Či som dieťa šťasteny? Netuším

Aj keď to niekoho môže prekvapiť, vplyv počasia na náš biznis je obrovský

Na Slovensku vidím priestor, a to úplne bez problémov, pre ďalších našich dvadsať, tridsať reštaurácií v horizonte piatich rokov

S tým, že moje deti majú rady „mekáč“, problém skutočne nemám. Viem, čo im dávam

 

Počas krízy strácajú mnohí podnikatelia pôdu pod nohami. Iní však na nej dokážu pomerne úspešne surfovať. Napríklad fastfoodový gigant McDonald’s plynule zvyšuje tržby. A ako zdôrazňuje jeho šéf pre Česko, Slovensko a Maďarsko Radek Janalík, chystá sa dokonca expandovať: „Počasie má totiž na predaj hamburgerov väčší vplyv ako finančná kríza.“

<ot>

Kedy ste sa naposledy najedli v „mekáči“?

</ot>

Naposledy to bolo včera v reštaurácii na diaľnici pri nemeckom Regensburgu. Ja to zároveň beriem ako „inšpekčnú“ cestu – zisťujem, ako to robia u nich. Ako si poradia s jednotlivými kampaňami. Za posledných päť rokov sa, mimochodom, v západnej Európe veľmi zlepšili. Mladšie trhy, akými sú Česko, Slovensko či Maďarsko už nemajú žiaden náskok – všetko záleží na kvalite pracovnej sily.

<ot>

Ako často tam beriete svoje deti?

</ot>

Keby o tom mohli samy rozhodovať, tak určite každý deň, ale na to jednoducho nemám čas. Najčastejšie preto do McDonald´s zájdeme cez víkend po športe. Priznám sa, že deti „odložím“ v detskom kútiku a ja si vychutnám McCafé – to je tá správna víkendová pohoda a pokoj. S tým, že moje deti majú rady „mekáč“, problém skutočne nemám. Viem, čo im dávam.

<ot>

To myslíte vážne? A čo obezita detí, ktoré sa tak často u vás prejedajú?

</ot>

S programom pre deti Happy meal sa skutočne nemáme za čo hanbiť. Je to o vyvážení. Predsa nebudete jesť celý týždeň sviečkovú, ani ja by som nechodil celý týždeň len do McDonald´s a nikde inde. Domnievam sa, že problém je v tom, že o deti sa často nestaráme. Nevšímame si, koľko času strávia pred počítačmi, ako im chýba pohyb. Zvaľovať potom vinu za ich obezitu na stravu u nás je alibizmus. Pokiaľ má dieťa dostatočný pohyb a netrpí žiadnou genetickou dispozíciou, nevidím v návšteve McDonald´s žiaden problém.

<ot>

Nechystáte vegetariánske špeciality?

</ot>

Skúšali sme vegetariánske sendviče, ale dopyt po nich bol taký minimálny, že to aktuálne zrejme nemá zmysel. Ale do budúcnosti zmeny nevylučujem. Celkove na našich kuracích nugetách či hamburgeroch nie je nič zlé. Je to stopercentné mäso. Dokonca i kritizované hranolčeky sú vyrobené zo špeciálnej sorty, vyprážané v kvalitnom rastlinnom oleji bez trans-nasýtených kyselín. A ten je, dovolím si tvrdiť, kvalitnejší než kdekoľvek doma. Máme prísnu normu, kontrolujeme kvalitu oleja a vymieňame ho každých 48 hodín. V porovnaní s minulosťou menej solíme.

<ot>

Dobre, ale je podľa vás správne, že rodiny utekajú od domácej kuchyne k priemyselnej veľkoprodukcii?

</ot>

Doba je hektická. I ja sám sa už, bohužiaľ, bez špičkového mobilného telefónu s mnohými funkciami nezaobídem. A to mi pred desiatimi, pätnástimi rokmi museli stačiť fax a pevná linka. Všetko je rýchlejšie a my sa tomuto tempu prispôsobujeme. Mení sa náš každodenný život a McDonald´s sa snaží byť tiež poruke – pre rodiny s deťmi v nákupných centrách či pre ľudí na cestách.

<ot>

McDonald´s je známy aj reklamami nasmerovanými na deti. Čoraz častejšie sa však hovorí o ich úplnom zákaze.

</ot>

Súčasťou ponuky pre deti Happy meal sú aj hračky. My však lákame deti, aby sa prišli do reštaurácie pobaviť – napríklad osláviť narodeniny s naším maskotom. Ruku na srdce – reklama je základom každého podnikania, ale pre nás je tým najdôležitejším marketingom samotná reštaurácia.

<ot>

Aká bola vaša cesta do McDonald´s? Bol to systém pokus – omyl, alebo ste sa hneď našli a vedeli ste, že je to ten pravý zamestnávateľ?

</ot>

Po vysokej škole a v tom čase ešte po povinnej vojenskej službe som sa snažil nájsť si prácu vo svojom odbore, ale všade chceli človeka s praxou. To som nespĺňal, takže som hľadal nejakú medzinárodnú firmu na rok či dva. A mal som šťastie, McDonald´s v tom období ponúkal tréningy pre vysokoškolákov. Tak som to skúsil.

<ot>

McDonald´s je známy svojimi „prísnymi“ podmienkami na kariérny postup. Aj vy ste začínali ako vedúci reštaurácie?

</ot>

Spomínam si na niekoľko zlomových bodov – začínal som ako manager trainee (pozícia, keď sa so zamestnancom od začiatku ráta na manažérske pozície – pozn. Profit), po deviatich mesiacoch som už bol vedúci reštaurácie, po štyroch rokoch som robil prevádzkového manažéra firemných reštaurácií. Chcel som ísť za hranice, a keďže všetci cestovali na Západ, ja som sa rozhodol ísť na Východ – do Maďarska. Bolo to najlepšie rozhodnutie, aké som mohol urobiť. Mal som síce prísneho šéfa, ale veľmi veľa som sa naučil a privoňal k všetkému – k nákupu, marketingu, rozvoju, financiám. Z prevádzkového riaditeľa som sa nakoniec stal generálnym riaditeľom.

Mimochodom, práve v Budapešti som pochopil, že Slováci majú temperamentom a životným štýlom bližšie k Maďarom ako k Čechom. V Maďarsku sa žije uvoľnenejšie, ľudia si užívajú život aj za cenu neistoty, podobne ako Slováci. Ste otvorenejší, rodiny žijú spolu, pomáhajú si. Česi sú viac realistickejší, dôležité sú pre nich pravidlá, veľmi im záleží na finančnej istote. Ale Morava je zasa bližšie k Slovensku.

<ot>

Tušili ste od prvého momentu, že smerujete na najvyššiu métu?

</ot>

To určite nie. Ale v McDonald´s som ostal preto, že som zažíval stále niečo nové. Napríklad v Grécku sú mimoriadne priateľskí ľudia, aj keď náchylnejší na nerešpektovanie pravidiel. Ale tam som sa napríklad naučil, že nie je problém prísť na schôdzku o päť minút neskôr, ak výstup z nej bude kvalitný. Vždy je to o efektivite práce, o správnej komunikácii a správnych ľuďoch, ktorými sa obklopíte. Či som dieťa šťasteny? To netuším. Ale dokázal som nájsť správnu kombináciu pracovného i súkromného úspechu – v Maďarsku je veľmi úrodná pôda (jeho rodina sa tu rozrástla o tri deti – pozn. Profit).

<ot>

Ako vnímate budúcnosť franchisingu na Slovensku?

</ot>

Na Slovensku rastieme predovšetkým vďaka franchisingu – budujeme však i nejaké vlastné reštaurácie. Vždy totiž potrebujeme testovať štandardy, skúšať a trénovať manažérov. Aktuálne tu vlastníme osem firemných reštaurácií, jedenásť je franchisingových. Do budúcnosti by sme chceli podiel franchisingových reštaurácií vytiahnuť na približne sedemdesiat percent.

<ot>

Ako podporuje McDonald´s miestnych, konkrétne slovenských podnikateľov, výrobcov a subdodávateľov?

</ot>

Zo slovenských dodávateľov je najvýznamnejšie Roľnícke družstvo Majcichov. Vo všeobecnosti však musím povedať, že pred štyrmi rokmi sme centralizovali nákupné oddelenie. V praxi to znamená, že jeden dodávateľ dodáva i pre reštaurácie v okolitých krajinách. Nie je to ale uzatvorený elitný klub. Dodávateľov hľadáme neustále, rozhodujúca je, samozrejme, kvalita. Normy sú prísne, žiadne zaváhanie si náš dodávateľ, ale ani my nemôžeme dovoliť.

<ot>

Nie je teda možná žiadna lokálna či regionálna spolupráca?

</ot>

Osobne nehovorím nie, ale je to nepravdepodobné. Aj pre dodávateľa je predsa zaujímavejšie nezásobovať len dvadsať reštaurácií, ale povedzme tisíc v celom regióne. Z druhej strany, tých položiek, akými sú napríklad mäso, obaly či hygienické potreby, ktoré nám dodávajú firmy, je veľmi veľa. Takže pre kvalitných obchodných partnerov máme dvere otvorené. Ak ste najlepší na lokálnej úrovni, môžete to skúsiť i u nás. Ale vopred upozorňujem, u nás sa kontroluje a preveruje úplne všetko – od farmy až po vidličku.

<ot>

Takže garantujete stopercentnú kvalitu vašich produktov?

</ot>

Pokiaľ ide o produkty, sme striktní v základoch, neškodlivosť je pre nás otázka číslo jeden. Môžeme sa baviť napríklad o tom, aký použijeme marketing či do akej uniformy oblečieme našich zamestnancov, ale čo sa týka potravín, je takmer nemožné zlyhať. Základom je dokonalá viacnásobná kontrola – od dodávateľov, logistiky, skladovania. Napríklad v súčasnosti, v čase obáv pred infekciou prasacej chrípky, prišlo zopár našich zamestnancov v rámci školy do kontaktu s infikovanými osobami. Aj keď oni sami neochoreli, dohodli sme sa, aby radšej nechodili do práce.

<ot>

Kam chcete ďalej smerovať rozvoj firmy v tomto regióne?

</ot>

Slovensko je mojou srdcovkou. Číslo jeden v rozvoji reštaurácií. Na prelome roka sme v Prešove otvárali stú reštauráciu na území bývalého Česko-Slovenska. Spolupracujeme s mestami i developermi nákupných centier či veľkých bytových komplexov. Naďalej počítame s expanziou. Najbližšie otvoríme reštauráciu v centre Eurovea v Bratislave, nasledovať budú nové prevádzky v Martine, Poprade, Košiciach a vo Zvolene. Na Slovensku však vidím priestor, a to úplne bez problémov, pre ďalších dvadsať, tridsať reštaurácií v horizonte piatich rokov. Je ešte veľmi veľa miest s 30- až 60-tisíc obyvateľmi, čo je približne tá hranica, kde by sme sa s našimi reštauráciami mohli dostať. Samozrejme, čaká náš aj rekonštrukcia tých „najstarších“ slovenských reštaurácií a potom rozširovanie konceptu McCafé.

<ot>

Chodia dnes do fast foodu „len obyčajný ľudia“ alebo aj manažéri?

</ot>

Ja som obyčajný človek a chodím do  McDonald´s takmer denne.  Ale vážne, naše reštaurácie vyhľadávajú najmä rodiny s deťmi a potom tínedžeri – študenti stredných a vysokých škôl. Ako som spomenul, doba sa zrýchľuje, takže čoraz častejšie medzi našimi zákazníkmi nájdete i manažérov. Predovšetkým ráno, keď idú do práce, sa u nás zastavia na kávu a toast. Ponuka raňajkového menu je však u nás stále malá.

<ot>

Ľudí dokáže nahnevať, že ceny hamburgerov sú u nás vyššie ako v USA či inde v Európe?

</ot>

Jedno euro zaplatíte za hamburger v Nemecku i na Slovensku. Rozumiem tomu, že z pohľadu platových podmienok je to na Slovensku horšie, ale na Slovensku máme zároveň vyššie náklady. V USA je lacnejší nielen hamburger, ale aj elektronika, benzín, oblečenie... Cenu navyše nastavujeme tak, aby bola marža rovnaká kdekoľvek na svete. Profit sa stále pohybuje v ráde jednotiek, žiadne desiatky. Uživí nás to, že v našich reštauráciách obslúžime ročne milióny zákazníkov.

<ot>

Kdesi ste povedali, že počasie má na predaj hamburgerov väčší vplyv než finančná kríza. Je to skutočne tak?

</ot>

Aj keď to niekoho môže prekvapiť, vplyv počasia na náš biznis je obrovský. Napríklad v zime, keď veľmi sneží, trpia drive in (forma predaja z okienka priamo do auta – pozn. Profit). Keď prší, ľudia zasa nechodia do centier miest, kde máme reštaurácie. Naopak, nabitejšie sú vtedy reštaurácie v obchodných centrách. Im pre zmenu nesvedčí priveľmi horúce leto. Nechcem však, aby to vyznelo, že sme závislí od počasia.

<ot>

Podnikatelia hromžia na krízu, ako ju vnímate vy?

</ot>

Paradoxne, my sa nemáme na čo sťažovať. Najmä v západnej Európe uberáme tržby reštauráciám strednej triedy. Od nich zákazníci prešli k nám – sme predsa len pre nich dostupnejší. Aj slovenský zákazník si viac všíma, ako svoje peniaze minie. Môžem však prezradiť, že v minulom roku sme mierne zvýšili tržby a zachovali si počty zákazníkov. A to je pre nás mimoriadne dôležitá správa. Zaujímavosťou je aj to, že január 2010 bol pre nás výnimočne silný – predovšetkým reštaurácie v obchodných centrách si nemôžu na tržby sťažovať. Pomohli nám výpredaje, ktoré do centier pritiahli množstvo zákazníkov.

<ot>

Čo dnes rozhoduje v podnikaní viac – tvrdé lakte, radikálne škrty alebo sedliacky rozum?

</ot>

Nie sme typický biznis súkromného podnikateľa, preto niektoré veci nemusíme riešiť – nie je to náš problém. Sme sexi, príťažliví, máme svoje postavenie. Meníme sa len v detailoch, aby zákazníci vždy vnímali hodnotu, ktorú u nás dostanú za svoje peniaze. Osobne si však myslím, že súkromný podnikateľ musí mať v dnes tvrdé lakte, predovšetkým pokiaľ bojuje o štátne či verejné zákazky.

<ot>

Váš recept na úspech?

</ot>

Je to jednoduché – nebáť sa práce, mať jasný plán i realistický cieľ. A predovšetkým, nebáť sa zmeniť.

autor – Lukáš Červenka