Robme to, čo naozaj chceme

V médiách sa objavil prieskum, podľa ktorého Slováci majú radšej divadlá ako múzeá, ale viac navštevujú múzeá. Podľa neho radšej robíme veci, ktoré sú lacnejšie, ako tie, ktoré nás bavia. Súvislosti by sa dali hľadať aj vo svete biznisu. V aktuálnom Profite máme článok o zavádzaní koučingovej kultúry do firiem. Pointa je jednoduchá –šéf by sa mal zamestnancov viac pýtať, viac s nimi komunikovať, ako len zadávať pracovné príkazy. Že z toho vzniknú aj úsmevné situácie, sa dá predpokladať. Podľa tohto prístupu si v podstate šéf aj zamestnanci robia to, čo ich baví a vzájomne sa o tom rozprávajú. Funguje to aj vo výrobných fabrikách. Najčastejšie sa v tejto súvislosti spomína príbeh brazílskeho Semca, továrne, kde si zamestnanci určujú, čo chcú robiť a neplánuje sa viac než na pár mesiacov dopredu. Prekvapujúco je fabrika úspešná. Núka sa otázka: Prečo ľudia nerobia vždy len to, čo chcú? Čo ich baví? Odpovede sú zväčša dve – zvyk a strach. Strach z toho, že sa veci zmenia na inú formu, ako sme zvyknutí. Aj firmy, ktoré zavádzali koučingovú kultúru s tým mali istý problém. Zamestnanci si napríklad začali po dobre mierených otázkach uvedomovať, že v danej firme robiť nechcú a zvýšila sa fluktuácia. Strach robiť a povedať si, čo človek naozaj chce, má aj inú podobu. Pekne ju opisuje láma v rozhovore na predchádzajúcich stranách. Tvrdí, že ak ľudia nepomenujú to, čo vidia, prichádzajú o slobodu. Hoci to pomenovanie môže vyznieť tvrdo a mnohí ho odsúdia. Ak chce človek robiť a hovoriť to, z čoho má naozaj radosť, musí najskôr hľadať, skúšať a zároveň rátať s rizikami. Napríklad ak začína flirtovať na sociálnych sieťach a neukončí predchádzajúci vzťah. Vo Veľkej Británii sa zvýšil počet dôvodov na rozvod, v ktorých figurovalo flirtovanie na internete. Aj takto vyzerá hľadanie toho, čo chceme. A preto za prvý rozchod často môže Facebook, za druhý Twitter a za ten tretí YouTube...

© 2012 TREND Holding, spol. s r.o.