výkyvy tepla signálom ochladenia?

Posledná medziľadová doba sa skončila výraznými klimatickými výkyvmi. V časopise Quaternary International to oznámil nemecko-ruský tím, ktorý viedla Tatjana Boettgerová z Helmholtzovho strediska pre environmentálny výskum v Lipsku. Tím sa zameral na pomalý prechod z takzvanej eemiánskej medziľadovej doby, nazvanej podľa holandskej rieky Eem, do poslednej ľadovej doby nazvanej weichseliánska podľa nemeckého mena rieky Visla v Poľsku. Eemiánska doba sa začala pred 126-tisíc rokmi a skončil pred 115-tisíc rokmi. Následná weischeliánska ľadová doba sa skončila pred 15-tisíc rokmi, pričom vyvrcholila pred 21-tisíc rokmi, keď hranica ľadovcov siahala až pod Berlín. Geochemicky analyzovali sedimenty z dávno vyschnutých jazier, dnes povrchových baní v Sasku, Brandenbursku a v Rusku. V sedimentoch zmapovali aj zastúpenie peľových zrniek, čím odvodili zloženie vtedajšej vegetácie. Hoci sa začiatok i koniec eemiánu vyznačoval klimatickými výkyvmi, jeho priebeh bol pomerne stabilný. Prechod eemián-weischelián v strednej a východnej Európe sprevádzala nestálosť vegetácie, zrejme vplyvom najmenej dvoch oteplení. Pred definitívnym vstupom do weischeliánskej ľadovej doby nastalo krátke oteplenie. Výskum má význam aj pre aktuálnu diskusiu o klíme. Rekonštrukcie ukazujú, že v nedávnej histórii Zeme sa medziľadové doby vyskytovali zhruba každých 100-tisíc rokov a trvali okolo 10-tisíc rokov. Naša medziľadová doba, v ktorej žijeme, už je dlhšia ako 10-tisíc rokov, vrchol mala pred šesťtisíc rokmi, keď sa rozvinula civilizácia. Klimatologicky sme na jej konci a v najbližších tisícročiach nás čaká ochladenie. Potom by sa globálne otepľovanie veru zišlo, s ľudským príspevkom či bez neho – je to však dvojsečná kalkulácia. Adaptácia na zmenu klímy sa z viacerých hľadísk javí bezpečnejšia ako priame či nepriame umelé zásahy do klimatického systému, trebárs skleníkovými emisiami. Na druhej strane má naša medziľadová doba isté znaky inej spred 430-tisíc rokov, ktorá trvala oveľa dlhšie, azda až 30-tisíc rokov.

pripravili – Ľubomír Jurina, Zdeněk Urban