Ako Marlenka vyrazila do sveta

Minulý rok prevalcoval kiná český film Medvídek. Jedna z jeho postáv v ňom uspela vo svete gastronómie svojou podomácky vyrábanou tortou. Hoci bola chutná, nik ju sprvoti nechcel. Stačilo zlepšiť marketing, vymyslieť pútavú škatuľu, posilniť distribúciu a kaviarne sa o tortu len tak bili.

Podobný príbeh má aj medová torta z moravského mesta Frýdek-Místek. Zakladatelia firmy Miko international prišli pred šiestimi rokmi na český trh so sladkou novinkou – Marlenka. Tá si svojou chuťou časom získala zákazníkov, ale k úspechu jej pomohol až premyslený, ale nevtieravý marketing. Dnes už o nej vedia v mnohých kaviarňach po celej strednej Európe.

S pomocou božou

Pôvodne hutnícke mesto na severnej Morave už nie je známe len začiernenými robotníkmi, ale aj ako domov podniku, kde sa vyrába sladká pochúťka z medu. Zo snehovej fujavice rýchlo vstupujeme do ešte funkčnej starej prevádzky podniku Miko international, kde sa medová torta vyrába. Výrobok príjemne cítiť už na chodbe, až sa slinky zbiehajú. Tu nás víta majiteľ firmy Gevorg Avetysian, ako inak, kúskom Marlenky a oduševnene rozpráva svoj príbeh.

Tento arménsky bytový dizajnér prišiel do Česka pred pätnástimi rokmi hľadať lepší život. V povojnovom Arménsku nebola vtedy ani pravidelná elektrina, a tak nečudo, že nemal vo svojej firme zákazky.

V novej vlasti pre neznalosť jazyka a nedostatok kontaktov v dizajnérskej brandži najprv skúšal podnikať s barom a herňou, ale nedarilo sa mu. Bol z toho zúfalý a uvažoval o predaji podniku a kúpe letenky späť do vlasti.

Skúsil však ešte jednu možnosť. „Poprosil som o pomoc Boha a sľúbil som mu, že ak mi pomôže, opravím kríž na miestnom kostole,“ vracia sa do minulosti Gevorg. Biznis v bare sa akoby zázrakom rozbehol a túto malú prevádzku má ako talizman Armén doteraz. A kríž na kostole je opravený.

Myšlienku podnikať s výrobou torty mu vnukla jeho sestra Hasmik. Po príchode do Česka nemala prácu a brat jej poradil, nech upečie medovú tortu podľa ich staroarménskej rodinnej receptúry.

G. Avetysian sa ju pokúsil ponúknuť v miestnych kaviarňach. Hoci torta majiteľom kaviarní zjavne chutila, záujem o jej kúpu bol spočiatku opatrný. „Možno aj preto lebo to bolo niečo nové a ponúkali sme ju bez škatule,“ spomína. Postupne sa však jej predaj rozbehol.

Okrem jej jedinečnej chuti marketingovo pomohlo aj zlepšenie dizajnu škatule. Objavila sa na nej tvár Gevorgovej dcéry, podľa ktorej je torta nazvaná. Majiteľ a bývalý dizajnér s hrdosťou ukazuje Profitu svoje minimúzeum, kde má vystavené všetky premeny obalu na Marlenku. Pokrok je viditeľný.

Konkurencia a falzifikátori

Keď v roku 2003 spustili vo Frýdku-Místku malú výrobňu medovej pochúťky, nebola to na českom trhu so sladkosťami úplná novinka. Už od roku 1996 sa v kaviarňach predávali medovníky, ktoré vyrábali ruskí emigranti. Chuťovo boli podobné, ale nie rovnaké.

„V Arménsku je veľa spôsobov, ako upiecť medovú tortu, a aj ten náš je jedinečný,“ tvrdí Gevorg na vysvetlenie, prečo Marlenka postupne na trhu pretromfla ruský medovník. Torty sa odlišujú aj tvarom. Medovník je okrúhly a Marlenka tradične štvorcová. Dodnes sa obe predávajú, ale arménska špecialita hrá prím.

Horšie to má Marlenka na bojovom poli s jej falzifikátormi. Objavili sa už viacerí a mediálne známa sa stala Mařenka od istej severomoravskej firmy. Tí si dovolili nielen napodobňovať tvar a chuť torty, ale ju aj predávať v originálnych škatuliach od pôvodného výrobcu. „Súdime sa s nimi a vyzerá to pre nás nádejne,“ vraví majiteľ.

Keď sa produkcia Marlenky spustila, mala firma dvoch zamestnancov, dnes je ich vyše dvesto. V 24-hodinovej prevádzke vyrobia ručne zväčša ženy úctyhodných stotisíc kusov sladkého pokušenia mesačne.

Po prehliadke výroby, ktorá vôbec nie je rozľahlá, sa nám zdajú tieto čísla až neuveriteľne vysoké. Najmä ak pozorujeme, aká je prevažne ručná výroba torty náročná na čas a zručnosť.

Ženy musia vymiešať krém, upiecť štvorcové korpusy, naskladať na seba päť vrstiev a dozdobiť orechmi. Prácu im nezávidíme, ale zato vôňu čerstvo pražených orechov a medu by sme na pracovisku brali.

Do nového

Už od minulej jesene stojí za mestom nová výrobná hala firmy Miko international. V čase návštevy Profitu v nej práve inštalovali nový stroj s linkou, ktorý by mal zvládať denne vyprodukovať 25-tisíc kusov medovej torty. Majiteľ podniku o ňom rozpráva s nadšením a hrdo.

Vyrobila ho na mieru jedna holandská firma a bude jediný svojho druhu na svete. Strojovo medovú tortu nik nevyrába. Investície do výrobnej linky a novej prevádzky si vyžiadali tristo miliónov českých korún, ale podľa slov G. Avetysiana sa mu vrátia. „Ak pôjde všetko dobre do niekoľkých rokov,“ tvrdí. Optimizmus nie je prehnaný, pretože tržby firmy od jej založenia neustále rastú a minulý rok dosiahli sumu 156 miliónov českých korún.

O jeho medovú tortu už okrem európskych krajín prejavili záujem za Atlantikom i v Japonsku. „Navrhovali mi aj spoluprácu formou franchisingu, kde by Marlenku vyrábali v iných prevádzkach, ale zatiaľ do toho nechcem ísť. Keď sa výroba rozbehne v novej prevádzke, zvládame dodávať medovú tortu do celého sveta odtiaľ,“ tvrdí podnikateľ.

Navyše Marlenka má až niekoľkomesačnú záruku, pretože med je prirodzený konzervátor. Môže síce trochu uschnúť, ak nie je prikrytá, ale nepokazí sa. Zákazníkov preferujúcich zdravé sladkosti tiež poteší, že Marlenka v sebe nemá chemické prísady ani umelé sladidlá.

Nová technológia síce nahradí prácu ženských rúk a G. Avetysian pripúšťa, že bude prepúšťať, ale verí, že prácu im časom znova dá. „Dievčatám som sľúbil, že ak sa predaj dobre rozbehne, vezmem ich späť,“ tvrdí.

Ručnú výrobu stroj úplne nevytlačí. Časť prevádzky v novej hale je už dnes vyčlenená na výrobu slávnostnej, tentoraz okrúhlej medovej torty. Na otázku, či strojová výroba neuškodí jedinečnej chuti výrobku, majiteľ odpovedá, že naopak, pomôže jej. „Cesto sa nám teraz často trhalo a stroj ho dokáže upiecť tak, že sa bude dať aj rolovať bez pretrhnutia,“ vysvetľuje.

Medové plány

S novou výrobnou halou a technológiou súvisia aj plány majiteľa na rozšírenie sortimentu výrobkov. Pri Marlenke, ktorá má dnes okrem tradičnej medovej náplne aj kakaovú, veľké chuťové zmeny majiteľ neplánuje. „Ide o tradíciu a tú nebudeme meniť. Skúšali sme citrónovú príchuť, ale nie je to ono,“ hovorí.

Diverzifikáciu plánuje skôr na poli iných výrobkov na báze medu. „Budeme piecť rolády, malé koláče a medové zákusky,“ hovorí o plánoch. V tomto roku sa podnikateľ chystá aj na otvorenie siete kaviarní s menom Marlenka.

Podľa neho budú útulné, ale aj moderné. Na ich dizajne sa chce aj sám podieľať a nebude tam chýbať kúsok Arménska. Podľa obrazov a suvenírov v jeho kancelárii a spomienok na rodný Jerevan sa dá vytušiť, že domovina hrá v jeho živote dôležitú úlohu. Na stenách nechýba fotografia vrchu Ararat, symbolu Arménska, vo vitrínach arménsky koňak, s ktorého sa nám na rozlúčku ušlo po kalíšku.

Ďalšou Gevorgovou prioritou je rodina. Spolu s ňou prišiel do novej vlasti a spolu prekonávali prekážky. Aj jeho firma napriek veľkosti zostáva čiastočne rodinná. Sestra je zodpovedná za technológiu a do práce zapája na obchodnom poli už aj synovca.

Napriek úspechu Marlenky najmä v strednej Európe, nenecháva Gevorg nič na náhodu. Masívne investuje do televíznej, ale aj printovej reklamy a má širokú sieť dílerov. „V Bratislave mám jedného veľmi šikovného, dá vám zľavu,“ ponúka sa podnikavý Armén.

Foto – Maňo Štrauch