Útok na komerciu sa volá handmade

Pred očami sa mihajú rôzne farby, tvary, od náušníc, čeleniek, tričiek a šiat sa človek prekliká ku keramike, k hračkám, prírodnej kozmetike, dekoráciám do domácnosti a prechádzku zakončí pri obrazoch a grafikách. Je úžasné, koľko ľudí na Slovensku tvorí a nikto o nich doteraz nevedel. Výrobky predávali kamarátom, kamarátkam a kamarátkam kamarátok. Jednoducho všetkým, ktorí sa očným alebo ústnym podaním dozvedeli o autorovi diela. Šikovnejší si založili vlastné stránky, prípadne značky a snažili sa o sebe individuálne kričať do sveta. Až sa objavil maják v tme, internetový obchod Sashe.sk, ktorý všetky blúdiace osamotené umelecké duše spojil a ponúkol im priestor na prezentáciu, informácie a vzdelávanie o samostatnom podnikaní. Tvorcovia, autori, dizajnéri zároveň dostali možnosť komunikovať medzi sebou, vymieňať si skúsenosti, písať tvorivé denníky, komentovať fotografie najnovších výrobkov, povzbudzovať a inšpirovať sa navzájom. „Je to taká malá komunita, kde vznikajú internetové priateľstvá s ľuďmi, čo majú vášeň pre rovnakú vec, tvorbu,“ hovorí Lucia Štofejová, ktorá predáva na portáli doplnky.

POCTIVÉ ZLATNÍCKE REMESLO. „Portál Sashe.sk je skvelým slovenským počinom. Vydaril sa a čoraz viac sa mu darí. Bez Sashe sveta by som si už svoje šperkárstvo nevedela predstaviť,“ hovorí vyštudovaná architektka Vladimíra Bahnová. K tvorbe šperkov ju priviedla alergia na bižutériu a bezfarebná konzervatívna ponuka klenotníctiev. Po prvotných experimentoch s technikami ako korálikovanie, modelovanie z hmoty Fimo či živice zakotvila nakoniec pri klasických šperkárskych a klenotníckych technikách so striebrom. Nadšenie pre ručnú výrobu šperkov a pozitívna odozva okolia ju po desiatich rokoch v reklamnej agentúre priviedli k rozhodnutiu sadnúť si do učňovských lavíc so 16-ročnými študentmi a hľadať prístup k poctivému zlatníckemu remeslu.

Vlaďa si želala získať zručnosť, pochopiť technológie, nezastaviť sa na úrovni nadšenca. „Mala som šťastie na ústretového riaditeľa školy a skvelú majsterku,“ spomína V. Bahnová, ktorú stále živí reklama. Vášni k tvorbe módneho šperku sa však nevzdáva. Zaregistrovala sa v českom internetovom obchode a najnovšie zamierila aj na zámorský trh. „Zatiaľ je výroba šperkov jedna veľká dotácia. Ak chce mať šperkár všetko ,kóšer‘, vstupné náklady sú vysoké. Tak sme doma stáli pred rozhodnutím, či nové auto alebo dielňa? Vyhrala to dielňa,“ usmieva sa V. Bahnová tvoriaca pod značkou Wishfish.

VZRUŠUJÚCE ZAČIATKY. Za vznikom virtuálneho „obchodného domu“ pre kreatívnych autorov stojí Saša Šmidáková a Juraj Mikláš. Začalo sa to návratom k nesplnenému snu. Keď jedno mladé dievča, ktoré túžilo študovať odevný dizajn, neprijali na školu. Na chvíľu zatrpkla, potlačila kreatívne myslenie a vrhla sa do administratívy. Láska k originálnym veciam sa tlačila na povrch tým viac, čím silnejšie sa snažila zahlbovať do rutinnej kancelárskej práce. Až prišiel zásadný moment, keď sa dievčaťu pokazili bižuté- riové náušnice a ona si ich sama opravila. Jej oprava a vylepšenie sa všetkým páčili. Úspech u známych dal opäť rozlet kreatívnemu mysleniu.

„Na začiatku som vyrábala náušnice pre kamarátky a čím viac som zdokonaľovala techniku, tým bol väčší dopyt,“ hovorí zakladateľka Sashe.sk Saša Šmidáková. Postupne sa začala seriózne zaoberať autorskou myšlienkou. Vyrobila svoju prvú kolekciu a ponúkla ju kamenným obchodom ešte pod značkou Naushe. „Zrazu sa moje uletené náušnice za ľudové ceny ocitli vo výklade so stopercentnou maržou a kupovali si ich len nemecké či francúzske turistky. A to som nechcela. Hľadala som nové možnosti,“ hovorí dnes autorka viac ako tristo päťdesiatich párov náušníc.

Lucia Štofejová: Tvorcovia a autori sú zároveň aj zákazníkmi. Radi sa obklopujú peknými vecami

Po rozhovoroch a poradách jej nakoniec najmúdrejším spôsobom prezentácie ostal web. Pri realizácii virtuálneho obchodíka jej pomohol priateľ, programátor a web- dizajnér J. Mikláš. Začiatky boli vzrušujúce. „Nahadzovala som dvadsať nových fotografií náušníc na stránku a nič sa nezobrazovalo. Tvrdila som Jurajovi, že niekde je problém. Nakoniec sme zistili, že to nie je technická chyba, ale tie náušnice sa tak rýchlo predávajú. Slovenské ženy prahli po originálnom dizajne,“ spomína S. Šmidáková.

Rok a pol fungovala Sašina doména samostatne a jej výrobky sa rýchlo predávali. Keďže tvorba popri práci bola náročná a počet zákazníkov rástol, rozhodla sa osloviť ďalších autorov a otvoriť portál aj pre ostatných. Najväčšou investíciou do tvorby stránok boli „peniaze“ vo forme času zakladateľov. Dnes by to už bola obrovská suma. Pre Juraja, ktorý bol zamestnaný na plný úväzok, to znamenalo hodiny práce po nociach a víkendoch. Po takmer roku bola stránka ponúkajúca ručné výrobky prerobená tak, aby ju mohli využívať aj menej počítačovo zdatní tvorcovia. Zakladatelia rátali s dvesto, tristo autormi, záujem v tisícoch ich príjemne prekvapil. „Máme dané jasné pravidlá. Investovali sme do porady s právnikom a odborníkmi. Mnohých tvorcov učíme samostatne podnikať, výrobky musia byť originály, nesmú sa preberať známe motívy ani používať nápady iných tvorcov. Vysvetľujeme im, čo je to autorská časť, a hovoríme o etických pravidlách,“ vyratúva S. Šmidáková.

Michal Rafaj:Pri predaji pomáha tradícia. Zákazníci nás poznajú

Portál za mesiac predá pätnásťtisíc vecí a má 130-tisíc unikátnych návštevníkov. Klientela je vekovo neobmedzená, zhoduje sa však v jednom bode, miluje originálne kúsky a rada sa obklopuje peknými vecami. „Najväčším zadosťučinením je, že ľudia si aj vďaka nám plnia sny a niektorí sa umeleckou tvorbou začali živiť,“ hovorí S. Šmidáková, ktorá sa tiež rozhodla odísť z práce a naplno sa venovať jej portálu.

Jediným príjmom webu, ktorého názov vznikol zložením z anglického „she“ (ona) a mena zakladateľky Saša, je dvanásťpercentná provízia od predajcov zahrnutá v cene výrobku.

VEĽKÝ POTENCIÁL. Internet je plný podobných handmade portálov z rôznych krajín, asi prvým a najväčším je americký Etsy.com, kde sú zastúpení autori takmer z celého sveta. Líšia sa len v podmienkach pre predávajúcich a kupujúcich. V zahraničí si odevné, textilné či dizajnérske firmy na internete vyhľadajú dizajnéra, tvorcu a nadviažu s ním spoluprácu, dajú mu priestor na vlastnú kolekciu, prípadne spoja viacerých pod jednu značku.

„Handmade má obrovský potenciál. Dúfam, že aj slovenskí umelci budú môcť rukami vyrobiť doplnky pre známe značky,“ vraví Lucia Štofejová, ktorá vyrába originálne doplnky. Núdzu o nápady nemá. Práca na jednej veci ju privedie k ďalším piatim. Originálny výrobok však nestačí. Keď je zle prezentovaný, nikto si ho nekúpi. Prvým pravidlom je fotografia – pre úspech je rozhodujúca. Z komentárov na internete vyplýva, že zákazník si z internetového obchodu kúpi vec skôr vtedy, keď ju vidí odfotenú na modelke. Na druhom mieste je originalita a až na treťom cena výrobku. „Milo som prekvapená, keď aj originálny nápad alebo náročná technika sa predajú okamžite nezávisle od ceny,“ tvrdí L. Štofejová, čerstvo doštudovaná pedagogička v kombinácii výtvarná výchova – angličtina.

Na handmade trhy chodia ľudia,ktorých život sa vymyká mainstreamu, rodiny s deťmi, študenti, ale aj aktívni dôchodcovia

Lucia mala k umeniu vždy blízko a doplnky začala tvoriť pre kamarátky už počas strednej školy. Od septembra by ju záľuba mala uživiť, lebo sa do tvorby púšťa naplno. Slovenský handmade portál sa spolu s nemeckým, českým a americkým stal jedným z hlavných odbytísk pre jej značku Lulubijoux. Aby uspela, pripravuje kolekciu svadobných doplnkov a výrobkov zo vzácnych materiálov, s ktorými by rada oslovila aj kamenné obchody, svadobné salóny a zahraničie. Inšpiráciu čerpá v starých francúzskych filmoch a často používa florálne motívy. Drahé mate- riály na výrobu si objednáva cez internet najmä z Ameriky a Veľkej Británie, ktoré sú rajom vzácnych látok a jednotlivých komponentov. „Som samouk. Vďaka dobrej angličtine bádam, čítam, pozerám náučné videá techník na zahraničných stránkach. Handmade trh je tam oveľa ďalej,“ konštatuje L. Štofejová.

PANÁČIK S OFINKOU. Značku Popular, bojujúcu s pásovou výrobou a klasickou konfekciou, si človek ľahko zapamätá aj vďaka logu panáčika Popular s telom LP platne a frajerskou ofinkou, ktorá naznačuje pohrávanie sa s mainstreamovými symbolmi. Registrovanú značku založil v roku 2003 v Prahe grafický dizajnér a diskotekár v jednom Michal Rafaj ako platformu pre tvorbu grafického dizajnu tričiek so silným zameraním na elektronickú hudbu. Vstupom textilnej dizajnérky Zuzany Kubánovej sa sortiment značky rozšíril o ďalší a neskôr hlavný produkt – tašky, ktoré sú ručne vyrobené a kusovo limitované originály určené pre náročnejšieho konzumenta. „Vlastný ateliér, výroba a zamestnanci ma prinútili robiť veci poriadne a naučili ma predávať vlastný dizajn,“ objasňuje M. Rafaj.

Saša Šmidáková: Mnohých tvorcov učíme samostatne podnikať, výrobky musia byť originály, nesmú sa preberať

Najviac sa Popular predáva v českých kamenných obchodoch, kde je trh dvojnásobne väčší. Na Slovensku funguje viac internetový predaj cez vlastnú stránku a portál Sashe.sk, ktorý pomohol značke získať nových priaznivcov. „Jedinou nevýhodou webu je, že zo snímky sa nedá odhadnúť kvalita produktu. Pri predaji nám pomáha tradícia. Zákazníci, ktorí nás poznajú, vedia, že máme profesionálne a kvalitne vypracované veci. Dôveru si však treba vybudovať.“

Ručné originály naživo

Projekt Urban market, konajúci sa pravidelne každý štvrťrok, mal byť pôvodne jednorazovým stretnutím súčasných umelcov s rôznymi druhmi nekomerčného zamerania. Dočkal sa však nečakanej odozvy zo strany predávajúcich i kupujúcich. „Návštevníci akcie bývajú rôznorodí, mladí ľudia, ktorých životný štýl sa vymyká mainstreamu, rodiny s deťmi, študenti, ale aj aktívni dôchodcovia,“ hovorí organizátor Urban marketu Martin Brix, pripravujúci akciu s číslom šesť. Druhý augustový víkend na Grape festivale, ktorý sa odohráva na piešťanskom letisku, dáva možnosť ľuďom na vlastnej koži zažiť tvorivú atmosféru dizajn burzy a autorom stretnúť sa opäť naživo.

Urban market dáva priestor aj workshopom, prednáškam, diskusiám, koncertom, kreatívnym dielňam, street artu či módnym prehliadkam domácich i zahraničných návrhárov.

Vlaďa Bahnová: Dielňa alebo nové auto? Vyhrala to dielňa

Myšlienku Urban marketu nosil M. Brix v hlave už dlhšie. Keďže sa zúčastňoval rôznych akcií zameraných na umenie a architektúru, rozhodnutie zorganizovať prvý pokus nastal spontánne v apríli 2010 v spolupráci s Lukášom Jasenecom. „Od začiatku sme do toho išli s tým, že budeme prezentovať alternatívny život súčasnej mládeže. Dávame možnosť tvorcom zviditeľniť sa, nadviazať kontakty, spájame ľudí,“ hovorí M. Brix.

Tím siedmich ľudí pod hlavičkou neziskovej organizácie Čerstvé ovocie pripravuje ďalšie pokračovanie zimného Urban marketu v bratislavskej Galérii Cvernovka. Jediným problémom sú peniaze, sponzor sa stále hľadá. „Časť rozpočtu hradia granty, ale podstatu tvoria príjmy od predajcov a návštevníkov. Predajcovia platia registračný poplatok, ktorý závisí od veľkosti plochy na prezentáciu. Návštevníci majú na klasický Urban market vstupné vo výške nula až štyri eurá, na festivale je to vyššia suma, vo forme lístka,“ upresňuje M. Brix.

© 2011 TREND Holding, spol. s r.o.