských reaktorov pochádza zo šesťdesiatych rokov minulého storočia,“ upozorňuje Nathan Myhrvold, bývalý technický riaditeľ Microsoftu a spoluzakladateľ spoločnosti Intellectual Ventures.

TERRAPOWER. Tá vdýchla život viacerým spoločnostiam, vrátane konštrukčného štúdia TerraPower vyvíjajúceho jadrové reaktory novej triedy. TerraPower LLC sídli v Bellevue v štáte Washington, neďaleko Redmondu, kde má svoju centrálu Microsoft. Na plný úväzok zamestnáva iba necelých päťdesiat ľudí, ale stoja za ním vplyvné kapitálové skupiny.

Ochrannú ruku drží vláda Spojených štátov a ministerstvá obrany a energetiky. Vývoj jadrových reaktorov spadá do sféry národnej bezpečnosti a TerraPower preto môže, smie aj musí spolupracovať s vládou a jej vedeckými pracoviskami.

FILANTROKAPITALISTA. B. Gates si rokmi vycibril inštinkt pre rozpoznávanie lukratívnych investičných príležitostí, predovšetkým v technických odvetviach. Jadrová energetika ho zaujala aj tým, že pokrok, ktorý v nej prebieha, nie je taký búrlivý ako v informačných technológiách. To znamená, že má rezervy, ktoré sa dajú pri účinnom nasadení výnosne využiť.

Hospodársky rozvoj desiatok krajín takzvaného tretieho sveta bytostne závisí od rozširovania prístupu k zdrojom energie a dopyt po lacnej energii prevyšuje ponuku. Na trhu pretrváva medzera a päťdesiatšesťročný B. Gates sa náhli ju zaplniť. Oproti iným má výhodu, že nemusí začínať od nuly a môže ako miliardár a investor čerpať zo studnice vlastných i cudzích nápadov.

Bill zvyčajne pristupuje aj k charitatívnemu darcovstvu ako k investíciám, držiac sa stratégie dvojitej výhry (win-win strategy), teda úžitku pre obe strany transakcie. Darovanie nesmie byť vyhadzovaním peňazí na neproduktívne účely a musí priniesť vyčísliteľný prospech aj darcovi. B. Gates je filantrop a zároveň kapitalista. Jedným slovom, filantrokapitalista.

BOHÁČ A ČÍNA. Do jadrovej energetiky však vstupuje ako klasický investor, nie darca. Win-win stratégia je v biznise známym princípom už po tisícročia. Zakladá sa na presvedčovaní o úžitku ponúkaného tovaru, služieb alebo investícií. Jadrové reaktory, ktoré vyvíja firma TerraPower, majú byť podľa B. Gatesa veľmi lacné, veľmi bezpečné a musia produkovať minimum odpadu. Vyhlásil to začiatkom decembra na čínskom ministerstve pre vedu a techniku v Pekingu, kde uzatvoril za svoju nadáciu s čínskou vládou partnerstvo. Ministerstvo bude nadácii odporúčať domácich podnikateľov a firmy, ktoré by sa podieľali na výskume a výrobe nových očkovacích látok, diagnostických nástrojov a geneticky modifikovaných semien. Všetko v záujme zlepšenia „života chudobných vrstiev“, ako B. Gatesa citoval denník Guardian v decembri.

Následne poskytol čínsky denník China Daily na vysvetlenie výhod zväzkov s americkou nadáciou priestor námestníkovi ministra pre vedu a techniku Žangovi Lai-wuovi: „To, čo si na spolupráci ceníme, nie sú Gatesove peniaze, ale jeho spoločenský vplyv, príťažlivosť a inovačné schopnosti.“ Peking tým vyzdvihol vzájomný a dôstojný prospech partnerstva.

OD SIMULÁCIÍ DO PRAXE. Čínski hostitelia B. Gatesa vedeli o dvoch základných potrebách spoločnosť TerraPower: reaktory bude musieť niekde vyrábať a niekomu predávať. Čína vyhovuje v oboch ohľadoch azda najviac na svete. Má nízke výrobné náklady, je solventná a napriek pohrome v japonskej Fukušime nepoľavuje vo výstavbe jadrových elektrární. Skúma aj technológie na využívanie ochudobneného uránu ako hlavného paliva.

OBOJSTRANNÉ VÝHODY. Spoločnosť TerraPower má náskok vo výskume tejto technológie a Čína by ušetrila čas aj náklady, keby Američania začali na jej pôde vyrábať nové reaktory. Čína bude tak či tak najväčším svetovým odberateľom všetkých druhov reaktorov a TerraPower si nebude môcť dovoliť zdráhať sa postaviť tam výrobné závody. Nebudú to montážne haly, pretože TerraPower potrebuje pri spúšťaní výroby prejsť fázou odskúšavania a dolaďovania prototypov.

V tomto ohľade by boli B. Gatesovi užitočnejšie technicky vyspelejšie laboratóriá a výrobné kapacity v Japonsku. Tamojší koncern Toshiba, ktorý je sedemdesiatpercentným vlastníkom americkej korporácie Westinghouse, vyvinul novú generáciu úsporných reaktorov a chystá sa na spustenie ich výroby v USA v roku 2014. Po Fukušime však ostáva tento harmonogram neistý. Billovi to možno poskytne čas na dobehnutie náskoku Toshiby a dotiahnutie vlastnej technológie do konca.

KONKURENCIA NESPÍ. B. Gates vtiahol koncom minulého roka do hry Mukeša Ambaniho, ktorý šéfuje indickému konglomerátu Reliance Industries a od decembra je menšinovým akcionárom v TerraPower. Kúpil si tým kreslo v správnej rade a príležitosť ovplyvňovať rozhodovanie v prospech indickej ekonomiky.

Jadrovú energetiku vehementne podporuje aj ruská vláda. Nejeden ruský miliardár by rád investoval do Gatesovho podniku, ale ten v komuniké z 8. decembra upozornil, že nehľadá investorov. O to spokojnejšie si mädlí ruky M. Ambani. Americké ministerstvo energetiky udelilo minulý mesiac zelenú vývoju a výrobe „malých modulárnych jadrových reaktorov“. Pod malými rozumie asi tretinovú veľkosť konvenčných reaktorov. Chce tak podnietiť amerických výrobcov a oživiť do roku 2022 ťažký priemysel v USA. Ak bude chcieť B. Gates so svojím modelom reaktorov uspieť, bude musieť obsadiť kľúčové trhy doma i vo svete skôr, ako mu začne dýchať na chrbát domáca konkurencia.

Traveling Wave Reactor

Traveling Wave Reactor (TWR), jadrový reaktor s postupnou vlnou, teda s pohyblivou aktívnou zónou, získal v roku 2009 americkú patentovú ochranu. Má vydržať v prevádzke po desaťročia bez nutnosti výmeny paliva.

Reaktor potrebuje obohatený urán len na úvodné spustenie jadrovej reakcie. Potom si už vystačí s prírodným uránom alebo s ochudobneným uránom. Ten býva odpadovým produktom procesu obohacovania uránovej rudy na použitie v klasických jadrových reaktoroch alebo po ďalšom obohacovaní v hlaviciach jadrových zbraní. Pasívny chladiaci systém reaktora na základe sodíka nevyžaduje elektrický pohon, čo môže byť výhodou pri poruchách alebo výpadkoch elektriny.

Tieto reaktory sú menšie ako konvenčné a produkujú podstatne menej rádioaktívneho odpadu. Majú nižšie výrobné náklady a budú dostupnejšie pre širší okruh zákazníkov. Miniatúrne jadrové elektrárne si môžu nechať postaviť na svojom území i menšie mestá a komunity, ktorým odpadnú náklady na diaľkovú rozvodnú sieť.

© 2012 TREND Holding, spol. s r.o.