Návrat strateného diváka

Ešte pred troma, štyrmi rokmi malo Slovensko najnižšiu návštevnosť kín v celej Európskej únii. V čase najväčšieho prepadu návštevnosti v roku 2006 prišlo do kina len 2,1 milióna ľudí. Vlani ich už bolo takmer štyri milióny. A pretože Slováci sa nezmenili, iné musia byť filmy, kiná, prostredie.

Keby som vedel, čo presne spôsobilo obrat v návštevnosti kín, tak by som sa začal živiť poradenstvom v oblasti filmovej distribúcie – hovorí žartom Miroslav Ulman zo Slovenského filmového ústavu a už celkom vážne vysvetľuje, že návštevnosť významne ovplyvňujú divácky atraktívne tituly. „Zoberte si napríklad, že v roku 2009 videlo desať najnavštevovanejších filmov vyše milióna divákov, čo je štvrtina z celkového počtu divákov. Veľký vplyv má aj kvalita premietania. Výstavba viacsálových kín – o multiplexoch sa hovorí, až keď majú osem sál a viac – ukázala, že ľudia v tých mestách začali chodiť viac do kina,“ ozrejmuje M. Ulman.

ŤAHÁ DOMÁCA PRODUKCIA. Nepriamo sa tak potvrdili slová riaditeľa Slovenského filmového ústavu Petra Dubeckého spred troch rokov. Vtedy pre Profit navyše identifikoval absenciu kvalitnej domácej produkcie ako jednu z najdôležitejších príčin slabej návštevnosti kinosál. „V Česku tvoria tretinu návštevnosti domáce filmy. Na Slovensku bolo v roku 2005 v distribúcii päť pôvodných filmov, z nich majoritne slovenským filmom bola Konečná stanica, ktorú videlo päť a pol tisíca divákov. Snímku O dve slabiky pozadu si pozrelo okolo osemtisíc divákov. Najviac, približne 12-tisíc divákov, si získal film Príbeh obyčajného šialenstva v česko-slovensko-nemeckej koprodukcii,“ povedal P. Dubecký. Najnavštevovanejším filmom prvého polroka 2005 bol v Česku Román pre ženy a v prvej desiatke sa umiestnili aj ďalšie štyri české či koprodukčné filmy.

Dnes je všetko inak. Pod vysokú návštevnosť kín sa veľkou mierou podpísal film Agnieszky Hollandovej Jánošík – Pravdivá história. Vlani ho videlo viac ako 150-tisíc divákov, čím sa stal najnavštevovanejším slovenským filmom na Slovensku za rok 2009. Jánošík neuspel len v slovenskej produkcii, ale môže konkurovať najväčším filmovým hitom roka celkove. Tu sa zaradil na tretiu priečku návštevnosti hneď za najnovšie pokračovanie svetových megahitov Harry Potter a Doba ľadová.

Vlani mala na vzostupe návštevnosti podiel i nová atrakcia – 3D kiná. „V roku 2009 bolo otvorených deväť kinosál umožňujúcich digitálnu i 3D projekciu a napríklad zhruba štvrtina zo štyristotisíc divákov Doby ľadovej 3: Úsvit dinosaurov bola zvedavá práve na 3D verziu. Tento pomer je zruba rovnaký aj pri ostaných tituloch, ktoré sa premietali na 35 milimetrov i v digitálnom 3D formáte,“ vysvetľuje M. Ulman. Celková návštevnosť na digitálnych 3D tituloch bola len 150-tisíc divákov, tie iste filmy na 35 mm videlo 436-tisíc divákov. Dané je to malou ponukou titulov a obmedzeným počtom kinosál.

MALÁ ODMENA. Časopis Kino.sk cituje Evu Palkovičovú z Palace Cinemas Slovakia, ktorá uvádza, že trend rastu návštevnosti je umocnený aj digitalizáciou kinosál, s ktorou začali kiná Palace Cinemas v marci 2009. Význam tejto investície je i v tom, že okrem filmov v digitálnej a 3D digitálnej kvalite umožňuje do kina prinášať projekty, akými sú prenosy koncertov a športových podujatí. V roku 2010 sú napríklad plánované prenosy futbalu alebo formuly 1. So záujmom sa stretávajú aj prenosy a záznamy z opery pod názvom Palace Classics. „Myslím, že pod rast návštevnosti sa podpísala aj toľko spomínaná finančná kríza, keď ľudia šetria, ale malú odmenu v podobe lacnejších foriem relaxu si doprajú. Určite obmedzili wellness, cestovanie a iné finančne náročnejšie formy oddychu, ale kino sa ukazuje ako určitá forma odreagovania a finančne dostupnej zábavy,“ hovorí E. Palkovičová.

Technológia je dôležitá. „V malých kinách bez dobrého zvuku, s drevenými stoličkami, kde navyše premiérové tituly prichádzajú s niekoľko mesačným oneskorením, je konkurencia DVD veľká, pretože niekedy si môžete film pozrieť doma skôr, s lepším obrazom a zvukom než v miestnom kine a navyše za menej peňazí,“ hovorí M. Ulman.

TECHNOLÓGIE A PIRÁTI. Skúsenosť s rozdielnym zážitkom z filmu v dobrom kine a z dévedečka doma má takmer každý. Možnosti domáceho kina dnes zvýrazňuje technológia Blue-Ray, ktorá poskytuje o stupeň vyššiu kvalitu ako doterajšie spôsoby reprodukcie obrazu a zvuku. Prevádzkovatelia kín z toho radosť nemajú. Dostupnosť filmov na DVD nosičoch, a to nielen nelegálnych kópií, je jednou z hlavných príčin menšieho záujmu o kino. Konkurencia diskov je citeľná na celom svete. Podľa jedného z odhadov sa v legálnom obchode s filmami na DVD nosičoch otočí v USA len v tomto roku okolo desať miliárd dolárov, čo je zhruba toľko, koľko utŕžia kiná. Popri legálnom šírení DVD však viac škody robia pirátske kópie. Ich počet a hodnota sa nedá spoľahlivo odhadnúť. S touto skúsenosťou korešponduje technický stav slovenských kín. Kým v roku 1990 bolo na Slovensku 703 kín, v roku 2003 sa ich počet znížil na 265 a v súčasnosti je ich už iba 181. Znateľná je aj tendencia, že v mestách, kde majú kvalitné sály a technológie premietania, sa návštevnosť neznižuje. Naopak, záujem rastie.

Kinosály sú zväčša majetkom miest a obcí. Posledné roky naznačujú, že to nie je dobrý model. Samosprávy nepovažujú kultúru za prioritu a podľa toho jej doprajú pozornosti i peňazí. Keď Profit požiadal šéfa jedného vidieckeho kina o rozhovor, odmietol so slovami, že na to nemá nervy, kino je v existenčnom ohrození a „radní“ na to kašlú. „Skúste inde,“ odkázal.

Slovenské kiná

autor – Eduard Žitňanský