Sláva je deravá loď

Firma, ktorá bola kedysi súčasťou hlavného indexu Dow Jones a symbolom fotografovania, dostala od New York Stock Exchange (NYSE – newyorská akciová burza) na konci uplynulého roka varovanie, že priemerná cena jej akcií bola v ostatných tridsiatich dňoch pod dolárom, čo je jeden z dôvodov na ich stiahnutie z burzy. Záverečná cena akcie, aby mohla zostať na burze, musí šesťkrát po sebe v posledný obchodný deň kalendárneho mesiaca predstavovať najmenej jeden dolár. Priemerná záverečná cena akcií za ostatných tridsať obchodných dní predtým musí dosahovať tiež najmenej jeden dolár.

Akcie Kodaku vlani klesli o vyše osemdesiat percent a ich cena je len okolo osemdesiat centov. Skutočnosť, že v roku 1997 sa akcie Kodaku predávali za deväťdesiat dolárov, vyznieva dnes len ako krásny sen. Agentúry už vlani v novembri citovali vyhlásenie spoločnosti, v ktorom varovala, že možno nebude schopná splniť požiadavky pre kótovanie na burze. Kodak vtedy uviedol, že asi neprežije rok, ak sa mu nepodarí získať nový úver päťsto miliónov dolárov alebo predať patenty.

Koncom decembra Kodak oznámil rezignáciu troch riaditeľov. Tento krok vyvolal špekulácie, že firme už hrozí bankrot a čoskoro požiada o ochranu pred veriteľmi, napísala agentúra Reuters. O žiadosti na ochranu pred veriteľmi by podľa viacerých pozorovateľov mohol súd rozhodovať už koncom januára alebo vo februári. Ak sa to nestane, nebude to zázrak – firme sa podarí úspešne zavŕšiť rokovania o pôžičke alebo predať časť zo svojich patentov, ktorých hodnota prevyšuje miliardu dolárov. Je však len málo ľudí, ktorí tomu veria.

VLAK UTIEKOL. Priekopník fotografickej techniky na ťažkosti reaguje aj zjednodušením organizačnej štruktúry. Chce zmenšiť náklady, preto počet podnikateľských divízií zníži z troch na dve. Zmena by nemala mať vplyv na zamestnanosť. Firma bude mať odteraz obchodnú a spotrebiteľskú divíziu, pričom obe budú podriadené novej kancelárii prevádzkového riaditeľa. Presnejšie dvoch riaditeľov, pretože Kodaku budú šéfovať rukou nerozdielnou súčasne Philip Faraci a Laura Quatelová. Kodak bol až doteraz rozdelený do segmentov tradičných filmov a fotopapierov, digitálneho zobrazovania a grafických komunikácií, kam patrili napríklad tlačiarne.

Na príčinách ťažkostí sa komentátori zhodujú: Kodak nezachytil nástup digitálnych technológií. Paradoxné je, že práve v jeho laboratóriách vznikol v roku 1975 princíp a prototyp digitálneho fotoaparátu. Vynálezca Steven Sasson priviedol Kodak na kraj digitálneho veku, o ktorom vtedy ešte nik nevedel, tušili ho možno špičkoví vývojári konkurenčných firiem. Dieťa, ktoré Kodak priviedol na svet, mu napokon zlomilo krk. Kodak nevyužil príležitosť a iba sa prizeral, ako jeho myšlienku a riešenia elegantne využívajú iní.

KDE SA STALA CHYBA. Jedna z „teórií“ hovorí o tom, že už v sedemdesiatych rokoch bola firma skostnatená a zakladala si na osvedčenom obchodnom modeli, ktorý preferoval drahé náplne, teda filmy do fotoaparátov a ich spracovanie. Digitálny fotoaparát žiaden film nepotrebuje, manažéri preto považovali novú technológiu za ohrozenie zvnútra. Navyše na trh, kde dovtedy dominoval Kodak, vtrhla japonská firma Fuji a len v USA zabrala ihneď pätinu trhu. Východiskom sú teraz tlačiarne a dolovanie peňazí z viac ako jedenásťtisíc patentov, ktoré Kodak vlastní.

Na začiatku príbehu bol chlapec, ktorý nevynikal v škole a ako mladučký tínedžer musel pracovať, aby prispel na život rodiny. Narodil sa v roku 1854 v obci Waterville, zhruba dvadsať kilometrov juhozápadne od Utica, v štáte New York. Bol poslíčkom v poisťovni, neskôr bankovým úradníkom (sám sa naučil účtovníctvo), viac-menej náhodou sa zoznámil s fotografiou. Volal sa George Eastman.

Mal schopnosť prekonať finančnú nepriazeň, nadanie pre organizáciu a riadenie, živú a tvorivú myseľ. Už v polovici dvadsiatych rokov minulého storočia bola jeho firma Eastman Kodak Company jednou z najúspešnejších v USA. Z fotografovania, ktoré bolo koncom devätnásteho storočia tažkopádnym procesom, urobil jednoduchú záležitosť. Slogan „vy stlačíte gombík, my urobíme ostatné“ bol presvedčivý a pravdivý. Eastman svoj cieľ sformuloval do jednoduchej vízie, chcel, aby fotografovanie bolo také jednoduché ako písanie ceruzou.

HRA S PÍSMENKAMI. Vedel, prečo to chce. Keď mal 24 rokov, plánoval s kamarátom dovolenkovú cestu do Santo Dominga a dohodli sa, že si zážitky budú dokumentovať. G. Eastman nakúpil fotografické vybavenie, naštudoval všetky nevyhnutné návody. Vtedajší fotoaparát bol taký veľký, ako je dnes mikrovlnná rúra, potreboval ťažký statív. K vybaveniu fotografa v teréne patril aj stan, v ktorom sa natierali emulzie na sklené dosky. Všetko to vážilo asi toľko, čo unesie jeden kôň.

Výlet sa napokon neuskutočnil, fotografia však Georgea očarila. Cez deň pracoval v banke, v noci experimentoval doma, v matkinej kuchyni. Býval taký unavený, že sa ani nevyzliekal a spal na kuchynskej dlážke na deke. Po troch rokoch pokusov mal vzorec, ktorý funguje. Nielenže vynašiel suchú metódu na fotografovanie, ale patentoval si aj stroj na prípravu veľkého množstva dosiek. Rýchlo rozpoznal možnosti výroby suchých dosiek. O päť rokov neskôr predstavil G. Eastman prvý zvitkový film, ktorý sa stal základom pre vynález kinematografického filmu. Bez G. Eastmana by nebol ani Charlie Chaplin a možno ani James Bond. Názov „Kodak“ zaregistrovali v roku 1888. Všetky teórie o tom, čo slovo znamená, sú nanič. Kodak si G. Eastman „vycucal“ z prsta, vymyslel, stiahol zo vzduchu. Mal rád písmeno K, povedal si, že chce názov s K na začiatku aj na konci. Hral sa s abecedou a Kodak je výsledok. Ak v škole mladý George nijako nevynikal, jeho talent sa naplno rozvinul v podnikaní. Nielenže mal nos na inovácie, ale biznis chápal ako záležitosť demokratických a ľudských hodnôt. Zamestnanci boli pre jeho podnikanie dôležití a bol presvedčený, že musia dostať viac ako len dobrú mzdu. Zamestnancom dával, ale aj požadoval. Tvorivosť, spoľahlivosť, zmysel pre zodpovednosť. Bol jedným z prvých amerických podnikateľov, ktorí sa so zamestnancami delili o zisky a dokonca im predal tretinu akcií vlastného podniku.

SMUTNÝ OSUD. Eastmanov úspech má jednoduchú stratégiu. Fotoaparáty predával za malý peniaz, zarábal na náplni – teda filmoch a ich spracovaní. Kodak od začiatku nosil na trh jeden hit za druhým – vreckový fotoaparát, prvý 35-milimetrový kinofilm, plastový prístroj „brownie“.

V roku 1930 zaradili Kodak do burzového indexu Dow Jones a ostal v ňom dlhých 74 rokov. Firma bola na vrchole slávy. Nevyliečiteľne chorý G. Eastman spáchal samovraždu. Zanechal len stručný odkaz: „Moja práca je hotová. Načo teda čakať?“ Smrť zakladateľa niesli jeho spolupracovníci ťažko, ale pokračovali. Mottom podniku sa stala inovácia. Prestíž Kodaku bola obrovská, talenty z celej Ameriky snívali o práci u lídra fotografie. „Mali sme opojný pocit, že môžeme čokoľvek, že sme neporaziteľní,“ citoval denník Wall Street Journal jedného z bývalých zamestnancov.

Dnes Kodaku zvoní umieračik. Nateraz stroskotali všetky pokusy získať kapitál na oživenie. Firma má dlh miliardu dolárov a veľká je pravdepodobnosť, že ju stihne osud iných legiend, napríklad Polaroidu, ktorý to už má za sebou.

Česť značky zrejme ponesie Eastman Chemical, firma, ktorá sa od Kodaku odčlenila v roku 1994. Kým akcie Kodaku stratili odvtedy 99 percent hodnoty, cenné papiere Eastman Chemical sú o 77 percent drahšie. Trhová hodnota Kodaku je 185 miliónov dolárov, Eastman Chemical stojí 5,5 miliardy dolárov.

© 2012 TREND Holding, spol. s r.o.