Miliardári radia, ako zbohatnúť

173252
05.03.2008 / autori – Palo Hlubina, Eduard Žitňanský

Ľudia, ktorí zarobili miliardy vlastným nápadom, šikovnosťou alebo odvahou riskovať, sú určite inšpiráciou. Minimálne pre tých, u ktorých je úspech dôležitým atribútom hodným nasledovania. Z rebríčkov miliardárov, ktoré pravidelne zostavuje americký magazín Forbes, vybral Profit podnikateľov, ktorí majetok nezdedili, ale zarobili ho vlastnými nápadmi. Self-made miliardári sú takmer výhradne muži. A ešte jednu vec majú spoločnú – máloktorí dokončili vysokú školu.

Čo zdôrazňujú miliardári

- Neinvestujte do ničoho, čomu nerozumiete -Ak máte problém, využite ho vo svoj prospech -Sledujte si každú korunu -Obklopte sa správnymi ľuďmi -Buďte lídrom pri zavádzaní nového -Ak sa o zveľaďovanie majetku nestaráte, jeho hodnota rýchlo klesne -Znásobiť svoj čas dokážete len prostredníctvom iných ľudí

Mister Prognosis:

Neinvestujte do ničoho, čomu nerozumiete

Biznis je ako bridž. Musíte brať do úvahy všetky fakty. Musíte dať do súvislosti to, čo vidíte, s tým, čo počujete. Musíte odhodiť nesprávne teórie o tom, čo máte v ruke, keď prichádzajú nové informácie.

Warren Buffett

Warren Buffett sa v médiách v ostatných rokoch objavuje z veľkej časti pre filantropiu. Chce previesť na charitatívnu nadáciu svojho priateľa Billa Gatesa a jeho manželky Melindy väčšinu akcií svojej spoločnosti Berkshire Hathaway.

W. Buffett sa dostal na vrchol investíciami. Nie špekuláciami na burze, ale skupovaním akcií firiem, ktoré podľa neho boli podhodnotené. Takémuto typu investovania sa učil od Benjamina Grahama. Jeho prácu The Intelligent Investor označil za najlepšiu knihu o investovaní, akú kedy kto napísal.

W. Buffett je v prvej trojke rebríčka svetových miliardárov, pričom obyčajne mu patrí druhá priečka. Jednotkou býva ­B. Gates, hoci vlani ho mal predbehnúť Mexičan Carlos Slim Helú (Forbes to zatiaľ nepotvrdil). W. Buffett je v porovnaní s oboma miliardármi oveľa obľúbenejší a výrazne menej kontroverzný. Možno aj preto, že nemá prehnané miliardárske maniere, s ľuďmi zvykne žartovať (aj firemné správy jeho holdingovej spoločnosti sa stali známe pre vtipne písanú formu), býva v dome, ktorý si kedysi kúpil za 30-tisíc dolárov, a údajne sám šoféruje aj vlastné autá. Tvrdí sa tiež o ňom, že nepoužíva e-mail a mobil začal po­užívať až pred dvoma rokmi. Jedinou slabosťou hodnou miliardárov je vášeň pre luxusné lietadlá.

„Vždy som vedel, že budem bohatý,“ tvrdí o sebe W. Buffett, ktorý si zarábal peniaze už v detstve roznášaním novín. Neskôr si s priateľom kúpili a prevádzkovali starý hrací pinballový automat a onedlho mali tri takéto stroje. Napriek tomu, že ­W. Buffett zbohatol investíciami, o Wall Street sa nevyjadruje zbožne. Práve naopak, podľa neho je to jediné miesto, kde si bohatí ľudia chodia dať radiť od tých, ktorí sa vozia do práce metrom.

W. Buffett a B. Gates často spolu hrávajú bridž. Financovali program, ktorý učí hrať bridž deti na strednej škole. Pochopiteľne, tento krok mal zmysel aj z pohľadu investícií a vzdelávania študentov. „Musíte brať do úvahy všetky fakty. Musíte dať do súvislosti to, čo vidíte, s tým, čo počujete. Musíte odhodiť nesprávne teórie o tom, čo máte v ruke, keď prichádzajú nové informácie. Musíte byť otvorený zmenám. Musíte spolupracovať s partnerom, a to najmä na obrane,“ vraví.

Veštec z Omahy, prezývka, ktorú získal za svoju neomylnosť a miesto, kde žije, predpovedal oslabenie dolára, upozorňoval na bublinu na americkom hypotekárnom trhu, ako aj na turbulencie v americkej ekonomike. Tvrdí, že báť sa netreba ani recesie. V roku 1974, keď americké burzy zažívali divoké časy, zarobil najviac peňazí. Celý život tiež radil nedávať peniaze do ničoho, čomu človek nerozumie. On sám preto nikdy neinvestoval do technologických firiem.

Herr Idea:

Ak máte problém, využite ho vo svoj prospech

Máme len jeden život a tretinu z neho tvorí práca. Bez radosti a zábavy sa práca stáva peklom.

Ingvar Kamprad

Ingvar Kamprad je najbohatší Európan, ba po poklese dolára ho niektoré rebríčky umiestnili na prvé miesto na svetovej stupnici miliardárov. Žije vo Švajčiarsku, vo Francúzsku má rozsiahle vinice, vo Švédsku, odkiaľ pochádza, má tiež viacero nehnuteľností a pozemkov. Napriek tomu lieta len ekonomickou triedou, jazdí na staršom Volve a stravuje sa v lacných reštauráciách. Čo je to za človeka?

Zakladateľ spoločnosti Ikea. Ak by žil v Amerike, hovorili by o ňom ako o stelesnení amerického sna. Zatiaľ je však stelesnením švédskej cesty, založenej na tvrdej práci, vnímavosti požiadaviek trhu a tlakov konkurencie a na úcte k prírode. Poznámka o tvrdej práci nie je len klišé. I. Kamprad nenosí obleky a občas sa zastaví podebatovať si s robotníkmi práve preto, lebo si váži hodnotu fyzickej práce. Zarábal si ako mnohí iní úspešní miliardári už od detstva. V Štokholme nakupoval vo väčších množstvách zápalky a predával ich na vidieku lacnejšie, no stále so ziskom. Mal päť rokov, keď rozbehol zápalkový biznis. Neskôr už na bicykli rozšíril svoje portfólio o pohľadnice, dekorácie, perá, ceruzky a kvetinové sadenice. Keď mal sedemnásť, otec mu dal k narodeninám netradičný darček – umožnil mu založiť si vlastnú firmu. Dospievajúci Ingvar zobral svoje iniciály, prvé písmeno z názvu farmy a mena dediny, kde žil, a vznikla Ikea.

Stále obchodoval. S kdečím, až v roku 1947 pribral do ponuky aj nábytok. Keď v ňom konkurenti o pár rokov videli hrozbu a začali ho ignorovať, rozhodol sa vyrábať vlastný nábytok. Tento druh biznisu šikovného švédskeho podnikateľa oslovil natoľko, že sa začal sústreďovať výhradne naň. Riadil sa mottom – problémy treba zmeniť na príležitosť. Keď Ikea otvorila prvý obchodný dom, záujemcovia čakali v rade. Čo s nimi? Pribrať personál a zväčšiť priestory? Zbytočné zvýšenie nákladov. Ikea sprístupnila zákazníkom sklady, aby sa obslúžili sami. Problém bol tiež zmestiť nábytok do auta. Bola to však zároveň príležitosť začať vyrábať nábytok, ktorý si zákazník sám zmontuje a tomu prispôsobiť dizajn nábytku. Taktika a nápady I. Kamprada sa ukázali byť správne. Dnes sú obchody Ikea v 36 krajinách sveta. A takmer všetci výrobcovia masovo vyrábaného nábytku prešli na jeho dodávku v plochých kartónoch a na montáž až u zákazníka.

Švédsky miliardár dokázal, že nápady a odvaha nedokážu súperiť ani s hendikepmi, ktoré človek dostal do vienka. ­I. Kamprad je dyslektik. To je tiež dôvod, prečo má všetok nábytok so značkou Ikea mená – zakladateľ spoločnosti mal totiž problém pamätať si čísla výrobkov.

Podnikavý Švéd mal svojský prístup aj k zamestnancom. Nechcel vytvoriť firmu, kde ľudia budú zarábať peniaze, no do práce budú chodiť s nechuťou. Tvrdí: „Máme len jeden život, tretinu z neho tvorí práca. Bez radosti a zábavy sa práca stáva peklom.“

Seňor Quality:

Sledujte si každú korunu

Zákazníci budú o tom, že sú spokojní, radi sami rozprávať.

Amancio Ortega

Nájsť informácie o živote Amancia Ortegu, najbohatšieho Španiela a jedného z európskych miliardárov, je takmer nemožné. Nedáva rozhovory, ani webová stránka jeho spoločnosti Inditex neponúka podrobnosti o jej zakladateľovi. Do roku 2001 kolovala v médiách len jedna oficiálna fotografia A. Ortegu. A až keď sa pred siedmimi rokmi začalo s akciami firmy verejne obchodovať, do médií sa dostala druhá. V prípade A. Ortegu nie je dokonca známe ani meno jeho súčasnej manželky. Kto je tento tajnostkár? Španiel, ktorý začal ako poslíček v krajčírskej dielni a vytvoril jednu z najznámejších odevných značiek Zara. A pritom zásadne nenosí kravatu.

A. Ortega začal pracovať ako štrnásťročný v španielskom meste La Coruňa, centre textilného priemyslu. Prešiel naozaj od poslíčka cez krajčírskeho pomocníka až po majiteľa krajčírskej dielne. Skúsenosti, ktoré získal na všetkých postoch, viedli k jeho neskoršiemu uvedomeniu si, ako sa cena odevov zvyšuje počas ich dlhej výroby. A on chcel ponúknuť kvalitný tovar za čo najnižšiu cenu. Ako to urobiť?

Začal šetriť na tom, čo iní považovali pri výrobe za nevyhnutnosť. Skrátil čas, ktorý odev potrebuje od prvého návrhu až po dodávku do obchodov. Nepoužíval externých distribútorov a výrobu premiestnil čo najviac k spotrebiteľom. Jeho dizajnéri chodili po známych módnych prehliadkach, inšpirovali sa najperspektívnejšími víziami a vymýšľali podľa nich vlastné modely. Predajne umiestňoval zásadne na frekventované miesta, ale takmer neinvestoval do reklamy. Aj to mu umožnilo ušetriť značné peniaze, čo sa premietlo do nižších cien.

Značka Zara, ktorú uviedol na svet a je postavená na týchto princípoch, sa čoskoro stala jedným z najsilnejších odevných symbolov na svete. Oslovila pomerom kvality a ceny a priaznivcov si získala aj medzi kupujúcimi luxusných odevov, práve vďaka imidžu a kvalite. A. Ortega nikdy nechcel šetriť náklady takým spôsobom ako väčšina konkurencie – premiestnením výroby do krajín s lacnejšou pracovnou silou. Odevy sa stále vyrábajú v Španielsku.

Značka Zara sa od začiatku propagovala sama. Od roku 1975, keď dnes najbohatší Španiel otvoril prvý obchod oproti najväčšiemu nákupnému centru v meste La Coruňa, si získavala verných spotrebiteľov, ktorí o svojej spokojnosti hovorili ďalším. V dnešných časoch takmer nepredstaviteľná ústna reklama viedla k otvoreniu stoviek predajní so značkou Zara. Keď sa v roku 2001 začalo s akciami spoločnosti obchodovať, z A. Ortegu sa stal miliardár. Oslávil to vraj pokojne. Pozrel si burzové spravodajstvo a potom sa naobedoval vo firemnej kaviarni.

Mister Ambition:

Obklopte sa správnymi ľuďmi

Pri každom type podnikania si klaďte otázku: ako dlho môže pretrvať?

Sheldon G. Adelson

Sheldon G. Adelson je šiesty najbohatší muž sveta s ambíciou dostať sa až na vrchol. Výzvou sú preňho najmä Warren Buffett a Bill Gates. B. Gates zbohatol na počítačoch, W. Buffett sa investíciám do technologickej oblasti vyhýba a Sh. Adelson je v tomto smere niečo medzi nimi.

Sheldon vyrastal na predmestí Bostonu, otec bol vodič taxíka. Jeho rodina emigrovala do USA z Ukrajiny, mama bola Ukrajinka a otec Litovčan. Mladý Sheldon si v detstve zarábal predávaním hygienických potrieb po moteloch. Neskôr začal obchodovať s nehnuteľnosťami, skúšal to aj v cestovnom ruchu. Milionára z neho však urobili počítače. Presnejšie, počítačové predajné veľtrhy spojené s efektnými prehliadkami. Spolu s dvoma spoločníkmi založili Comdex, prvú akciu tohto druhu na svete. Sh. Adelson počítačom sotva rozumel, e-mail nepoužíval ešte dlho potom. Vedel však zamestnať tých správnych ľudí, čo je danosť, ktorú za svoje veľké plus považuje aj B. Gates.

Comdex sa konal vždy v novembri v Las Vegas, hoci dnes už Adelsonovi nepatrí. V roku 1995 veľtrh predal japonskej Softbanke a zarobil prvú polmiliardu. Podľa vyjadrení jeho spolupracovníkov v médiách (keďže Sh. Adelson s nimi komunikuje len veľmi zriedka), si už vtedy dával nové ciele. A tak zatiaľ čo jeho spolupracovníci odišli po predaji Comdexu na polovičný dôchodok, Sh. Adelson zarábal ďalej.

Ešte kým vlastnil Comdex, spoločne s partnermi kúpil hotel s kasínom Sands v Las Vegas. Prerobili ho však na to, v čom sa vyznali – na výstavné centrum. V čase otvorenia bolo najväčším súkromne vlastneným výstaviskom v USA. Keď ho neskôr po predaji Comdexu búral, urobil to na lasvegaský spôsob – efektnou implóziou s ohňostrojom.

V tom čase už mal v hlave nápad, ktorý dostal na dovolenke v Benátkach. Postaviť vo Vegas hotel s kasínom na benátsky štýl. Bolo by tam všetko, čo si človek s Benátkami spája, vrátane gondolierov a typickej architektúry. Tak vznikol Venetian, v súčasnosti najväčší hotel na svete, ktorý má 7 200 izieb.

Môže sa zdať, že podnikať v Las Vegas v oblasti kasín a počítačov je osvedčená vec. Možno pre dnešného pozorovateľa. Lenže Sh. Adelson začal s Comdexom v dobe, keď čosi podobné svet nepoznal. Venetian zasa naučil Las Vegas pozerať sa na zábavu iným štýlom, pretože centrom hotela sa nestalo kasíno, ale prezentačné priestory. Sh. Adelson uspel aj s oslovením biznis klientely, hoci prvotne tiež narážal na skepticizmus okolia. Las Vegas bolo predsa destináciou dôchodcov.

V posledných rokoch investoval miliardy dolárov do Ázie. Vlastní kasína s hotelmi v Macau aj v Singapure. Práve tieto ázijské investície mu zabezpečili nízku zraniteľnosť, čo sa ukázalo aj pri posledných otrasoch na svetových trhoch.

Sh. Adelson má na perspektívy podnikania vlastný pohľad. Tvrdí, že pri každom biznise je dôležité odpovedať si najmä na otázku: Ako dlho môže môj úspech pretrvať?

Signor Trend:

Buďte lídrom pri zavádzaní nového

Ak chcete byť prvý, musíte byť rýchlejší ako iní.

Leonardo Del Vecchio

Stráviť prvých sedem rokov života v sirotinci nie je ideálny štart do života. Začať pracovať v 14 rokoch ako pomocník v továrni na výrobu drobných kovových súčiastok tiež nie je najlepší spôsob, ako zaplniť čas v dospievaní.

Talian Leonardo Del Vecchio nemal na výber. Otec mu zomrel päť mesiacov pred narodením, matka sa o neho nedokázala postarať a peniazmi neoplýval ani v neskoršom detstve. Výroba drobných predmetov ho však bavila. Keď vyštudoval kreslenie a dizajn, otvoril si v Miláne vlastnú firmu na výrobu plastových súčastí okuliarových rámov.

Životných začiatkov s podobným príbehom je mnoho. Nie všetky majú pokračovanie ako život L. Del Vecchia, z ktorého je dnes miliardár a najbohatší Talian. Zbohatol na okuliaroch. Jeho spoločnosť Luxottica je najväčšou firmou na svete vyrábajúcou okuliare a súvisiace veci. Vlastní sieť centier poskytujúcich starostlivosť o oči, vyrába okuliare vlastných značiek (Luxottica, Ray Ban, Vogue) a je tiež exkluzívnym výrobcom okuliarov známych dizajnérskych značiek ako Armani, Chanel, Valentino, Yves Saint Laurent či Bulgari. Značiek, ktoré vychádzajú z dielní Luxotticy, je niekoľko desiatok.

L. Del Vecchio nikdy neštudoval ekonómiu ani podnikanie, ale ukázalo sa to byť jeho výhodou. Robil si veci podľa seba, bol otvorený zmenám, ktoré viedli k zefektívneniu práce a zvýšeniu ziskov. Všetky zmeny, ktorými jeho spoločnosť prešla, riadil osobne. Keď potreboval vyrobiť okuliarové rámy iným spôsobom, ako bolo zvykom, potreboval nové stroje. Začal preto navštevovať kurzy zamerané na dizajn veľkých strojov, aby si neskôr navrhol vlastné na výrobu okuliarov. Skôr ako iní podnikatelia pochopil výhodu informatizácie a osobne riadil zavádzanie počítačov vo firme. Počítačové technológie spojili všetky procesy výroby okuliarových rámov – od prvého návrhu dizajnérov cez výrobu až po distribúciu. L. Del Vecchio týmto postupom znížil náklady a tiež skrátil výrobný čas. Na nové trendy vo svete okuliarov mohla Luxottica reagovať rýchlejšie ako konkurencia. Vizionárstvo talianskeho podnikateľa sa potvrdilo aj v osemdesiatych rokoch, keď sa okuliare čoraz viac stávali súčasťou imidžu a prestávali ich nosiť len ľudia, ktorí ich potrebovali na zlepšenie videnia alebo si chceli chrániť zrak pred slnkom.

Luxottica sa takmer od začiatku držala postupu, ktorý odštartovala v roku 1974, keď kúpila talianskeho distribútora svojich výrobkov. Časom skúpila väčšinu svojich medzinárodných distribútorov, čo firme zarába ďalšie peniaze.

S akciami Luxotticy sa začalo verejne obchodovať v roku 1990. Aj pri tomto kroku bol L. Del Vecchio v niečom prvý. Luxottica ako prvá talianska firma vstúpila na americkú burzu skôr, ako sa s jej akciami začalo obchodovať na talianskej. Dnes je Luxottica kótovaná na newyorskej aj milánskej burze. Má zákazníkov v 115 krajinách a jej zakladateľa, ktorý je stále šéfom a vlastní 70 percent akcií, uvádza Forbes ako 52. miliardára sveta.

Mister Vision:

Ak len sedíte, hodnota vášho majetku rýchlo klesne

Uspejú len veľké spoločnosti, ktoré prekonajú vlastné výrobky skôr, než to urobí niekto iný.

Bill Gates

Bill Gates sa vymyká pravidlu, podľa ktorého Profit vyberal úspešných podnikateľov do tohto článku – takých, ktorí sa dostali na vrchol z nuly. William Henry Gates III. nepochádza z chudobných pomerov. Nemusel pracovať od mladého veku. No počítače ho fascinovali od detstva a ako štrnásťročný spolu s priateľmi zarobil na prvom softvéri 20-tisíc dolárov.

Príbeh B. Gatesa je všeobecne známy. Založil firmu Microsoft, využil nastupujúci trend osobných počítačov, zaujal hlavné miesto na dovtedy prázdnom trhu a zbohatol. Hoci sa Microsoft nedrží na špici zárobkov firiem, B. Gates je na čele miliardárov v rebríčku Forbes od roku 1995.

Nikto z najznámejších miliardárov nemá také vyhrotené vzťahy s médiami ako ­B. Gates. Média ho milujú alebo nenávidia. O tom, prečo je to tak, existujú mnohé úvahy – od tej, ktorá hovorí o neutíchajúcej závisti, až po teóriu, že po rozpade Sovietskeho zväzu dav potreboval nového nepriateľa. A tak sa ním stala firma, ktorá prevalcovala konkurenciu, podľa niektorých nie vždy férovými praktikami.

B. Gates od mladosti túžil nielen spoznávať počítače, ale aj na tom zarábať. „Ak len sedíte, hodnota toho, čo máte, klesne dosť rýchle na nulu,“ je jedno z jeho často citovaných vyjadrení. B. Gates je jednoznačne najúspešnejším podnikateľom svojej doby. Dokázal zbohatnúť na tom, že pochopil trend ďalšieho vývoja informačných technológií, vytvoril úplne nový trh a ešte ho aj zaplnil vlastnými produktmi. V časoch pred ­B. Gatesom sa totiž platilo najmä za hard­vér, poplatky za softvér vo veľkom zaviedol až on.

Po vytvorení prvého softvéru pre firmu IBM odmietol jednorazovú platbu a radšej sa dohodol na poplatkoch za licencie. Vtedy nepochopený postup mu priniesol miliardy. A hneď od začiatku aj nevraživosť počítačovej komunity.

B. Gates tvrdí, že na jeho úspechu mala dôležitý podiel schopnosť zamestnať správnych ľudí. Samozrejme, v kombinácii s vizionárstvom – najskôr musel správne predvídať, aký typ ľudí bude potrebovať a na čo. Hoci v posledných rokoch vizionárstvo B. Gatesa už nemá taký cveng ako v začiatkoch. Des Dearlove v knihe Bill Gates a biznis tvrdí, že podľa kritikov v Microsofte bol zakladateľ firmy poslednou osobou, ktorá pochopila význam internetu pre domácich používateľov. Možno preto Microsoftu trvalo dlhšie, kým sa presadil aj na internete.

A ešte jeden inšpiratívny výrok, ktorým sa B. Gates riadi: „Každá spoločnosť sa bude musieť vyhýbať bežnému obchodovaniu. Uspejú len veľké spoločnosti, ktoré prekonajú vlastné výrobky skôr, než to urobí niekto iný.“

Pán Team:

Znásobiť svoj čas

dokážete len pomocou iných ľudí

Jaroslav Haščák je jedným z pätice partnerov investičnej skupiny Penta Investments. Jeho prvý kapitál bol päťtisíc korún, ktoré si požičal od kolegu. Zarobil, dlh vrátil a najmä pochopil, že podnikaním sa dokáže nielen uživiť, ale aj nájsť v ňom sebarealizáciu. Do práce sa nikdy nemusel nútiť. Penta je dnes firma, ktorej je Slovensko a Česko malé, vybrala sa do Európy.

„Bod zlomu prišiel v roku 1997. Do tej doby sme boli firmou s dvoma účtovníčkami a sekretárkou. Vždy sme chceli mať okolo seba schopných ľudí, od roku 1997 sme ich už vedeli aj zaplatiť. Tento moment považujem za jeden z rozhodujúcich – chceli sme rásť a mali sme na to,“ spomína.

Penta je investičná skupina, ktorá podnikom pomáha zlepšiť výkonnosť a pripraviť ich na predaj strategickým investorom. Slovensko-česká private equity spoločnosť pôsobí v európskom regióne a Rusku. Spravuje aktíva v hodnote 862 miliónov eur a v spoločnostiach vo svojom portfóliu zamestnáva takmer dvadsaťtisíc zamestnancov. Aj podľa hodnoty vlastného imania, ktoré dosahuje podľa internej valuácie Penty 718 miliónov eur, je firma úspešná. Od roku 2000 dokázala svoj majetok zhodnocovať ročne v priemere o takmer 50 percent. Na slovo úspech reagoval J. Haščák trochu prekvapujúco. „Čítal som interview s Warrenom Buffettom. Pri otázke, čo pre neho znamená úspech a šťastie, popísal príbeh svojej známej, ktorá prežila koncentračný tábor. Od vojny je veľmi nedôverčivá, pri každom stretnutí s neznámym si kladie otázku, či by ju ten človek dokázal ukryť. W. Buffett po­užil analógiu a povedal, že pozná niekoľkých ľudí z rebríčka Forbes 400, ktorých by neukryli ani vlastné deti.“ Úspech je preto podľa neho „nepodmienená láska“.

 

Zisk ako medaila. Úspech je relatívny a J. Haščák ho vidí v súvislostiach. Má napríklad radosť z toho, že dáva ľuďom prácu. „Majetok firmy vnímam tak, že je to finančný spôsob hodnotenia úspechu. Tak ako športovci dostávajú za výkon medailu, aj firma ju dostáva v podobe svojich ekonomických výsledkov – zisk potvrdzuje úspech v súťaži. Hodnotenie obsahuje aj dôležitý prvok uznania.“

Posledné tri roky sa v Pente snažia veľmi dôsledne formulovať víziu, misiu a hodnoty. „Nemyslel som si, že je to také ťažké, sú to však desiatky hodín premýšľania, konzultácií... Vízia je cieľ, misia je cesta a nástroje a hodnoty vyjadrujú to, čo je pre nás dôležité,“ hovorí J. Haščák.

Penta definitívne opúšťa koncept slovensko-českej firmy. Dospela do štádia, keď už nevie umiestňovať kapitál len v Česku a na Slovensku. „Ak chceme rásť, nachádzať radosť z práce a sebarealizovať sa, musíme isť mimo doterajších hraníc. To, samozrejme, znamená zmeny v celej firme, v procesoch, ale aj vo vzťahu k ľudským zdrojom,“ hovorí J. Haščák.

Ak rád zdôrazňuje potrebu mať radosť z práce, hovorí to tak, že sa mu dá veriť. Každý deň chodí do firmy, hoci by nemusel. „Jednoducho ma to baví, práca je pre mňa koníčkom – akokoľvek to znie ako fráza. Nemusím sa nútiť. Keby to tak bolo, potom nemá zmysel pracovať. Silou vôle človek dokáže veľa. Možno aj zo mňa by bol huslista, keby som bez talentu a sluchu desať rokov denne cvičil. Bolo by to však iba o vôli, nie o radosti. Vôľou sa dá dosiahnuť veľa, ale sama nestačí, inak príde frustrácia,“ zdôrazňuje J. Haščák.

Keby motívom, prečo chodí do kancelárie, boli len peniaze, tak by asi pätnásť rokov nerobil to, čo robil. „Mám taký rituál, každú nedeľu pracujem a vždy sa na to teším. Je to relax, v pokoji si prečítam veci, na ktoré mi cez týždeň neostáva čas.“

Práca ma, samozrejme, aj tienisté stránky, prináša veľa stresu. ­J. Haščáka čaká takmer každé ráno viac zlých ako dobrých správ. „Tým, že veľa vecí delegujem na spolupracovníkov, u mňa končia najmä problémy. Ale na konci dňa napriek tomu prevláda radosť z práce,“ hovorí.

 

Hľadanie schopných. O peniazoch vie J. Haščák veľa. Najväčšiu hodnotu vidí v skutočnosti, že partnerom firmy umožňujú obklopovať sa schopnými ľuďmi. „Deň má dvadsaťštyri hodín, dvadsiatu piatu nekúpite za žiadne peniaze. Znásobiť svoj čas dokáže človek len prostredníctvom iných ľudí. Peniaze potrebujete na to, aby ste vytvorili tím ľudí, ktorí idú za vecami a práca ich baví. K tomu patrí aj primerané odmeňovanie,“ vysvetľuje.

Už v roku 2007 sa miestom, kde Penta hľadá ľudí, stal európsky trh. Vlani J. Haščák absolvoval niekoľko desiatok rozhovorov s kandidátmi na rôzne pozície, viac ako 90 percent už boli ľudia z iných krajín ako Česko a Slovensko. „Veľkosť trhu je prvým kľúčom k úspechu pri hľadaní schopných ľudí. Neznamená to, že na Slovensku alebo v Česku by neboli talentovaní ľudia, ale limitom je veľkosť krajiny. Ak teda chceme byť európskou firmou, a my chceme, tak ľudí musíme hľadať v celej Európe – z pätnásťmiliónového trhu prechádzame na päťstomiliónový.“

Penta spolupracuje so špičkovými európskymi headhuntingovými firmami. Veľmi dôsledne robia vo firme pohovory s kandidátmi, často viackolové. „Nie je to o klasických rozhovoroch. Kandidátom dávame spracovať prípadové štúdie. Chceme človeka vidieť pri práci,“ hovorí J. Haščák.

Pravda, pri výbere spolupracovníkov funguje aj intuícia. Do procesu vstupuje niečo ako šiesty zmysel a skúsenosť. „Vidím to aj na sebe. Po dvoch rokoch, keď som absolvoval desiatky výberov, som sa posunul o tri poschodia vyššie, veľa som sa naučil. Trvá zhruba rok, kým vieme bezpečne, že sme vybrali dobre,“ pripomína.

 

Neúspech posilňuje. Neúspech je súčasťou života. Penta nie je ostrov, ktorému sa nepríjemnosti vyhýbajú. J. Haščáka však neúspech nedeprimuje. Takmer by sa dalo povedať, že ho má rád. „Aj pri výbere kandidátov mám rád takých, ktorí zažili aj neúspech. Myslím si, že schopnosť vedieť prehrávať a schopnosť poučiť sa z prehry je veľmi dôležitá. Čínske porekadlo hovorí, že na úspech treba pozerať ako na komára, to znamená, že ho netreba preceňovať. Neúspech je cenný a poučný, vie človeka posilniť, naučí ho vyhýbať sa chybám,“ hovorí a dopĺňa: „Neúspech v prvom momente zamrzí, klamal by som, keby som to nepriznal. Niekedy potrebujem na predýchanie hodiny, niekedy pár dní. Vnímam to ako lekciu.“

Firmy ako Penta pracujú s rizikom. Hľadajú zdravú mieru medzi očakávaným výnosom a rizikom. „Možno sme sa to naučili, lebo žiaden fatálny neúspech sme neprežili. Vlastne, čo si pamätám, tak len dvakrát nám investície nevyšli. Raz sme prerobili a raz nezarobili. Vieme pracovať s rizikom, myslím si, že to je naša silná stránka,“ spomína J. Haščák.

Mám rád ľudí, ktorí zažili aj neúspech. Neúspech je cenný, vie človeka posilniť, naučí ho vyhýbať sa chybám.

 

Jaroslav Haščák

cisloČlánok vyšiel v magazíne PROFIT číslo /. Na webe je voľne dostupných niekoľko vybraných článkov z každého vydania. Väčšina obsahu z magazínu Profit ostáva vyhradená pre predplatiteľov, ktorí majú neobmedzený prístup k aktuálnym aj archívnym vydaniam.

Diskusia (0 reakcií )

PROFIT DO TABLETU

Viete o tom, že PROFIT si už môžete sťahovať do tabletu a mobilu? Služba je pre predplatiteľov zadarmo, stačí si nainštalovať iOS alebo Android aplikáciu Floowie. Ostatní čitatelia si môžu vydania kúpiť na stránke Floowie.com.

PROFIT KOMUNITA

Blogy

Ako sa dostať z nešťastia, frustrácie, depresie?

Ako sa dostať z nešťastia, frustrácie, depresie?

Milujte svoj šťastný život

10.7.2014 / Eva Stanová

Wimbledon jahody zdedil

Wimbledon jahody zdedil

So smotanou, bez cukru

11.6.2014 / Katarína Schlesingerová

Budete VY ten 10-ty?

Budete VY ten 10-ty?

Deväť šťastných ľudí už svoj príbeh napísalo

30.5.2014 / Eva Stanová

Otočíte aj vy svoj život smerom k šťastiu?

Otočíte aj vy svoj život smerom k šťastiu?

263 ľudí na akcii sponzorovanej šťastím

25.4.2014 / Eva Stanová

Paleo, neo a iné trendy v jedení

Paleo, neo a iné trendy v jedení

Telo vám povie čo jesť, len keď viete počúvať.

21.4.2014 / Palo Hlubina / 2

Môže sa stať z videa nová realita?

Môže sa stať z videa nová realita?

Áno, Summit šťastného života 2014

9.3.2014 / Eva Stanová

Mozog najviac potrápi plánovanie

Mozog najviac potrápi plánovanie

8.2.2014 / Ján Uriga / 2

Ako premeniť ťažkosti na ŠŤASTIE?

Ako premeniť ťažkosti na ŠŤASTIE?

Keď život prináša riešenie

4.2.2014 / Eva Stanová

Prečo nás nezaujíma pravda?

Prečo nás nezaujíma pravda?

O dnešnej občianskej vojne v Sudáne a CAR

10.1.2014 / Ľuboš Fellner / 3