Hojnosť ľadu na Marse

Radarové mapovanie stredných šírok na severnej pologuli červenej planéty potvrdilo bežný výskyt hrubých masívov ľadu tesne pod povrchom. Na nedávnej 41. lunárnej a planetárnej konferencii pri texaskom Houstone to oznámil Jeffrey Plaut s kolegami z Laboratória pre prúdový pohon NASA v kalifornskej Pasadene. Použili taliansku aparatúru Shallow Radar – radar pre prieskum vrstiev tesne pod povrchom – na palube sondy MRO, ktorá obieha okolo Marsu. Podrobne s ňou zmapovali Deuteronilus Mensae, oblasť drsného terénu veľkú ako Kalifornia na polceste od rovníka k severnému marsovskému pólu. Podpovrchový ľad tu radar odhalil už pred dvoma rokmi. Terajší výskum doložil, že ložiská ľadu sa tiahnu stovky kilometrov. Hrubé sú až jeden kilometer. Na mape modré, žlté čiary ukazujú smery radarových skenov. Základom mapy je topografický reliéf získaný laserovým výškomerom už nefunkčnej sondy MGS. Mapa zaberá plochu 1 050 x 775 kilometrov. Ľad je asi zvyšok po ústupe zaľadnenia spôsobeného klimatickými výkyvmi, ktorých príčinou je premenlivosť prvkov pohybu Marsu. Pozorovaní bolo 250 a ľad sa nachádza najmä pri úpätiach stolových hôr, strmých stien priekop a vnútri údolí a kráterov. „Domnievame sa, že v inom klimatickom období oblasť pokrýval ľadovcový štít. Keď sa klíma zmenila, ložiská zostali iba tam, kde ich pokryli nánosy hornín. Ľad izolovali od slnka a atmosféry a tým chránili pred sublimáciou,“ povedal J. Plaut. Nie náhodou sú ložiská práve tam, kde sú – na takých miestach ich pravdepodobnejšie zasiahli zosuvy z priľahlých stien. Tieto masívy predstavujú významný zlomok ľadu mimo polárnych oblastí Marsu. Ich budúci výskum je zaujímavý aj preto, že obsahujú záznam dobových environmentálnych podmienok. To by však chcelo povrchovú sondu s vrtnou súpravou.