Menzy, fast foody a varenie

172381
15.11.2006 / Jozef Ryník

Pravidelnosť a pestrosť stravy mladým chýba

Britský kuchár Jamie Olivier vo svojej šou zisťoval, ako sa stravujú tamojší študenti v školských jedálňach. Z toho, čo jedli, bol dosť šokovaný. Išlo zväčša o ohrievané polotovary, od rybích prstov cez hranolčeky až po hamburgery. Jamie sa rozhodol mladých Britov naučiť na zdravšiu stravu. Napriek úvodnému odporu študentom jeho jedlá postupne zachutili. Jamie napokon presvedčil aj ministra školstva, že stravovanie treba zmeniť.

Ako je to so stravovaním slovenských vysokoškolákov? Víťazí u nich kvalita, pohodlnosť alebo rýchlosť? Máloktorí študenti sa dnes uspokoja iba treskou s rožkami. Väčšina z nich preferuje aspoň jedno teplé jedlo denne. Takúto stravu dostanú najlacnejšie v univerzitných alebo internátnych jedálňach. Tí, ktorí chcú ušetriť ešte viac a poznajú aspoň základy kuchárskeho remesla, si varia sami. Napokon vysokoškoláci, ktorí nemajú veľa času, preferujú stánky s rýchlym občerstvením.

Kŕmenie a varenie

Študentské menzy dnes víťazia cenami, ponukou, ale aj dostupnosťou. Niektoré zaznamenali pokles stravníkov, ktorý súvisel s kvalitou jedál a vzrastom konkurencie. Iné sa na nezáujem sťažovať nemôžu. „Počet stravníkov nám za posledné roky neklesol. Naopak, máme desaťpercentný medziročný nárast vydaných porcií,“ uvádza Silvia Kleštincová z referátu stravovania Študentských domov a jedální Ľudovíta Štúra. Podľa nej počet vysokoškolákov stúpa v dôsledku nízkych cien, pestrosti a úpravy času výdaja stravy, zrušením objednávkového systému či zriadením webovej stránky pre študentov. V študentskej jedálni v Mlynskej doline sú v ponuke sedem dní v týždni mäsité, vegetariánske, ale aj múčne jedlá.

V menze Žilinskej univerzity nájdu vysokoškoláci denne ponuku ôsmich jedál, takže si každý príde na svoje. „Cez víkendy je to slabšie, vtedy je na výber iba jedno jedlo,“ informuje štvrták na elektrotechnickej fakulte Slavomír Stanko. Cez víkendy sa preto praktizuje na internátoch kuchtenie. Najčastejšie sa varí v skupinkách, pretože je to lacnejšie. Problém však je, že na izbách často chýbajú chladničky. Scenéria v zime visiacich vrecúšok s jedlom z internátnych okien to len potvrdzuje.

Elektronické stravovanie

Veľké hárky so stravnými lístkami a ich označovanie deň vopred je dnes už vo väčšine jedální na ústupe. Obedy a večere sú prístupné na voľné lístky alebo sa vydávajú na študentské čipové karty. V jedálni Žilinskej univerzity už existuje elektronický terminál, kde si študenti označia svoj elektronický lístok – kartu. Podľa Moniky Šalgovej, študentky manažmentu, je systém zrozumiteľný a ľahký na obsluhu. „Obed si môžete objednať deň pred plánovaným stravovaním z pohodlia domova alebo bez objednania sa môžete najesť priamo – priložením čipovej karty na snímač pri okienku s výdajom stravy, kde sa vám odpočíta cena jedla,“ pochvaľuje si systém študentka.

V menzách internátu Ľudovíta Štúra majú ešte starý lístkový systém, ale podľa S. Kleštincovej už uvažujú o zavedení bezlístkového elektronického systému výdaja stravy. „Musíme však najprv zrekonštruovať jedálne,“ dodáva.

Fast foody alebo jedálne?

Vo slovenských univerzitných mestách rastú ako huby po daždi stánky s rýchlym občerstvením a bufety. Sú preto istou formou konkurencie pre jedálne, aj keď kvalitou stravy sa im nevyrovnajú. Najčastejšie sa objavujú v blízkosti škôl, internátov alebo priamo pri jedálňach. Pre mnohých študentov sú poruke, a preto ich služby využívajú. Na to, či je táto strava zdravá, veľmi nehľadia. Víťazí u nich dostupnosť a cena.

Potvrdzuje to aj M. Šalgová. Hoci sama fast foody nevyužíva, myslí si, že ak vysokoškolákom pre rozvrh nevystačí čas na teplý obed, siahajú po hamburgeri alebo bagete. Podľa S. Stanka je v Žiline momentálne trend medzi vysokoškolákmi jedlo z pizzerií. „Takmer každá pizzeria vám prinesie pizzu za dobrú cenu až do izby, takže z internátu nemusíte ani vychádzať,“ hovorí. Jesť pizzu každý deň však nemôžete, a preto študenti zostávajú verní jedálňam. S. Kleštincová stánky s rýchlym občerstvením nepovažuje za konkurenciu. „Sú iba doplnkovým stravovaním a teplé jed­lá nenahradia,“ tvrdí. O tom, že teplá strava zo školských menu nevymizne, je presvedčená aj Alexandra Ivaničová, manažérka predaja firmy Sodexho, i keď si myslí, že prvky fastfoodového stravovania sa v jedálňach objavovať budú.

Koľko študent preje?

Míňanie na stravu je u vysokoškolákov veľmi individuálne. Jedni potrebujú iba jedno teplé jedlo denne. Iní sa nezaobídu bez teplého obeda aj večere. Poniektorí majú zásoby z domu, iným stačí pizza a bageta. Stále platí, že v menze dostanú jedlo najlacnejšie.

M. Šalgová sa naje v žilinskej menze za 41 korún. Keď k tomu priráta niečo malé na raňajky a večeru, denná strava ju vyjde na sto až 150 korún. S. Stanko svoje potreby odhaduje skromnejšie. „Denne miniem na stravu šesťdesiat až sto korún. Mesačne sa to pohybuje približne okolo dvoch tisícok,“ uvádza. Ak by chceli študenti jedávať v reštauráciách, za obedové menu aj s nápojom sa ťažko dostanú pod stovku. Lacnejšie sú bufety na „stojáka“ alebo bageterie, kde sa dá najesť aj pod päťdesiat korún. Vysokoškoláci, ktorí cestujú domov každý víkend, majú prvé dni v týždni jedlo ešte z domu. Potom sa stravujú v menze alebo ako príde. M. Šalgová zo Žilinskej univerzity tvrdí, že u nej je to tak na polovicu. „Snažím sa jesť čo najviac v školskej jedálni, ale varím si aj na internáte,“ dodáva.

Strava zvonkA

Väčšinu jedální si v súčasnosti spravujú školy samy. Zamestnávajú kuchárov a varia priamo na mieste. S vyťaženosťou, optimalizáciou výroby a distribúciou stravy si veľmi starosti nerobia. „Aj preto sú často školské a univerzitné stravovacie zariadenia najmä po stránke technologickej a hygienickej dosť pozadu,“ myslí si A. Ivaničová.

Stravovanie sa nemusí zabezpečovať iba takýmto spôsobom. Môže sa aj outsourcingovať. Existovala by jedna centrálna kuchyňa, ktorá by zásobovala niekoľko jedálni. Na Slovensku je tento systém iba v plienkach. I keď napríklad v jedálňach bratislavskej STU to už funguje. Hlavná vývarovňa je v internáte Mladosť a tá zásobuje výdajne jedál v Mladej garde a vo Svorade. Podľa A. Ivančovaj chýba na rozvoj outsourcingu stravy dostatočná podpora, či už ministerstva, školských správ, ale aj z mestských úradov, ktoré jedálne spravujú. V niektorých školách však už systém dovážania stravy funguje a najnovšie So­dexho podpisuje zmluvu s jednou zo slovenských univerzít. Či tento systém bude fungovať, sa teda študenti presvedčia už čoskoro.

ako jedia inde?

Stravovanie študentov v Európe

Nórsko

Menzy, ako ich poznáme my, v Nórsku neexistujú. Súvisí to s odlišnými stravovacími návykmi Nórov. Hlavné jedlo dňa je okolo piatej-šiestej hodiny. Na poludnie jedia severania väčšinou len ľahšie jedlo, najčastejšie bagetu, doma natretý krajec chleba, prípadne jogurt, polievku alebo šalát. Z týchto dôvodov je výber teplých jedál v menzách obmedzený. Celotýždňové menu sa obmieňa každý týždeň, je však fixné. Človek si teda nemôže vybrať zo štyroch jedál, ale len z jedného. Nikto si v škole nedáva veľký obed – nie je to zvykom, a predovšetkým je to drahé. Teplé jedlo v menze stojí okolo 40 nórskych korún, teda zhruba 180 slovenských korún. Doma si priemerný študent uvarí podobné jedlo za polovičnú cenu. Väčšina študentov si preto nosí stravu z domu.

Prameň: iforum.cuni.cz

Slovinsko

V Slovinsku sa využívajú študentské bony (stravenky), na ktoré sa dá stravovať v takmer všetkých reštauráciách aj v menze. Dopredu si treba premyslieť, kam sa chcete ísť najesť, a kúpiť si bony. Tie platia len na konkrétne vybrané miesto. Stravné bony sú veľmi výhodné. Cena za jeden obed alebo večeru je okolo 400 toliarov, čo je približne 60 korún. Bežná cena je aj trojnásobne vyššia. V menze máte na výber z troch jedál (jedno vegetariánske). V cene je polievka, hlavné jedlo, šalát alebo jogurt, ovocie a čistá voda. Stravník si navyše môže objednať okolo 15 druhov pizze a ďalších 20 druhov jedál na objednávku. V škole možno jesť aj v bufete, ktorý však nie je pravidlom na každej fakulte. Ak chýba bufet, nahrádza ho často aspoň automat na bagety.

Prameň: www.vutbr.cz – správa študentky Andrey Halienovej z pobytu v Slovinsku

cisloČlánok vyšiel v magazíne PROFIT číslo 23/2006. Na webe je voľne dostupných niekoľko vybraných článkov z každého vydania. Väčšina obsahu z magazínu Profit ostáva vyhradená pre predplatiteľov, ktorí majú neobmedzený prístup k aktuálnym aj archívnym vydaniam.

Diskusia (0 reakcií )

PROFIT DO TABLETU

Viete o tom, že PROFIT si už môžete sťahovať do tabletu a mobilu? Služba je pre predplatiteľov zadarmo, stačí si nainštalovať iOS alebo Android aplikáciu Floowie. Ostatní čitatelia si môžu vydania kúpiť na stránke Floowie.com.

PROFIT KOMUNITA

Blogy

Zvažujete podnikať?

Zvažujete podnikať?

Odporúčania nielen pre fleximamy

27.8.2014 / Vlasta Kostercová

Ako sa dostať z nešťastia, frustrácie, depresie?

Ako sa dostať z nešťastia, frustrácie, depresie?

Milujte svoj šťastný život

10.7.2014 / Eva Stanová

Wimbledon jahody zdedil

Wimbledon jahody zdedil

So smotanou, bez cukru

11.6.2014 / Katarína Schlesingerová

Budete VY ten 10-ty?

Budete VY ten 10-ty?

Deväť šťastných ľudí už svoj príbeh napísalo

30.5.2014 / Eva Stanová

Otočíte aj vy svoj život smerom k šťastiu?

Otočíte aj vy svoj život smerom k šťastiu?

263 ľudí na akcii sponzorovanej šťastím

25.4.2014 / Eva Stanová

Paleo, neo a iné trendy v jedení

Paleo, neo a iné trendy v jedení

Telo vám povie čo jesť, len keď viete počúvať.

21.4.2014 / Palo Hlubina / 2

Môže sa stať z videa nová realita?

Môže sa stať z videa nová realita?

Áno, Summit šťastného života 2014

9.3.2014 / Eva Stanová / 1

Mozog najviac potrápi plánovanie

Mozog najviac potrápi plánovanie

8.2.2014 / Ján Uriga / 2

Ako premeniť ťažkosti na ŠŤASTIE?

Ako premeniť ťažkosti na ŠŤASTIE?

Keď život prináša riešenie

4.2.2014 / Eva Stanová

Prečo nás nezaujíma pravda?

Prečo nás nezaujíma pravda?

O dnešnej občianskej vojne v Sudáne a CAR

10.1.2014 / Ľuboš Fellner / 3