Ako skrachoval Dominátor

Dominik Hašek (44)

Jeden z najlepších hokejových gólmanov histórie, známy svojim špecifickým a efektným štýlom chytania. V NHL si zachytal sedemnásť sezón, hrával za Chicago Blackhawks, Buffalo Sabres, Detroit Red Wings a Ottawu Senators. S betónmi na prvoligovom ľade sa ocitol už ako šestnásťročný, keď začal chytať za Teslu Pardubice, v osemnástich sa stal najmladším brankárom česko-slovenskej reprezentácie. V roku 1990 sa postavil i na americký ľad. Šesťkrát získal cenu Vezina Trophy pre najlepšieho brankára podľa generálnych manažérov tímov. Po skončení minulej sezóny a zisku druhého Stanley Cupu s Detroitom ohlásil po druhýkrát koniec kariéry. Najvýraznejšie dominoval vo svojej famóznej sezóne 1996-1997, keď po prvý raz získal cenu Hart Trophy pre najužitočnejšieho hráča NHL. Ďalší rok získal v českom tíme zlato na zimnej olympiáde v Nagane. Na univerzite v Hradci Králové vyštudoval dejepis. Manželka Alena je učiteľka tanca, s ktorou má syna Michaela (18) a dcéru Dominiku (14).

V roku 1998 so spoločníkmi založili firmu, ktorá produkovala vlastnú značku športového oblečenia pod názvom Dominátor. Po tohtoročnom návrate z USA ohlásil jej likvidáciu.

Názor (ex)spoločníka

Na začiatky Dominika Hašeka v podnikaní si spomína i Jaroslav Vlasák, dnes športový manažér a predseda hokejového klubu HC Znojemští orli. Patril medzi štyroch spoločníkov, ktorí spolu značku Dominátor zakladali. Neskôr sa od D. Hašeka v biznise odpojil, no tvrdí, že sa rozišli v pokoji, každý išiel vlastnou cestou. Ale ich pôvodný spoločný zámer vybudovať značku kolekcie pre športové potreby pokračoval. Aj on si spomína, že nápad založiť značku vzišiel so spontánnej komunikácie. Aký podľa neho D. Hašek je? „V tom je Dominik veľmi vzácny. Je veľmi ctižiadostivý a veľmi túži vyhrávať, vždy byť prvý. Teraz však bude musieť spoznať to, že šport bol jedna vec a podnikanie druhá.“ K jeho podnikaniu sa však J. Vlasák dnes nechce vyjadrovať a necíti sa povolaným na to, aby ho hodnotil. „Každého športovca si vážim pre jeho kariéru a držím mu palce aj v jeho ďalšom živote.“

Ako skrachoval Dominátor

V podnikaní sme nemali dobré a zlé roky, skôr zlé a horšie

Značka, ktorú rozbiehate od nuly, musí byť srdcová záležitosť, musíte ju milovať ako svoju manželku

„Dobrý deň, vitajte. Ste tu prvý raz? Petra, povedzte im, ako to u nás chodí,“ takto naživo víta zákazníkov Dominik Hašek pri výpredaji tovaru svojej skrachovanej značky Dominátor, produkujúcej športové oblečenie. Hokejovú brankársku legendu a čerstvého držiteľa Stanley Cupu po návrate z Ameriky doma nečakalo najmilšie prekvapenie. Svoju firmu musel dať do likvidácie pre zlú finančnú kondíciu. Značku sa však celkom pochovať nechystá.

Nachádzame sa vo vašej firme. Pôsobíte tu pomerne zdomácnelo, baví vás to?

Áno. Syn zostal v Amerike na univerzite, dcéra prišla s nami, bude študovať v Prahe a mojím plánom bolo rozvíjať firmu Dominátor. Mrzí ma, že výsledky boli napokon také, že som musel činnosť firmy ukončiť. Teraz pracujeme predovšetkým na likvidácii tovaru, ktorý máme na sklade. Počas ďalších mesiacov to chcem zastaviť. Výrobná aj obchodná činnosť je pozastavená, zamestnanci prepustení, v tejto budove sme do konca októbra.

Už ste analyzovali, čo bola príčina neúspechu?

Nebola len jedna. Firma na tom nebola najlepšie už od začiatku a nikdy sa nedostala do kladných čísel. Mala veľké straty a vedel som, že na tom v najbližšom období nemôžem nič zmeniť. Že nie som schopný priniesť produkt, ktorý by čísla obrátil. Možno za rok či dva môžeme urobiť nový plán a vrátim sa k Dominátorovi. Teraz sa snažíme vyťažiť maximum z toho, čo máme, aby boli straty napokon čo najnižšie.

Je pravda, že straty boli na úrovni deväťdesiat miliónov českých korún?

Presné číslo neviem, ale je to približne toľko. Je to suma sčítaná za desať rokov existencie firmy.

Dominátor bol teda stratový dlhodobo.

Od začiatku. Nemali sme dobré a zlé roky, skôr zlé a horšie. Teraz príde celý Dominátor „do skrine“, archívy, dokumenty a značka bude zachovaná, hoci na čas zmrazená. Neskôr sa rozhodneme, čo s ňou ďalej. Ale dnes nie je v žiadnom prípade na predaj. Premyslím si možnosti, čo sa dá so značkou urobiť a kde ju prípadne chcem vidieť. Ak by aj prišla dobrá ponuka, musím mať istotu, že značku predávam správnemu človeku. Stále nesie moje meno, musel by som byť opatrný. Možno vypracujem nový plán a pôjdem s ňou ďalej sám.

Asi ste zvyknutý žiaden puk nevyťahovať z bránky priveľmi dlho.

Presne tak. Mrzí ma to, ale nerobím z toho tragédiu. S tým, čo je za vami, už nič nenarobíte, ale z budúcnosti stále môžete vyťažiť maximum pre tento moment. Viem, že moje rozhodnutie o ukončení bolo správne. Horšie je to pre ľudí, že si musia hľadať nové zamestnanie. Nikto z toho nebol nadšený, ale ľudia to prijali také, aké to je. Ale musím povedať, že ma to baví, hoci končíme.

Nebol to pre vás ťažký gól?

Ja som vedel, že čísla nie sú dobré. Myslel som si však, že sú zhruba o tretinu lepšie, a nevyzeralo to, že by sa to mohlo zmeniť. Mrzelo ma to, ale nemalo cenu s tým ísť ďalej. Denne som prerábal tridsaťtisíc korún. Možno som to svojou prítomnosťou v najbližších mesiacoch mohol stiahnuť na 25-tisíc.

Vlastné kolekcie športových odevov ste distribuovali do zmluvných obchodov. Značka Dominátor nezabrala?

Predávali sme svoje kolekcie vo fitnes kluboch, obchodných reťazcoch i v jednotlivých obchodoch. Bohužiaľ, naša značka si nezískala zákazníkov v takom meradle, aby objemy predaja mohli firmu uživiť.

V Amerike však značka Dominátor funguje. Ako je možné, že tam áno a doma nie?

Ani v Amerike nie je abnormálne úspešná a je to tiež boj. Prvé roky sme takisto prerábali. V kladných číslach sme boli len posledné dva roky, ale nie prevratne. Určite tam nezarába tak, aby jedna firma pomohla tej druhej, to v žiadnom prípade. To je úplne oddelený biznis. Príčinou úspechu bola aktívna spolupráca s istým reťazcom life-time fitnesu. Vďaka nej nám výrazne vzrástli objemy predaja.

Už ste priznali, že príčinou krachu mohlo byť, že ste si na začiatku neurčili ciele a zámery.

Pri založení značky som bol jedným zo štyroch majiteľov. Na začiatku malo byť jasné, ako sa chce Dominátor prezentovať. Nevedeli sme presne, čo vlastne Dominátor je a čo s ním chceme dokázať, ako to docieliť. To bola jedna zo základných chýb.

Mal každý spolumajiteľ rozdielny pohľad?

To je zložité. Dnes po desiatich rokoch viem, že ak sa rozbieha značka úplne od nuly, musí to byť v prvom rade srdcová záležitosť. Človek sa tomu musí oddať. Musíte to milovať ako svoju manželku. Inak nemôžete byť úspešný. Neboli to v žiadnom prípade zlí ľudia, ale takto sme sa tomu neoddali. Nemohli cítiť to, čo cítim ja. A ja som sa tiež venoval úplne inému biznisu – hral som hokej. To mohlo mať tiež vplyv na neúspech. Ale nebol to hlavný dôvod.

V kuloároch sa pošepkáva, že za súčasný stav firmy môžu aj vaši spoločníci.

K tomu sa nechcem vyjadrovať.

Dominátor v hokeji mal vlastný, špecifický štýl. Čím bol špecifický Dominátor v biznise?

To nechcem zverejniť, ale nechať si zatiaľ pre seba, ak by som to raz oživil.

Značka je teda stále živá. Akú môže mať hodnotu?

Hodnota značky je taká, akú kto za ňu ponúkne. V tomto momente si neviem predstaviť, komu by som ju bol ochotný predať a zatiaľ ani nemám záujem. Istý čas značku prenajímame, takže približne viem, koľko by prípadne mohla mať hodnotu. Ale nikdy nehovor nikdy. Nič ma netlačí. Zatiaľ si ju nechám a premyslím, čo s ňou.

To by ste však neboli prvý, komu by sa to prihodilo. Tenistka Helena Suková vložila do svojej reštaurácie milióny. Po dvoch rokoch ju zavrela so stratou a ako dôvod uviedla, že personál kradol a ona ho pre športové povinnosti nemohla denne kontrolovať.

Pravda, jedna vec je kontrola, ale keď pri biznise chýbate, nemôžete ani motivovať personál. Nemôžem za to dať ruku do ohňa, ale ľuďom som dôveroval. Na ľade som sa vždy spoluhráčov snažil robiť lepšími a s týmto cieľom som prišiel aj do biznisu. Príkladom a zaujatím môžete urobiť ľudí okolo seba motivovanejšími. Je to tak v športe a verím, že aj v biznise.

Považujete to za najväčšiu chybu?

Jednoznačne. Vystriedalo sa tu niekoľko manažérov, aj tak to nešlo. Ťažko hodnotiť, či boli schopní, alebo nie, ale ja ako majiteľ som pri tom nebol a podľa mňa to bola polovica neúspechu. To, že sme neboli úspešní, neznamená, že sme nevyrábali kvalitné veci. Ľudia z nich mali radosť a boli s nimi spokojní. Len som všetko dotoval ako charitu.

Na bohatých hokejistoch sa chcú priživiť mnohí ľudia. Ponúkajú im všelijaké nápady, špekulácie či rady.

Je to bežná prax, tak ako človek chodí po úver do banky a nepriživuje sa na nej. Za Hašekom alebo inými, kto má peniaze, prídu ľudia podobne ako za investormi. Záleží na hokejistovi, nakoľko vie ponuku ohodnotiť a odmietnuť, prípadne sa nenechať presvedčiť. V mojom prípade sme sa dohodli. Ale nikomu okrem seba to nedávam za vinu. Dal som sa s nimi dohromady a urobil zlé rozhodnutie.

Značka Dominátor začala fungovať po českom zlate na olympiáde v Nagane. Vtedy mala slušný potenciál expandovať.

Olympiáda bola len náhoda, nesúvisela s tým. Hoci určite pomohla značke.

Čo bolo prvým podnetom na rozbeh Dominátora?

Nebol to môj nápad. Ja a ľudia okolo mňa sme sa rozprávali, že by sme chceli rozbehnúť niečo okolo športu. Už si ani nespomínam, kto s tým prišiel prvý. Bolo to v lete roku 1997 a prišli sme na to, že moja prezývka by sa mohla využiť.

Vaša prezývka bol výborný marketing, ale niekedy treba byť s naviazaním na konkrétne a známe meno zvlášť opatrný. Povedzme po vašom škandále na in-line hokeji, kde ste napadli protihráča. Nevyužila to konkurencia na očiernenie?

Ak urobíte chybu, konkurencia sa jej chytí. Nepovedal by som, že ju zneužila, skôr využila. Ale je to normálna súčasť využívania chýb druhého. Ja by som nebol iný. Musíme dávať pozor. Hneď príde druhá firma, ktorá dá najavo, že to vie urobiť lepšie. Ak urobíte chybu v oblasti PR, využije to tiež. Toto takisto patrilo ku konkurencii.

Nedávno ste povedali, že sa v biznise po návrate z Ameriky cítite ako sedemnásťročný chalan, ktorý prišiel čerstvo do A tímu. So schopnosťami, ale bez skúseností. Cítite sa dnes už aspoň na osemnásť?

V tejto výnimočnej situácii som skúsenosti získal. Povedzme, že sa cítim ako sedemnásťročný, ktorý si bol týždeň zatrénovať s áčkom.

Ján Filc tvrdil, že hokejisti v NHL prešli povahovo dobrou školou pre budúcich biznismenov. Čo tým mohol mať na mysli?

To netuším. Ale rozdielne prostredie je v Amerike a tu doma. Angažovať sa vo firme, na to treba skúsenosti, ktoré som ako hokejista nemal. Prečítal som veľa kníh o biznise, v angličtine aj v češtine, ale to nestačí. Väčšina úspešných ľudí sa začala vo svojej oblasti rozvíjať od skončenia školy. Povedzme osemnásťročný chalan začne na recepcii a stane sa šéfom hotela. Ja tieto kolieska brandže nepoznám od začiatku, mám dvadsať rokov stratu. Ale ak sa s tým mám vyrovnať, budem sa musieť učiť rýchlejšie a hendikep prekonať. A uznať si svoje chyby.

Osobný tréner Jaromíra Jágra Marian Jelínek zasa uviedol, že hokejistom, ktorí si z NHL prinesú majetok a vložia ho do biznisu, chýba klasická motivácia podnikateľa.

Čiastočne môžem súhlasiť, ale iba vtedy, ak je motivácia finančná. Ale u mňa to nebolo len o tom, aby som za každú cenu zarobil. Samozrejme, firma musí zarábať. Ja som to mal naozaj rád a mojím najväčším želaním bolo rozvíjať značku. Ale je pravda, že ak človek z NHL vloží peniaze do niečoho, čo nie je srdcová záležitosť, je veľká pravdepodobnosť, že o ne príde. A možno mu to fakt neprekáža, lebo má omnoho viac našetrené.

Vrcholoví hokejisti z NHL zarábajú slušné peniaze. Kam zvyčajne putujú?

Niekomu sa páčia krásne autá, oblečenie, inému drahé domy. Niekto to nepotrebuje a dá značnú časť na charitu. Niekto sa dobre cíti, ak má peniaze na konte a pomaly mu rastú, iný ich investuje. Každý uprednostní niečo iné. Ja som mal pekné bývanie, dobre som sa obliekal, deti som dal do dobrých škôl, niečo som venoval na charitu a veľa peňazí som dal do biznisu. Čo už nebola charita, ale viac-menej to tak skončilo. ?

Mali ste veľa spoluhráčov, ktorí investovali?

Každý. Mali na výber: buď ich mať v banke na trojpercentný úrok, alebo ich dať do akcií či dlhopisov. Nikto to nedal do vankúša. Niekto investuje konzervatívnejšie, niekto riskantnejšie. Ale istota nebola nikdy. V Amerike dnes padajú „stopercentne garantované“ investičné spoločnosti.

Plánujete sa v súčasnosti obklopiť schopnými odborníkmi a učiť sa od nich?

Určitý čas mám ešte o robotu postarané. Ale chcem sa učiť, pracovať v nejakej firme. Nemám ešte jasno. Nepotrebujem pracovať pre peniaze, ale chcem robiť to, čo ma baví. Aby som sa tešil tam každý deň ísť. Ak bude niečo, čo budem robiť rád a s chuťou, tak sa do toho pustím.

Hovorí sa, že človek má opustiť kariéru na vrchole. Vám sa to podarilo hneď niekoľkokrát. Prečo sa športovec vracia?

Dal som si rok pauzu, oddýchol som si, ale cnelo sa mi, chcel som hrať. Povedal som si, prečo do toho nejsť znova. Motiváciu som mal, vrátil som sa vo výbornej forme.

Mario Lemieux sa vrátil po tri a pol roku vo výbornej forme. Vraj preto, že ho chcel syn vidieť na ľade. Ale dokáže svoju rolu zohrať aj dobrá ponuka?

Svojím spôsobom hrajú úlohu aj peniaze, športovec nechce ísť úplne pod cenu. Vie, čo si zaslúži, a má svoj limit. Ja som po návrate tiež nedostal najlepšiu zmluvu, hoci po roku mi plat strojnásobili. Zväčša však ide o zabezpečených ľudí, peniaze nehrajú veľkú rolu, skôr je to o tom, že ho to baví.

Čo so zbierkou vašich dresov? Mali by pre zberateľa hodnotu?

Teraz sú schované doma v chladnej tmavej miestnosti, aby ich „neobjedli“ mole. Raz to dám do múzea alebo vydražím v charite.

Zlé jazyky hovoria, že ste sa vrátili, lebo ste potrebovali dotovať Dominátora.

Tak to zásadne odmietam. ?