Hľadanie seba v posilňovni

Väčšina návštevníkov prichádza do chrámov tela 21. storočia predovšetkým zacvičiť si, vyčistiť si hlavu, aby sa lepšie cítili a získali nové vízie na ďalší deň. Niekto do posilňovní však chodí aj ukazovať svaly či najnovšie športové oblečenie. Pestuje sa tam aj špecifická forma narcizmu a bigorexia.

Posilňovňa je pre mnohých kultovým miestom dobitia batérií duše a fyzického zdravia, nadobudnutia nového či „strateného“ vzhľadu, ale aj miestom stretávania s podobne naladenými jednotlivcami. Pri cvičení však ide najmä o to, aby aktivita bavila a ľudia nemali pocit, že sa na nich pácha násilie. Preto je dôležité určiť si, čo sa má posilňovaním dosiahnuť, vybrať správny typ posilňovne, prípadne aj dobrého trénera a fixovať cvičebný program do denného, týždenného či mesačného programu tak, aby sa stal súčasťou osobného životného štýlu. Platí to pre všetky generácie – od puberty až po vysoký dôchodkový vek.

„Keď končím v kancelárii, zdá sa mi, že mám 120 rokov a som vyčerpaná, neschopná, vyhorená, invalidná duševne aj telesne. Idem do posilňovne a po cvičebnom programe fantasticky omladnem a cítim sa na štyridsiatničku. Som síce fyzicky unavená, ale v dobrej nálade a šťastná,“ to je postreh šesťdesiatročnej právničky, ktorá potrebovala akútne zlepšiť zdravotný stav a odbúrať neznesiteľnú patologickú únavu. „Nikdy som nešetrila na trénerke a to bola jedna z mojich najlepších investícií. Pozná ma, nedovolí mi preháňať aktivitu do extrémov, kontroluje, či cvičím správne a sleduje aj môj jedálny lístok.“

Osobní tréneri. Tí zvyčajne zverencov delia na štyri základné skupiny. Prvá chce znížiť nadmernú hmotnosť, druhá tvarovať postavu, tretia odstrániť chronické bolesti pohybového systému, rehabilitovať a štvrtá relaxovať a získať novú kondíciu. Pre každého sa hodí nielen iný typ tréningu, ale aj odlišný jedálny lístok. Je vhodné napasovať si cvičenie v živote tak, aby nenarušilo aktuálny denný ani nočný biorytmus cvičenca. 

Pre úpravu hmotnosti sú najvhodnejšie trénerom a lekárom predpísané vytrvalostné činnosti na stacionárnom bicykli alebo bežiacom páse. Nemusí sa schudnúť o veľa kilogramov, ale postava sa po istom čase upraví tak, že telesná hmota sa na kostre „premiestni a spevnie“. Preto mnohí znalci odporúčajú nevážiť sa, ale merať, napríklad o koľko centimetrov sme štíhlejší v páse alebo v bokoch. Možno budete prekvapení.

ČO NEPREHLIADAŤ. Ak chce „cintľavá“ postava nabrať svalovú hmotu, treba viacej pracovať s činkami a cvičebnými strojmi. Najprv však treba spevniť brucho a chrbát, neskôr cvičiť prsia a horné končatiny. Muži dosť často a výrazne preceňujú tréning bicepsov a prsných svalov, ženy zasa preháňajú s cvičením sedacích svalov, bokov a stehien. Obe skupiny zvyčajne zabúdajú na svaly okolo chrbtice, ktoré tvoria jej spevňovací korzet, a medzilopatkové svalstvo. U mužov často absentuje aj kvalitný tréning dolných končatín a brucha. To môže viesť k postupnému nesprávnemu držaniu tela, preťaženiu organizmu a k závažným zraneniam. Aj preto je tréner – poradca rovnako dôležitý ako lekárska prehliadka.

Pri začiatku akýchkoľvek namáhavých fyzických aktivít sa vyplatí spoznať zdravotný stav. A nielen v pokoji, ale aj počas záťaže. Ak nevyjdeme pešo na druhé poschodie bez zadýchania, máme problém uviazať si šnúrku na topánkach a horko- -ťažko vystupujeme z auta, nehovorme, že sme zdatní, ale radšej sa vrhnime s plnou vervou do posilňovania. Na presné zistenie kvality zdatnosti existuje veľa vyšetrení. Testovanie však musí byť komplexné, poskytnúť informácie o zdatnosti srdca, pľúc a kĺbov, kvalite krvi, schopnosti správne používať kyslík pri intenzívnej činnosti. Čím lepšia je schopnosť tela využívať kyslík, tým je aj vyššia úroveň jeho zdatnosti a schopnosť spaľovania nadbytočným kalórií. Cielené lekárske vyšetrenie – najlepšie záťažové u telovýchovného lekára, povie k štartu všetko podstatné.

OHROZENIE ŽIVOTA. Nezriedka je najväčšou prekážkou cvičenia v posilňovni ostych, hanba a pocit menejcennosti. V rôznych posilňovniach sa naozaj môžu stretávať rôzne skupiny ľudí a chýba intimita. Preto vznikajú aj posilňovne, ktoré odlišujú pohlavie a želania návštevníkov – napríklad fitcentrá výhradne pre ženy a s väčším dôrazom na súkromie a intimitu. „Nechcem sa potiť v nejakej továrni na svaly vedľa fučiaceho monštra,“ hovorí 45-ročná herečka. Dnes však už väčšina fitnescentier má ambíciu obsiahnuť požiadavky návštevníkov komplexne a neútulné „železiarne“ bez bicyklových ergometrov, bežiacich pásov, stepperov, lôpt, sauny, vodoliečby, možností masáží a ďalších zaujímavých prostriedkov na posilnenie zdravia postupne miznú. Iste, zostávajú aj miesta pripomínajúce drogové dílerské bary. Tie však zvyčajne navštevujú ľudia závislí od neúprosného cvičenia či urýchleného naberania „svalovej“ hmoty, neeticky posilňovaného zdraviu škodlivými nebezpečnými podpornými prostriedkami, ktorými sú anabolické steroidy, rastový hormón, testosterón, hormón štítnej žľazy, antidepresíva, psychostimulanciá, lieky na chudnutie a podobne. Získavajú sa na čiernom trhu či na internete a znamenajú výrazný hazard so životom. Pri veľkom počte „anonymných“ úmrtí najrozličnejších typov rekreačných vyznávačov cvičenia vo fitnescentrách sa zistilo užívanie niektorého anabolického steroidu, rastového hormónu či kombinácie s inými nedovolenými preparátmi (kokaín či lieky proti bolesti). Hoci za ich hlavný negatívny účinok sa udávajú nežiaduce zmeny (cirhóza, cysta, nádor) pečene, obličiek, pankreasu, kvôli konzumácii anabolík, amfetamínov a rastového hormónu nastáva aj množstvo zlyhaní srdcovej činnosti. Podľa informácií z USA nezriedka sú medzi čakateľmi na srdcové operácie klienti z fitnescentier a body-buildingových stredísk.

HROZBA ŽENÁM. Lákadlo ľahkého naberania svalovej hmoty anabolikami „v neškodných dávkach“ ohromuje aj ženské pohlavie. A pritom už minimálne dávky môžu u mužov po krátkodobom zvýšení potencie vyvolať impotenciu, nekontrolovateľnú agresivitu a kozmetické defekty. U žien zasa nežiaduce ochlpenie, poruchy menštruačného cyklu a problémy s plodnosťou. „V prechode som strašne pribrala, preto som chcela so sebou niečo urobiť,“ hovorí 50-ročná manažérka. „Tréner mi v posilňovni predpísal drastickú diétu bez soli a tuku, čosi mi za drahé peniaze pichal do sedacieho svalu a užívala som veľa vitamínových tabletiek. Začala som mať veľkú silu, všetci ma obdivovali, koľko zodvihnem. Bola som veľmi nabudená, páčilo sa mi to, chcela som mať štíhlosť a svaly Madonny. Spolucvičiacej však začal hrubnúť hlas, zhustlo jej ochlpenie a menila sa na chlapa. Preľakla som sa a rýchlo som kúry skončila. Našťastie na mne nič nebolo vidieť, ale cvičenie sa mi nadlho zhnusilo.“

Reakcia na anabolické steroidy môže byť veľmi individuálna. Ak budú dvaja užívať rovnaký preparát v totožných dávkach, môžu mať rôzne výsledky. Jeden naberie aj desať kilogramu za mesiac, iný nič. Sú dva spôsoby užívania anabolík: orálna (ústami v tabletkách) a injekčná. Orálne steroidy zaťažujú pečeň pravdepodobne oveľa viac ako injekčné. Navyše orálne musia prejsť zažívacím traktom, preto látka stráca veľa z účinku ešte predtým, než sa dostane do krvného obehu. A pri prechode pečeňou sa likvidujú ďalšie účinné látky. Práve kvôli tomu sú veľmi často v  tabletkách megadávky. Výraznejšie vedľajšie účinky sa prejavujú nevoľnosťami, bolesťou hlavy a pocitmi plnosti čriev. Injekčné podávanie síce vyžaduje relatívne nižšie množstvo látky, ale riziko otravy, ochrnutia a všemožných infekcií (vrátane AIDS) či „perspektívneho“ úmrtia je aspoň také vysoké ako pri laickej vnútrožilovej aplikácii drog u narkomanov, najmä ak tú istú striekačku používa viacero osôb.

MENEJ BÝVA VIAC. Aj veľmi málo zdatní jednotlivci reagujú zo začiatku na cvičenie veľmi pozitívne a úroveň zdatnosti sa pomerne rýchlo zlepšuje, hoci nemusia vynaložiť nadmernú aktivitu. Ale v istom momente nastáva zlom, za ktorým je čoraz ťažšie zvýšiť fyzickú zdatnosť. Ak sa preruší kontinuita cvičení a pravidelných tréningov, výkonnostné parametre sa pomerne rýchlo zhoršujú – až ku kritickému bodu. Nadobudnúť opäť predchádzajúcu zdatnosť si žiada veľa týždňov tvrdej cesty. Úroveň výkonnosti však môže začať klesať aj z ničoho nič. Stáva sa to pri chronickom pretrénovaní, „prepálení“ tréningových dávok. Vtedy sa dostavuje aj svalová horúčka. Niekedy platí, že menej býva viac, najmä keď to „menej“ predpíše tréner alebo lekár. Pretrénovať sa dokáže aj menej zdatný, ale o to snaživejší jednotlivec. Býva to pomerne často najmä vďaka istej nedisciplinovanosti, priveľkej snahe a malej pokore k cvičeniu. Človek necvičí preto, aby sa zodral, ale aby sa v rámci možností príjemne osviežil.

autor – Pavel Malovič