V pasci neplodnosti

Mnohí ľudia sa pre kariéru ocitnú v pasci neplodnosti. Svoju túžbu po dieťati odsúvajú tak dlho, až zmeškajú vlak plodnosti. Ako teda súvisí potreba sebarealizácie so spoločenským fenoménom odkladania rodičovstva do vyššieho veku? Odkladajú partneri príchod svojho potomstva aj pre neistotou, ktorá plynie z transformácie spoločnosti a zo zmien sociálno-ekonomickej situácie?

Znie to strašne, ale dobre si pamätám, že keď som mala dvadsať rokov, bolo veľmi ťažké mať deti a popritom si aj zarábať. Takže som si určila za prioritu zarábanie peňazí, lebo som to tak či tak urobiť musela, hovorí pre Profit štyridsaťjedenročná úspešná ekonomická a vedecká novinárka Eva Stanzlová. Táto Rakúšanka, ktorá kariéru uprednostnila pred založením vlastnej rodiny, je absolventkou anglickej literatúry, filozofie a kultúrneho manažmentu.

Jej generácia, teda dnešní štyridsiatnici, boli výrazne zameraní na emancipáciu a kariéru, pretože ich k štúdiu a aktivitám vo voľnom čase viedli rodičia aj vzdelávací systém. „Považujem spoločenské uplatnenie za niečo samozrejmé, čo prospieva slobodnému rozvoju,“ hovorí E. Stanzlová, ktorá dnes žije ako „single“ a zatiaľ bez detí.

Spoločenskú aj svoju osobnú situáciu hodnotí kriticky: „V okruhu mojich priateliek je mnoho takých, ktoré dnes nemajú žiadne deti. Viem, že sa to čoraz častejšie praktizuje a je to alarmujúce. Považovala som to za skvelú tému na napísanie knihy.“ Evino knižné dieťa sa volá Pasca neplodnosti, jeho spoluautorom je lekár Wilfried Feichtinger.

BEZ DETÍ JEDNODUCHŠIE. Do päťdesiatych rokov minulého storočia ľudia neboli vystavení tlaku médií, nepozerali televíziu, po vojne „si mohli vyraziť“ pre nedostatok peňazí maximálne raz za týždeň, po ťažkej práci skôr „zaliezli spoločne pod perinu“.

Život pred objavením antikoncepcie plynul inak. Až v šesťdesiatych rokoch, keď emancipačné ženské hnutie kompletne zmenilo tradičný model rodiny a ostro kritizovalo rodové stereotypy, prestala prvý raz spoločnosť v USA ženu vnímať len ako manželku a matku. Pričinila sa o to svojimi publikáciami aj americká feministka Betty Friedanová. Keď v roku 1951 priviedli na svet profesor chémie zo Stanfordovej univerzity Carl Djerassi spolu s endokrinológom Gregorom Pincusom a gynekológom Johnom Rockom antikoncepčnú pilulku v malom laboratóriu v Mexiku City, syntetický orálny hormón zmenil podľa vynálezcov spoločenský vývoj „v tom najpríhodnejšom čase populačnej explózie“. Možno to tak bolo a ostáva pre tých, ktorí dodnes argumentujú, že bez detí ide všetko jednoduchšie.

„V každom rádiu v západnej Európe dnes počujete, že je jednoduchšie a spoločensky akceptovateľnejšie, keď nemáte deti,“ alarmuje E. Stanzlová. Fenomén kariéry a bezdetnosti sa podľa nej stal špeciálnym problémom pre generáciu 35- až 40-ročných, ktorých matky patrili k prvým, čo mali voľne k dispozícii antikoncepčné tabletky. Práve do dnešných štyridsiatničiek sa hustilo: „Dávaj si pozor, aby si neotehotnela priskoro, inak sa pripravíš o kariérne šance.“

ARCHITEKTKA SÁRA. Tridsaťšesťročná architektka je čerstvou mamičkou. S mužom si po škole založila interiérové štúdio, pracovali týždenne osemdesiat hodín, chceli to dotiahnuť do úspešného konca. Tak to bolo celé roky. Keď mala Sára tridsaťpäť, zo stresu a preťaženia z pracovného kolotoča vystúpila. O rok sa jej narodil syn. „Myslím si, že syn prišiel, lebo som zanechala svoje povolanie. Nešlo mi už viac o to pracovať na sebe čoraz viac a tvrdšie, rozvíjať sa a zlepšovať. Chcela som sa odstrihnúť od stresu, ktorý ma v kancelárii tak spútaval. Keby som bola naďalej taká veľmi pohltená prácou, nedostal by môj syn ani šancu, ani priestor. Od momentu, keď sa narodil, som o mojom vlastnom živote ani nachvíľu nezapochybovala. Ten neuveriteľne silný, jasný pocit zodpovednosti za ďalšiu bytosť, to neuveriteľné spojenie mi dáva pocit sebaistoty. Zrodila sa vo mne akási zvláštna jasná bdelosť a ja mám úplne nové životné nasmerovanie.“

Sára zmenila svoj rytmus a tempo, aj popri „mamičkovaní“ však pracuje ako živnostníčka. „Keďže mám dieťa, vstávam ráno o šiestej a spávať chodievam o desiatej a keď si môj syn dopriava poobedný spánok, pridám sa k nemu, namiesto toho, aby som sa nútila sadnúť si k počítaču. Veď pracovať môžem, keď bude škôlkar.“

POHĽAD LEKÁROV. Jozef Války je hlavný odborník ministerstva zdravotníctva pre reprodukčnú medicínu. Profit informuje, že po tridsiatich šiestich rokoch klesá funkčná schopnosť vaječníkov, ženy produkujú menej vajíčok. U žien po tridsaťpäťke treba vo zvýšenej miere sledovať tehotenstvá, lebo sa zvyšuje riziko poškodenia plodov pre väčší výskyt geneticky chybných pohlavných buniek. Tie majú za následok nielen vznik väčšieho množstva geneticky poškodených plodov, ale aj vyšší počet potratov. Aj samotná neplodnosť často súvisí s vekovým postihnutím vaječníkov. Na Slovensku poisťovne hradia výkony a lieky spojené s asistovanou reprodukciou do uplynutia 39. roka života ženy. V Rakúsku, Česku či Nemecku je to do štyridsiatky.

„Zhruba polovica žien, ktoré prichádzajú v neskorom veku na liečbu neplodnosti do Centra asistovanej reprodukcie Iscare v Bratislave, sú tu z kariérnych dôvodov, nechcú prerušiť prácu, pretože majú dobré kariérne postavenie,“ tvrdí J. Války. Problém na Slovensku je aj ten, že obvodní gynekológovia priveľmi dlho držia vo svojom sledovaní a liečbe páry, ktoré nemajú vyhliadky na počatie potomstva. „Prejavuje sa to tým, že z okolitých štátov máme najnižší počet cyklov asistovanej reprodukcie napriek štatisticky rovnakému výskytu neplodnosti. Ženy, ktoré otehotnejú po našej liečbe, majú najčastejšie okolo 33 rokov. Medzi nimi máme úspešnosť 55- až 60-percentnú,“ uvádza J. Války.

Reprodukčného mága W. Feichtingera vo viedenskom súkromnom Wunschbaby inštitúte – centre asistovanej reprodukcie – navštevujú páry, ktoré sa už nejaký čas pokúšajú, aby žena otehotnela. „Ide o prípady, ktoré kvôli kariére či iným povinnostiam odkladali rodičovstvo tak dlho, až zmeškali vlak plodnosti. Pri asistovanom počatí a oplodnení v skúmavke s prenosom embrya sprevádzajú naše páry aj psychológovia, aby znížili ich stres a obavy,“ uvádza rakúsky odborník.

Aj keď sú obaja partneri mladší ako 35 rokov a majú pohlavný styk exaktne v optimálnych časoch mesačného cyklu ženy, šanca porodiť dieťa sa pohybuje len medzi 22 až 25 percentami za mesiac. Pár musí vystihnúť moment ženskej plodnosti, ktorý trvá len osem alebo deväť hodín medzi jedenástym a šestnástym dňom menštruačného cyklu. Výhodou je, že keď je muž mladý, spermie dokážu počkať v maternici aj 48 hodín, kým je ženské vajíčko zrelé na oplodnenie. „U žien po tridsaťpäťke pravdepodobnosť otehotnenia na jeden cyklus klesá na dvadsať percent, u žien po štyridsiatke je to len desať percent, pričom šanca na donosenie dieťaťa až k pôrodu je päťpercentná,“ hovorí lekár. Podľa jeho slov sa sterilita definuje až vtedy, keď sa páru ani po roku intenzívneho pohlavného života nepodarí otehotnieť. Až potom sa začína s odbornými vyšetreniami ženy aj muža. Výskumy ukazujú, že je čoraz viac štyridsiatnikov, ktorých spermie majú kvalitu šesťdesiatročných.

PRÍČINY NEPLODNOSTI. „Často opakovanou anamnézou našich pacientov sú problémy na pracovisku, u mužov stresové faktory, u žien aj mužov sú to časové problémy – keď on je nočný strážnik a ona sekretárka, on prichádza domov práve vtedy, keď ona odchádza do práce. Takéto faktory musíme zohľadniť skôr, ako začneme s hĺbkovými lekárskymi vyšetreniami,“ hovorí W. Feichtinger.

Príčina neplodnosti je zvyčajne komplexná, je veľmi zriedkavé, že by sa vykázala neplodnosť len u ženy, v 65 percentách párov participuje na neplodnosti mužský partner.

„Naša liečba je cielená, musíme mať určenú presnú diagnózu, vek nie je jediným faktorom neplodnosti. Prichádzajú k nám páry, kde má partner problémy so spermiami alebo žena produkuje málo vajíčok s vysokým výskytom geneticky poškodených buniek. Zo zahraničia k nám chodia pacientky na darcovstvo vajíčok, u sterilitných turistiek nad štyridsať rokov je najčastejším zákrokom prenos darcovského vajíčka. Pomerne zriedkavou požiadavkou je aj zmrazovanie vajíčok,“ uvádza J. Války. „Úzke džínsy, mobilné telefóny, fajčenie a jedy z prostredia môžu zapríčiniť sterilitu u mužov. U žien môže dôjsť k prechladnutiu kvôli sporému a vzdušnému oblečeniu, vážnejšie prechladnutia vedú k zápalu pohlavných orgánov a to môže viesť k sterilite,“ myslí si W. Feichtinger.

POSTREHY DEMOGRAFA. „Je evidentné, že zlaďovanie kariéry a rodiny je jednou z hlavných prekážok v živote pre pomerne veľkú časť populácie. Vždy tu budú ľudia, ktorí chcú mať deti za každých okolností, ale priemer je taký, že chce mať deti a chce aj pracovať. Pokiaľ sa to nepodarí, tak je to problém a zväčša obíde skrátka práve rodina,“ hovorí Boris Vaňo z Výskumného demografického centra v Bratislave.

Rozdiel vo veku žien pri prvom pôrode je medzi Slovenskom a západnou Európou zhruba dva roky, pričom na Slovensku je to takmer dvadsaťsedem rokov. Máme podstatne nižšiu pôrodnosť ako v Španielsku, vo Francúzsku či vo Švédsku. Keď však porovnáme súčasné západné štátne modely a model, ktorý máme na Slovensku, dá sa povedať, že v oboch majú ľudia bohaté možnosti na sebarealizáciu, ale tam, kde je štátny paternalizmus funkčný a štát sa stará, aby ľudia mali deti a rodinu, tam je pôrodnosť vyššia.

Trendom na Slovensku je výrazne znížená sobášnosť, znížila sa aj pôrodnosť, dlhodobo rastie rozvodovosť, veľmi prudko klesla umelá potratovosť. Tieto procesy sa najviac zmenili za ostatných dvadsať rokov. Zlepšili sa úmrtnostné pomery, zmenili sa migračné trendy – oproti minulosti je trendom zahraničná migrácia, ktorá pred dvadsiatimi rokmi prakticky neexistovala. V dôsledku týchto procesov malo Slovensko po roku 2000 prirodzený úbytok obyvateľstva, to znamená, že sme mali viac umretých ľudí ako narodených. Zároveň sa nám zrýchľuje proces populačného starnutia a celkový prírastok obyvateľstva je všeobecne v súčasnosti veľmi nízky. B. Vaňo však hovorí, že bezdetnosť zapríčinená kariérnou orientáciou žien a mužov je širší problém, ktorý má spoločenské a medicínske aspekty. „Prudké zmeny v deväťdesiatych rokoch spôsobili, že mladí ľudia siahli po možnostiach sebarealizácie. Odložené pôrody z deväťdesiatych rokov sa dobiehajú len v posledných dvoch rokoch.“

Z pohľadu štatistík, ktoré máme na Slovensku k dispozícii, tak v Európe, ako aj na Slovensku sa odklad rodičovstva deje. Svedčí o tom zvyšujúci sa vek pri prvom pôrode, na Slovensku nastal posun o takmer štyri roky, v priemere ženy nerodia v dvadsiatich troch rokoch, ale v dvadsiatich siedmich a neskôr, ale stále sme pod európskym priemerom.

Kým v predchádzajúcom reprodukčnom modeli koncom osemdesiatych rokov porodilo len päť percent žien prvé dieťa vo veku viac ako tridsať rokov, dnes je to vyše dvadsaťpäť percent žien vo veku nad tridsať rokov. Aj tu je vidieť diametrálny rozdiel.

IBA PRE KARIÉRU? Dôvodom, prečo máme na Slovensku nízku pôrodnosť, je, že po získaní osobnej slobody vznikli nové spôsoby osobnej realizácie. „V predchádzajúcom režime bolo možností osobného rozvoja a kariérneho rastu pre mladých ľudí podstatne menej. Štát zaručoval síce slabý, ale predsa len stabilný štandard v starostlivosti o rodinu. Mladí ľudia nemali inú možnosť sebarealizácie, nuž mali deti. Model bol nastavený tak, že popri deťoch si rodina dokázala udržať životný štandard, ktorý tu bol. Pracovný proces bol takisto tomu prispôsobený. To sú hlavné dôvody, prečo detí bolo kedysi viac a v mladšom veku,“ uvažuje B. Vaňo.

Dôvody, pre ktoré ľudia na Slovensku odkladajú rodičovstvo, sú podľa demografa spojené s neistotou, ktorá plynie z transformácie a zmien sociálno-ekonomickej situácie. „S prudkou zmenou pred dvadsiatimi rokmi sa ľudia nejednoducho vyrovnávali, neistota sa preniesla aj do reprodukčného správania, vtedy sa reprodukčné zámery realizujú ťažšie.“

autorka – Saša Pribišová