Rusi pripravujú obrovské lyžiarske centrum

Projekt megarezortov s dlhou zimou, so športoviskami, klimatickými kúpeľmi uprostred lesov, kúpeľmi s liečivou termálnou vodou i plážami pri Kaspickom mori získal v novembri v Hongkongu zlato na prestížnej súťaži developerských projektov MIPIM Asia. Prezident D. Medvedev ho predstavil na Svetovom ekonomickom fóre v Davose. Ruská vláda vytvorila štátnu akciovú spoločnosť Rezorty Severného Kaukazu a vložila do nej vyše poldruha miliardy eur. Aj zo štátnej Vnešekonombanky a štátnej sporiteľne Sberbank. Predsedom predstavenstva akciovky sa stal viceprezident Ruského olympijského výboru a severokaukazský rodák Achmed Bilalov. Arslanbek Čerkesov, kľúčový muž pre vzťah s investormi, vysvetľuje, že Rusko vybuduje infraštruktúru a na stavbu rezortov hľadá zahraničných investorov.

Prvá ponúkla trištvrte miliardy eur Korea Western Power. Okrem jazdeckého centra líder v oblasti zelenej energie postaví päť vodných elektrární. Hlásia sa aj domáci. Hutnícky magnát Dmitrij Pumpjanskij sľubuje trištvrte miliardy eur a Sulejman Kerimov, vlastník spoločnosti Nafta Moskva, chce za 980 miliónov eur postaviť pláže pri Kaspickom mori. Každý rezort má byť osobitnou ekonomickou oblasťou so špeciálnym režimom, daňovými prázdninami pre investorov až na desať rokov. Päť rokov nebudú dane z nehnuteľností a technológie sa dovezú bez dane z pridanej hodnoty.

MEXICKÝ PRÍKLAD. Kremeľ v turizme pod Kaukazom vidí ekonomickú premenu a skultúrnenie jednej z najkrajších, ale najzaostalejších častí Ruska a prácu až pre tristotisíc ľudí. Podľa moskovského denníka Kommersant je príkladom Mexiko, kde sa tiež štát angažoval pri rozvoji turizmu. Mexické štátne spoločnosti manažujú dvanásť pobrežných dovolenkárskych rezortov vrátane Kankúnu a Los Cabos.

Premiér Vladimir Putin zdôrazňuje, že lyžovať sa naučil práve pod Elbrusom. Poslucháča našiel vlani na samite krajín G 8 aj vo francúzskom predsedovi vlády Nicolasovi Sarkozym. Aj preto starý francúzsky štátny finančný holding Caisse des Dépôts et Consignations vytvoril s Rezortami Severného Kaukazu podnik France Caucase, kde má 49-percentný podiel.

S miliardou amerických dolárov (približne 760 miliónov eur) prichádza z Francúzska aj Suprema Associates, ktorú vlastní finančník Ravi Viswanathan zo Singapuru. Tento muž má blízky vzťah k Rusku minimálne jedno desaťročie. Na webe luxusnej ruskej reštaurácie a kaviárového baru v Singapure, je na fotografii vedľa štíhlej usmievavej plavovlásky Julie Šeršťukovej-Viswanathanovej. Obaja držia 170-ročnú fľašu originálneho a ešte pitného šampanského, vyloveného predvlani pri fínskych brehoch z vraku lode. On šampus vydražil za 30-tisíc eur manželke k desiatemu výročiu sobáša. A tá ho venovala do zbierky najraritnejších svetových vín v singapurskej ruskej reštaurácii.

ĽUDIA KONTRA PRÍRODA. Kúsok od projektovaných zimných rezortov je Kislovodsk, Piatigorsk a ďalšie kúpele, kam si chodila vyhodiť z kopýtka ruská smotánka ešte za cára a po nich aj sovietska „verchuška“. Moskovčan Mark Blitshteyn, hotelier a spolumajiteľ cestovnej kancelárie Pilgrim Tour z Liptovského Mikuláša, ktorý dováža už takmer dve desaťročia do Nízkych Tatier ruských a ukrajinských lyžiarov, na Kaukaze strávil desať rokov života ako horský vodca. Ešte za socializmu za ním na Elbrus okrem domácich stúpali aj Japonci, Američania či alpinisti zo západnej Európy. Nie obyčajní dovolenkári, ale športovci, fanatici zamilovaní do hôr i adrenalínových dobrodružstiev. Aj dodnes tam chodia práve takí, v malých skupinkách, v drsných podmienkach.

Pred dvoma rokmi vyliezli na Elbrus v skupinke skialpinistov aj moji dvaja synovia. Šokovaní boli dvakrát. Najprv z nádhernej unikátnej prírody a potom z dedičstva reálneho socializmu, miestnych nárokov i divokého ruského raného kapitalizmu. Unimobunky ako turistické prístrešky zhodené na sneh, ľad či skaly, bez solídnych základov a poriadneho uchytenia, chátrajúce od prvého dňa otvorenia. Hory plastových obalov a prázdnych konzerv, „kadibúdky“ v záveji, zhrdzavené mechanizmy, ktoré doslúžili, zničené neodpratané vleky. Neaklimatizovaných Japoncov vyvážajú miestni podnikatelia ratrakmi rýchle pod horu, ktorú neuvidia, lebo sa im urobí temno pred očami a pýtajú sa rýchle dolu.

OD PIKY. Deväťstotisíc Rusov odlieta ročne lyžovať do Álp, chudobnejší aspoň do Bulharska či na Slovensko. Na Kaukaze sa údajne pokúša lyžovať len zo šesťdesiat- tisíc. Gernot Leitner, šéf konzultantskej spoločnosti MasterConcept zo Salzburgu, ktorá Rusom pomáha pri príprave olympiády v Soči, narátal na Kaukaze len tri prevádzkyschopné vleky.

„To, čo stojí, neznesie porovnanie ani s najjednoduchšími slovenskými strediskami. Chýba infraštruktúra, prístupové a zásobovacie cesty, elektrické vedenie, vodovody, kanalizácie. Až keď to bude, možno stavať hotely a vleky,“ konštatuje M. Blitshteyn. Ale dokončením výstavby sa všetko vlastne iba začne. Už v zime v roku 2013 musia obsadiť Lagonaki divízie kvalitných manažérov, zásobovačov, špičkových kuchárov, úctivých servírok, kompetentných do recepcií, informačných stredísk, pedantné chyžné, údržbárov, vodičov. Stovky profesií v čase, keď najlepších budú chcieť na olympiádu v Soči. Už teraz by mali byť plné triedy učňovských škôl.

Sotva prídu profesionáli z Moskvy či Petrohradu. Tí majú doma dobre platené miesta a prepitné v medzinárodných tophoteloch a reštauráciách. Tristotisíc pracovníkov budú tvoriť najmä milí a pohostinní horali, pastieri či ženy z domácnosti, ktorí žijú v úplne inom svete stáročných rodových a kmeňových vzťahov, zvykov i životného tempa. A tých, čo kedysi dostali vzdelanie v hotelierstve, gastronómii a obchode, učili, že sovietsky človek nie je sluhom.

DLHÁ CESTA. Biznis plán hovorí, že tri a pol milióna ľudí bude mať do prvého z rezortov do troch hodín autom a do štyroch hodín letu dosiahne na Severný Kaukaz miliarda ľudí. Aj keď lacná pracovná sila a potraviny umožnia nižšie ceny, dlhší let zo západu Európy bude drahý. Kaukaz určite upúta zvedavcov, ale asi nie konzervatívnu väčšinu, ktorá nerada mení návyky.

Preto budú rezorty prednostne oslovovať Blízky východ a Áziu. Ak má však byť projekt úspešný, bude musieť nielen splácať úvery, uživiť tristotisíc zamestnancov, ale musí obrátiť kompas aj u ruských dovolenkárov. M. Blitshteyn je skeptický: „Ešte dlho sa Rus nenasýti cestovania do zahraničia a Švajčiarsko či Rakúsko okrem služieb robia človeku aj imidž.“ Preto aj Slovensko ťahá u Rusov za kratučký koniec.

Kaukazské rezorty čaká beh na veľmi dlhé trate. Všeličo hrá aj proti. V regióne vládne stavebný boom, stavajú sa obchodné centrá, nové mešity a ľudia pri peniazoch sa pretekajú, aby sa im ešte podarilo pri drasticky rastúcich cenách nájsť pozemok za slušnejšiu cenu. Ale špekulácia a rozvetvená korupcia je tým menším problémom.

NEBEZPEČNÝ REGIÓN. Denník St. Petersburg Times po výpočte, čo sa všetko stavia a bude stavať, vlani pripomenul, že Severný Kaukaz má imidž nebezpečného regiónu a to hostí odradzuje. Preto štátna developerská spoločnosť konzultuje s izraelskými a francúzskymi expertmi, ako zvýšiť bezpečnosť v regióne moslimských extrémistov a separatistov. Veď vlani v marci pod Elbrusom výbuch zničil lyžiarsky vlek a zabil troch turistov z Moskvy. Dvesto kilometrov od budúceho rezortu je čečenské hlavné mesto Groznyj, kde samovražedný atentátnik zabil deväť chodcov.

St. Petersburg Times však píše, že nedočkaví miestni ľudia si myslia, že investície im prinesú nielen pokrok, robotu a peniaze, ale aj väčšiu bezpečnosť. Hotely a rezorty sa však zrejme ocitnú za múrmi s množstvom hliadok, kontrol. Aby do regiónu vôbec mohli prichádzať peniaze, ruská vláda garantovala zahraničným investorom, že o svoje neprídu ani v prípade problémov. Navyše v Moskve sú presvedčení, že viac práce a lepšie platy môžu priniesť do hôr viac pokoja a dôvery k centru.

NA CELÉ RUSKO? Hoci do otvorenia prvého rezortu sú ešte takmer dva roky, bossovia Rezortov Severného Kaukazu už chcú rozšíriť pôsobnosť na celé Rusko. Veď turistické centrá môžu byť aj okolo vulkánov na Kamčatke a jazera Bajkal. Skeptickejší Rusi už vidia more tých, čo sa vedia pripojiť na štátny peňazovod. Ešte skeptickejší hovoria, že nápadov už bolo veľa a znalci ruskej literárnej klasiky spomínajú termín manilovčina z Gogoľovej hry Mŕtve duše. Manilov chcel most medzi Petrohradom a Parížom, lebo v Paríži varia úžasné polievky a on má na ne chuť...

O čom bude lyžovačka na Kaukaze

• - Lyžiarske strediská sa majú stať veľkosťou a významom po amerických Skalnatých vrchoch a Alpách tretím najväčším svetovým regiónom na zimné dovolenky a šport. Predstavujú 1 200 kilometrov horského terénu v piatich republikách Severného Kaukazu od Čierneho ku Kaspickému moru. Územie väčšie ako Slovensko.
• - Lagonaki, prvý z rezortov, by mal byť v prevádzke začiatkom zimy v roku 2013. Je iba štyridsať kilometrov od Čierneho mora, v susedstve športovísk Zimných olympijských hier v Soči v roku 2014, na území zapísanom v zozname svetového kultúrneho a prírodného dedičstva UNESCO. Je plné jazier, horských riek a nádherných horských strání. Má tam vyrásť päť turistických dedín so 17 960 posteľami, najdlhšie z tridsiatich vlekov vyvezú až do 2 450 metrov. Zjazdovky budú mať spolu 165 kilometrov.
• - Najnavštevovanejším (45-tisíc turistov denne) má byť Arhyz. Tam má byť najviac (64) lanoviek a vlekov a najviac (265 kilometrov) zjazdoviek. Bonbónikom bude Elbrus-Besengi s najvyšším európskym vrchom Elbrus (5 564 metrov nad morom). Miestni ho označujú za „trón bohov“či „svätý vrch“, sen vysokohorských turistov a skialpinistov z celého sveta. Na jeho svahu mala pristáť Noemova archa. Aj ekológovia sú spokojní – projekt nelikviduje lesy a nepremiestňuje hory zeminy.

Kaukaz roku 2020

• - 13 nových turistických osád
• - 89-tisíc postelí v 213 troj- až päťhviezdičkových hoteloch, 3 375 apartmánoch a v najmenej 2 250 chatách
• - 898 kilometrov zjazdoviek
• - 179 lanoviek a vlekov
• - 150-tisíc denných návštevníkov
• - päť miliónov turistov ročne

© 2012 TREND Holding, spol. s r.o.