Muž, ktorý si robí zo sveta ementál

V skutočnosti žiadne narodeniny nie sú výnimočným okamihom v živote. Dôležité nie sú letokruhy, ale keď už ich je päťdesiatpäť, tak by za človekom mala byť zreteľná stopa. Steve Jobs nezaložil ovocinársku firmu, hoci si to myslel aj Forest Gump. Emblém v tvare odhryznutého jablka patrí k špičkovej elektronike. Je to stopa výnimočného manažéra.

Steve Jobs po návrate do vedenia spoločnosti Apple v roku 1997 zvýšil hodnotu firmy o 150 miliárd dolárov a výnosnosť akcií zvýšil o tritisíc percent. Akcionári ho mohli na rukách nosiť. Americký biznis magazín Fortune ho vlani označil za „šéfa desaťročia“. Za najúspešnejšieho manažéra sveta ho považuje aj magazín Harvard Business Manager. Fortune určil S. Jobsa ako človeka, ktorý vlani v biznise spôsobil najviac rozruchu a z turbulencií trhu i z krízy vykorčuľoval bez ujmy. Steve je vizionár. Poznávacím znamením sú modré džínsy, čierny rolák, tenisky. Vystupuje neformálne a keď hovorí, „ľudia mu visia na ústach“. S. Jobs mal úspech vo všetkom, na čo položil ruku.

AKCIE UTEŠENE RASTÚ. V tomto finančnom roku, rovnako ako v tom predchádzajúcom, pracoval Steve za jeden dolár. Ale o hlade neostane, vlastní päť a pol milióna akcií firmy Apple a ich cena vlani rástla. Miliardár nedostáva výhody, ktoré špičkoví manažéri zvyčajne užívajú. Apple mu neplatí ochranu v rezidencii, nemá šoféra. Vlani mu preplatili štyritisíc dolárov za služobné cesty vlastným prúdovým lietadlom. Čistý zisk technologickej špičky Apple vzrástol v prvom štvrťroku finančného roka 2009 – 2010 na 1,7 miliardy dolárov. Je to zhruba o polovicu viac v porovnaní s vlaňajškom. Podobne na to zareagovali aj akcie Applu, ktoré sa opäť dostali na maximum. Predávajú sa za cenu okolo dvesto dolárov za kus. „Je to úžasné. Predaj v tomto poslednom štvrťroku bol najvyšší za všetky ostatné,“ vyjadril sa S. Jobs.

Výbušný elitár. O Stevovi je známe, že je elitár, výbušný fanatik. Zhovievavý nie je ani k spolupracovníkom, ani ku klientom Applu. Známy je výrokom, že zákazníci nevedia, čo chcú, kým im to nedáte. Na výhradu, že firma ponúka málo produktov za veľa peňazí, reaguje faktami. Napríklad, že deväť z desiatich mp3 prehrávačov v USA sú iPody. S. Jobs dokázal presvedčiť aj automobilky. Tri štvrtiny z áut uvedených na trh v roku 2007 má pripojene pre iPod, teda nie hocijaký prehrávač, len iPod.

Charakterizuje ho aj to, že dokáže ľudí polarizovať. Nielenže v jeho okolí sú dve možno rovnako veľké skupiny, ktoré ho nenávidia alebo zbožňujú. On sám považuje ľudí za géniov alebo za idiotov. Hovorí sa, že keď vo firme vyvíjali nový Mac, tak všetci, ktorí do projektu neboli zainteresovaní, boli obyčajní „hlupáci“.

S. Jobs chce vždy len to najlepšie. Najlepších zamestnancov, najlepšie auto, najlepšie lietadlo, najlepšie pero. Všetko, čo nie je v jeho očiach naj, je iba nepodarok. O jeho egocentrizme svedčí aj to, že všetci v odbore IT, samozrejme, okrem Applu, sú hlupáci.

NEJDE LEN O PENIAZE. Ešte na konci deväťdesiatych rokov povedal v rozhovore pre magazín Fortune: „Novátorstvo nemá nič spoločné s rozpočtom na výskum. Keď prišiel Apple s počítačom Mac, v IBM investovali do výskumu a vývoja prinajmenšom stokrát viac. O peniaze nejde. Ide o ľudí, ktorých máte, a o to, ako firmu vediete a ako dobre pochopíte podstatu toho, čo robíte.“ Steve totiž ako jeden z prvých rozpoznal obchodný potenciál grafického užívateľského rozhrania a počítačovej myši a presadil tieto technológie do počítača Apple Macintosh.

S. Jobs vraj kľúčovým zamestnancom pripomína, že sú vo firme preto, aby urobili dieru do sveta. Jemu sa to celkom dobre darí. Od svojich ľudí chce, aby vytvárali nové súvislosti ako umelci. Radí používať oči básnika a snažiť sa meniť históriu myslenia. O tom je aj jedna z najznámejších reklamných kampaní „Think Different“ (Mysli inak).

Steve je typickým predstaviteľom takzvaného posttraumatického rastu. V mladosti ho vyhodili z univerzity, vyrazili ho aj z firmy, ktorú spoluzakladal. Lekári mu diagnostikovali rakovinu. Každý z týchto problémov dokáže človeka zlomiť, S. Jobs ich všetky poňal ako výzvy, ktoré mu umožňujú byť ešte úspešnejší. Keď sa po transplantácii pečene vrátil do práce, bol zjavne v dobrej nálade. „Som späť, vychutnávam si každý deň,“ vyhlásil.

Miliardár sa stotožňuje s výrokom legendárneho hokejistu Wayna Gretzkého, ktorý vyhlásil, že nekorčuľuje tam, kde je puk, ale tam, kde bude. Predvídavosť je Jobsova silná stránka. Výpočet jeho inovatívnych myšlienok je naozaj dlhý.

Krivka života. Stevov život nie je bezkonfliktná priamka. Študoval na Reed College v Portlande, ale nevydržal tam dlho, iba jeden semester. Motívy nie sú celkom jasné, ale pri prednáške na Stanfordovej univerzite spomenul, že dôvodom bola aj skutočnosť, že na školné by rodičia minuli celoživotné úspory. „Nevedel som, čo urobím so životom a nevidel som spôsob, akým by mi to pomohla vyriešiť vysoká škola,“ ozrejmil S. Jobs študentom.

Nezvyčajné, hoci pri Stevovi nie zvláštne, bolo najmä to, že po oficiálnom vyhodení zo školy chodieval ešte osemnásť mesiacov na prednášky. „Zistil som, že vďaka ‚vyhadzovu‘ môžem namiesto povinných prednášok, ktoré ma nudili, chodiť na tie, ktoré ma skutočne zaujímali,“ konštatoval neskorší šéf Applu.

Dobrovoľné kurzy, napríklad kaligrafie, tiež ovplyvnili jeho kariéru. „Keby som nechodil na prednášky typografie, Mac by nemal toľko pekných fontov písma. A pretože Windows len kopíruje Mac, nemal by ich žiaden počítač,“ podpichoval S. Jobs Billa Gatesa.

PENIAZMI NEOPLÝVAL. Podľa vlastných spomienok nemal Steve na bývanie a prespával u kamarátov. Vracal v supermarketoch fľaše od koly – za jednu dostal päť centov. „Keď som si raz za rok doprial skutočné jedlo, musel som preň ísť desať kilometrov peši na farmu vyznávačov hnutia Hare Krišna,“ spomína S. Jobs. Na farme sa po prvý raz stretol s východnými náboženstvami.

Zaujali ho až tak, že sa rozhodol cestovať do Indie. Peniaze na letenku si zarobil v počítačovej firme Atari. Na ceste k duševnej rovnováhe experimentoval s drogami. Nehanbí sa za to.

Trh voči Stevovi a jeho IT spoločnosti necíti iba náklonnosť. Britský denník Guardian zverejnil na svojej webovej stránke zoznam osôb, ktorí zničili uplynulé desaťročie. „K ľuďom, ktoré za uplynulých desať rokov spôsobili toxickú hladinu sklamania,“ patrí aj spoluzakladateľ firmy Apple S. Jobs, konkrétne za internetový obchod s hudbou iTunes, mobilný telefón iPhone, miliardy aplikácií a Apple TV. Ako tvrdí Guardian, iTunes vyzeralo zo začiatku ako dobrý nápad. V súčasnosti však spôsobuje, že pozornosť ľudí je tak „kompletne usmažená množstvom výberu“, že je ťažké vypočuť si jednu pieseň, nie ešte album, bez preskakovania. V spoločnosti so S. Jobsom sú však aj sociálna sieť Facebook či spoluzakladatelia internetového gigantu Google Larry Page či Sergey Brin.

autor – Eduard Žitňanský