Paragónom odzváňa

Novinkou je, že firma, ktorá predáva tovar alebo určené služby za hotovosť, už nebude môcť prijať úhradu faktúry cez bežný príjmový pokladničný doklad. Bude na to musieť využiť registračnú pokladnicu.

Natália Lohnertová z ministerstva financií uvádza: „Pri úhrade pohľadávok, čiže faktúr, v hotovosti fyzickými osobami-nepodnikateľmi dochádzalo ku kráteniu tržieb, pretože podnikatelia podľa doterajšieho právneho predpisu (vyhláška MF SR č. 55/1994 Z. z. v znení neskorších predpisov) pri takejto úhrade neboli povinní používať elektronickú registračnú pokladnicu. Často takéto faktúry neboli zaevidované ani v účtovníctve podnikateľa, čo znamená, že krátil tržby. Takéto krátenie tržieb nemohli daňové kontroly odhaliť či inak preveriť, lebo išlo o úhrady vykonané fyzickými osobami nepodnikateľmi.“ N. Lohnertová ešte dodáva, že podnikateľ, ktorý pri predaji tovaru alebo poskytovaní služby vystavuje faktúry, sa môže rozhodnúť, či bude prijímať tržby a evidovať ich v elektronickej registračnej pokladnici, alebo sa úhrady faktúr budú uskutočňovať bezhotovostne (úhrada na účet), a teda nebude musieť používať elektronickú registračnú pokladnicu.

Možnosti a komplikácie. Miloš Kašuba zo žilinskej softvérovej spoločnosti Kros predvída, ako sa zmení prax. „Živnostník, ako aj právnické osoby si nemusia registračnú pokladnicu kúpiť, budú však musieť od 1. januára 2012 upustiť od prijímania tržieb za úhradu faktúr v hotovosti. Doteraz ak predával tovar alebo poskytoval služby, ale nepredával ich v hotovosti, vystavoval faktúru. Následne prijal úhradu faktúry v hotovosti cez príjmový pokladničný doklad. Spravidla to živnostníci robili preto, aby sa vyhli oneskoreným úhradám od svojich zákazníkov. Po novom si môžu zaobstarať registračnú pokladnicu a budú ju nosiť so sebou napríklad k zákazníkovi,“ vysvetľuje M. Kašuba. S registračnou pokladnicou sú spojené náklady na zaobstaranie, zaškolenie, prihlásenie na daňovom úrade, pravidelný servis či prepojenie s účtovným softvérom.

M. Kašuba hovorí aj o pomerne komplikovanejšej situácii. „Živnostník môže vystaviť faktúru až po dodaní služby alebo tovaru, ktorá bude mať určenú splatnosť. Ak je dodávateľ platiteľom dane z pridanej hodnoty, tak musí odviesť daň z faktúry bez ohľadu na to, či za ňu už prijal od odberateľa peniaze. To sa doteraz prakticky nestávalo, pretože dodávateľ mal faktúru uhradenú vždy v hotovosti, najčastejšie pri odovzdaní tovaru alebo prác. Firmy sa tak môžu dostať do pozície, že budú musieť uhradiť štátu daň z pridanej hodnoty za faktúru, ktorej úhradu ešte nemajú. Je málo pravdepodobné, že všetky vystavené faktúry všetci uhradia a zároveň v termíne splatnosti.“

Kto nemusí. Ministerstvo financií upozorňuje, že povinnosť používať registračnú pokladnicu sa nevzťahuje na remeselné práce, ktoré podnikatelia vykonávajú v bytoch, napríklad opravy vody, kúrenia, plynu, elektrospotrebičov, murárske práce, maliarske práce, elektrikárske práce. N. Lohnertová pripomína, že títo podnikatelia si nemusia obstarať pokladnicu, a to bez rozdielu na tom, či tržbu príjmu v hotovosti alebo vystavia faktúru. Sú však povinní vystaviť na prijatú tržbu zákazníkovi príjmový pokladničný doklad.

Na obavy, že obmedzenie pri hotovostných platbách spôsobí odlev peňazí do takzvanej sivej ekonomiky, reaguje ministerstvo financií celkom jednoznačne: „Doterajší systém tiež umožňoval úniky do sivej ekonomiky. Úplne vymiesť sivú ekonomiku je nereálne. V istých profe- siách, ako je poľnohospodárstvo, stavebníctvo či reštauračný biznis bude existovať vždy. Ale jej znižovanie je možné.“

Žiadna zmena. „V žiadnom prípade nemáme komerčný záujem,“ vysvetľuje angažovanosť spoločnosti Kros M. Kašuba. „Na zmenu neupozorňujeme preto, že by jej platnosť zákona mohla priniesť dodatočné tržby, práve naopak, zdá sa nám, že o tejto téme sa medzi podnikateľmi priveľa nevie. Ak zákon bude platiť v súčasnej podobe, očakávame nárast otázok a požiadaviek od súčasných zákazníkov a prípadne aj nových,“ uzatvára M. Kašuba.

Odpoveď na nevyslovenú otázku poskytlo ministerstvo financií obratom. Zákon bude platiť tak ako ho vlani schválil parlament. Žiadna ďalšia zmena sa nechystá. Viola Kromerová zo Slovenského živnostenského zväzu hovorí, že vláda nie je veľmi ústretová k malým podnikateľom, nechce robiť žiadne výnimky. Zrejme jej aj vyhovuje pritvrdenie v evidencii o pohybe financií u všetkých. S trochou sarkazmu poznamenáva, že niekedy je naozaj udivujúce, ako v niektorých skupinách a situáciách ide o každý halier. Pritom unikajú inými kanálmi veľké peniaze a tie nevieme ustrážiť a často ich aj necháme plynúť.

„V minulosti sme poukazovali na to, že je potrebné rozlišovať predmet podnikania a miesto podnikania. Najmä služby – kaderníci, kozmetika, pedikúra a niekoľko ďalších na vidieku veľmi ťažko zarobia na pokladnicu. Pritom aj bez pokladnice možno zrátať, aký môžu mať obrat. Tí, čo o tom rozhodujú, si vôbec nechcú predstaviť, o akých peniazoch hovoria najmenší živnostníci,“ komentuje situáciu V. Kromerová.

Prednosti fiškálnych pokladníc

MAJÚ ELEKTRONICKÝ KONTROLNÝ ZÁZNAM (ŽURNÁL), do ktorého sa zapisujú všetky pokladničné doklady. Žurnál má kontrolný kód na overenie pravosti. Významne sa znižuje možnosť pozmeňovania tržieb, z ktorých sa odvádza daň z pridanej hodnoty alebo spotrebné dane.

FIŠKÁLNA PAMÄŤ trvalo uchováva údaje o celkových obratoch. Nové riešenie zabezpečuje nemennosť zapísaných údajov do fiškálnej pamäte, čím sa znižuje možnosť daňových únikov.

zvyšujú efektívnosť daňových a colných kontrol, pretože daňoví kontrolóri budú môcť jednoznačne a efektívne zistiť porušenie zákona.