Stanica kultúra, vystupovať!

Železničná stanica Žilina-Záriečie, stále fungujúca zastávka pre osobné vlaky, je výnimočná. V zrekonštruovaných priestoroch pulzuje aj každodenný umelecký život a cestujúcich určite príjemne prekvapí milá obsluha v útulnom bare. Diváci sa tu premiešavajú s cestujúcimi a umelcami. V pôvodnej budove stanice sa nachádza bar, tvorivé dielne, v podkroví je ubytovanie pre účinkujúcich a malá sála určená na koncerty, tanečné workshopy či divadelné predstavenia. Vedľa budovy stanice vyrástlo ekologické divadlo. Okolo sa hadí cyklotrasa a popri nej sa začína zelenať park, ktorý je zároveň záhradou aj kempingom. Najnovšie spoza stanice počuť stavebný ruch. „Pripravujeme základy pre novú budovu galérie. Peniaze síce nemáme, ale keby sme len čakali, nič by sme nevytvorili, “ prezrádza riaditeľ Stanice Žilina-Záriečie Marek Adamov.

V dobe, keď sa ľudia zatvárajú do svojich domovov, cestujú autami, premiestňujú sa z jedného nákupného centra do druhého, vyprázdňujú sa námestia a verejný priestor sa desocializuje, zrazu človek vstúpi do sveta komunity ľudí milujúcich kultúru. Hrejivý pocit spolupatričnosti a ľudského tepla sa na neho valí prirodzene a nekontrolovane. „Čím častejšie sem ľudia chodia, tým viac sem patria. Náš ‚biznis‘ rastie, ale peňazí je rovnako. Komerčný úspech je nula, ale aktivít čoraz viac,“ smeje sa zakladateľ občianskeho združenia Truc Sphérique M. Adamov.

Okolie dvesto metrov. Koncerty, tanečné a divadelné predstavenia, happeningy, workshopy, zhruba stopäťdesiať večerných akcií ročne, sto detí navštevujúcich výtvarný odbor základnej umeleckej školy, detské tvorivé dielne, výstavy, dve budovy plus dva letné festivaly spojené s kempovaním pre dvesto ľudí... Všetky aktivity, ktoré stanica ponúka, zastrešuje len osem stálych pracovníkov. Združenie vo veľkej miere využíva prácu dobrovoľníkov, domácich a zahraničných kultúrnych nadšencov. „Ak chceme do Žiliny pritiahnuť zaujímavých ľudí, musíme im dohodnúť krátke turné. Takže spolupracujme s viacerými multikultúrnymi priestormi na Slovensku,“ hovorí Martina Filinová, ktorá ma na starosti divadelnú dramaturgiu a produkciu.

Žilinský kultúrny uzol dnes potrebuje na prevádzku zhruba tristotisíc eur ročne. Financie zháňa cez rôzne umelecké a európske granty, rezort kultúry, mesto Žilina, dve percentná z daní a od sympatizujúcich sponzorov, ktorým sa páči, že vychovávajú mladšie generácie či šíria kultúru v regióne. Veľa si vyrobia sami, na jar napríklad planírovali, sadili a oplocovali park. „Skultúrnili sme okolie stanice v okruhu dvesto metrov a chceme dosiahnuť, aby ľudia za kultúrou boli ochotní cestovať. V niečom svojimi nápadmi a aktivitami presahujeme okolie a po správnosti by sme sa mali odsťahovať do zahraničia,“ približuje M. Adamov.

Kolujú legendy. Celý projekt multikultúrnej Stanice Žilina-Zárečie vznikol z vnútornej potreby skupinky stredoškolských kamarátov, ktorí najprv organizovali akcie najmä pre svojich známych. Spájala ich láska ku kultúre. „Našou výhodou bolo, že sme začínali mladí a mohli sme si dovoliť pracovať zadarmo sedem dní do týždňa, lebo nás podporovali rodičia,“ vysvetľuje riaditeľ združenia. Neskôr začali študovať vysoké školy v rôznych mestách – sociálnu prácu, ekonomiku, kulturológiu, regionálny rozvoj či divadelnú vedu –, ale vracali sa spať do Žiliny, aby cez víkendy pokračovali v aktivitách. Z pôvodného zloženia však už ostali len dvaja, ale rôznorodosť zloženia ľudí sa zachovala. Bývalí členovia sú stále externí spolupracovníci, väčšina je však v zahraničí.

„Združenie dnes funguje výborne, lebo sme každý z inej sféry. Nie sme umelci, teda nemáme rozpor, či tvoriť alebo organizovať. Sme tu, aby sme vytvárali pre umelcov dobré podmienky,“ hovorí líder združenia. Pri organizovaní rôznorodých umeleckých aktivít si vyskúšali všetky dostupné priestory v Žiline, aby sa oblúkom vrátili k svojmu snu – mať vlastný priestor, kde sa akcie môžu robiť kedykoľvek bez zákazov a obmedzení.

Marek Adamov

O tom, ako sa M. Adamov dohodol na tridsaťročnom prenájme funkčnej Stanice Žilina-Záriečie, kolujú legendy. Jedna z nich je, že sa pri viacerých obrátených pohárikoch dohodol s vedením železníc. V skutočnosti si ešte ako študent vysokej školy v Bratislave zmluvu o prenájme stanice na správe majetku železníc doslova „vychodil“. „Nedá sa to nazvať rokovaniami, lebo som mal dvadsaťtri rokov. Ale ako občianske združenie aktívne fungujúce vtedy už päť rokov sme mohli prezentovať veľa úspešných projektov, takže sme neboli úplne nedôveryhodní,“ smeje sa Marek. Dnes má občianske združenie v prenájme budovu na železničnej stanici za symbolickú cenu, priestor stanice však museli kompletne zrekonštruovať.

Stavby-nestavby. Umelecké či komunitné centrum, aktivisti alebo umelecké laboratórium. Projekt, ktorým žije skupina mladých Žilinčanov, sa dá ťažko definovať, lebo ich aktivity sú rôznorodé. Sami sa o zadefinovanie svojej práce ani nesnažia. Spoločným menovateľom všetkého, čo organizujú a vymýšľajú, je umenie.

„Hľadáme nové cesty, kde sa dá ešte umenie posunúť, ale aj kam ešte siaha kultúra ako taká. Naším cieľom je, aby stanica žila dvadsaťštyri hodín. Aby to bolo miesto, kde sa ľudia stretávajú, prichádzajú za umením, so psom do parku, do baru na kávu či pivo, zastavia sa na bicykli... Snažíme sa vytvárať príležitosti,“ približuje M. Adamov. Pri tejto práci zistil, že ho baví stavať, a už ukazuje nákres budúcej galérie S3, ktorá má vzniknúť z ôsmich lodných kontajnerov a pripojiť sa k pôvodnej budove stanice, vedľa ekologického divadla S2. Vznikne viac priestoru na dielne, ateliér, väčšia plocha pre vystavovateľov a zväčší sa aj bar.

Z pivných prepraviek. Zaujímavý nápad sa skrýva aj za budovou divadla S2, ktorá sa stavala a plánovala tri roky a vystriedalo sa na nej štyristo dobrovoľníkov. Pri plánovaní sa vychádzalo z toho, že nadjazd s názvom Rondel bude tvoriť strechu divadla. „Pri bežnej stavbe sa rozpočet zvyšuje, v našom prípade sa stále scvrkával,“ usmieva sa M. Adamov, ktorý sa nápadom ekologickej stavby inšpiroval v knihe Holanďana Toma Rijvena, ale aj ďalších staviteľov – recyklátorov. K dispozícii mali len slamu, hlinu a pivné prepravky, ktoré im pivovar Čierna hora daroval, lebo ho zaujal nápad. O šťastí môžu hovoriť aj v prípade stretnutia so staviteľom domov zo slamených balíkov T. Rijvenom, ktorý osobne navštívil stavbu a viedol práce na finálnej hlinenej omietke. „Pôvodne prišiel do Bratislavy, aby viedol workshop. Keď sa dozvedel, že v Žiline staviame divadlo podľa jeho knihy, presunul celý workshop k nám,“ spomína M. Adamov.

Stavba divadla, ktoré je na Slovensku jedinečné, stála združenie desaťtisíc eur. Pozvánka na výstavu Fórum dizajnu v Nitre i na medzinárodnú súťažnú prehliadku Pražské Quadriennale 2011, ktorej súčasťou sú napríklad sekcie scénografie, kostýmov či divadelnej architektúry, dokazuje, že budovu divadla S2 považujú za zaujímavú aj odborníci. Jedinou chybou krásy je, že priestor sa nedá využívať v zime, hoci má izoláciu. Združenie intenzívne hľadá sponzora na vykurovanie, aby divadlo mohlo fungovať celoročne. V súčasnosti investujú najviac peňazí do divadelnej techniky, mobilných toaliet či skultúrňovania parku pred blížiacim sa letom. „Keď sa aktivita skoncentruje na jedno miesto, má predpoklad, že dosiahne dobru úroveň, kvalitu a vznikne stopa,“ ukončuje M. Adamov.

© 2011 TREND Holding, spol. s r.o.