Ako uspieť na londýnskom trhu

Rozbehnúť vlastný biznis priamo v metropole Veľkej Británie znie lákavo. Niektorí o tom uvažovali, ale nenabrali dostatok odvahy, aby uskutočnili svoje podnikateľské ambície. Ale sú aj takí, ktorí odišli pôvodne iba na služobnú cestu či za prácou na rok. Zrazu ich prešlo viac ako desať. Zamestnanie, kvôli ktorému na ostrov prišli, je už dávno pasé a živia sa tým, čo ich skutočne baví. Ako ich prijal londýnsky podnikateľský trh?

Tím nováčikov

„Britské podnikateľské prostredie je pre malých podnikateľov až na niektoré výnimky podstatne menej regulované ako kontinentálne. Je tu početná vrstva živnostníkov, ktorí môžu podnikať aj bez živnostenských listov či licencií, pretože ich nikto nevyžaduje,“ približuje situáciu ostrovného trhu Ivan Kytka, riaditeľ a zároveň majiteľ multimediálnej produkčnej spoločnosti Blokmedia. Do Londýna prišiel ako rozhlasový žurnalista.

Začiatky Blokmedie neboli ľahké, s mnohými problémami sa pasuje dodnes. Vstupovala na vysoko konkurenčný trh s niekoľkými etablovanými hráčmi v čase, keď britský ekonomický prepad a kreditná kríza spôsobili, že firmy na trh neposielali multimediálne produkty, ktoré by potrebovali preložiť do viacerých jazykov, čo sú služby ponúkané Blokmediou. Nevyhľadávali ich ani nepotrebovali, preto sa jej tím musel obrniť trpezlivosťou.

Určitým spôsobom pomohla aj kombinácia britsko-slovensko-českého prístupu k biznisu. Slovenka Andrea je dobrá vyjednávačka. Dokáže vytrvalo pracovať dovtedy, kým nevidí výsledky. Táto vlastnosť mnohým Britom chýba. Napriek tomu je podľa Ivana pre rozbiehajúci sa tím dôležité spolupracovať s jedným rodákom, ktorý pozná nuansy života na londýnskom trhu. „Najmä z toho dôvodu, že prinesie kontakty zo svojho okolia. A ako vidíte, mojej českej maličkosti to potom stačí iba obkecávať,“ hovorí s dávkou britského humoru.

Dohody bez papiera

V rozprávaní o skúsenostiach s britským štýlom podnikania pokračuje s trocha vážnejšou tvárou. „Viac ako kdekoľvek inde v Európe sú dôležité referencie od zákazníkov, ale aj to, kto čo napísal o vašich službách na internete. Neoplatí sa klamať ani podvádzať, pretože mnoho kontraktov a zákaziek je založených na ústnej dohode. Slovo platí, aj keď nie je na papieri,“ vysvetľuje I. Kytka.

Nováčikovia, ktorí prídu na londýnsky trh, by sa podľa neho nemali vzdávať hneď po prvom neúspechu. Klientelizmus sa v Británii nosí menej ako na Slovensku. Zákazky si treba vybojovať vo výberových konaniach, aj keď ide o stáleho klienta. „Získaná zákazka potom dokazuje, že biznis je zdravý a založený na dobrých základoch,“ dodáva Ivan.

Trochu iný príbeh je ten, ktorý sa odohráva v prostredí svetových hviezd a svadobných fotografií, ktoré majú na Slovensku o čosi inú kultúru ako vo Veľkej Británii. Lenka Jonesová mala od detstva blízko k filmovému pľacu. Po rozpade Slovenskej filmovej tvorby jej mama, prvá úspešná režisérka hraného filmu na Slovensku, založila kastingovú agentúru Galaxy. „Na striedačku sme v agentúre pomáhali všetky tri dcéry. S prácou kastingového režiséra som sa oboznámila na prvom americkom projekte Traja mušketieri nakrúcanom v Rakúsku. Pri projekte Dračie srdce a pri ďalších projektoch, ktoré prišli po ňom, to už išlo akosi samo. V polovici deväťdesiatych rokov som bola asi jedinou po anglicky hovoriacou kastingovou režisérkou a spolupodieľala som sa na obsadzovaní zahraničných projektov, ktoré sa na Slovensku nakrúcali,“ približuje svoje začiatky Lenka. Vymenúva áčkové filmy ako Peacemaker, Za nepriateľskou líniou či Frankenstein. Podieľala sa aj na obsadzovaní hercov do celého radu béčkových akčných filmov. Keď sa chodil George Clooney zabaviť po ťažkom dni nakrúcania filmu Peacemaker, bola súčasťou úzkeho kruhu ľudí, ktorí chodievali s ním.

Biznis vo fotografii

Do Londýna prišla za manželom, britskou mentalitou a humorom, ktoré jej boli blízke. Na otázku, či podľa svojich skúseností vníma Londýn ako jedno z najlepších miest na biznis, odpovedá, že je v prvom rade väčší a anonymnejší ako Bratislava. Na druhej strane jej však chýba kúsok toho, že sa každý s každým pozná a na vybavenie niektorých vecí často stačí iba jeden telefonát.

„S mojou prácou by som sa v Bratislave pravdepodobne ťažšie uživila, pretože v Londýne mám väčšie možnosti realizácie, najmä v oblasti svadobnej fotografie. Veľa ľudí ju totiž nepovažuje za žiadne veľké umenie, najčastejšie preto, že sa stretli iba s typickými štylizovanými svadobnými fotografiami. Trend sa ostatné roky uberá smerom k reportážnej či dokumentárnej fotografii z určitej udalosti, kde je fotograf prítomný len ako nenápadný pozorovateľ. V Británii má tento typ svadobnej fotografie väčšiu tradíciu,“ hovorí.

Obidve svoje profesie miluje rovnako, pretože každá z nich je úplne iná. Pri kastingu sú požiadavky dané a obsadenie filmu z nich vyplýva. Fotografia poskytuje priestor pre vlastnú tvorivosť. Aj z toho dôvodu je v nej väčšia konkurencia. Ako sa s ňou dá bojovať? „Nech už človek podniká kdekoľvek na svete, je veľmi dôležité, aby si našiel svoje špecifikum, ktorým sa bude odlišovať od konkurencie. Samozrejme, že je veľká, ale každý podnikateľ ju potrebuje, aby sa mohol ďalej rozvíjať. Poskytovať profesionálne služby vysokej kvality, konkurenčné ceny a tiež individuálny prístup ku klientovi sa mi osvedčili ako jednoduché pravidlá, ktoré fungujú,“ odpovedá L. Jonesová.

Kto je landlord?

Profesionálny landlord je človek, ktorý žije z prenájmu nehnuteľností. Znie to lákavo a jednoducho. Nakúpiť niekoľko domov a čakať, kým sa prenajmú. Tento biznis má však tiež svoje zákutia, aj keď ho rozbehnete v Londýne.

„Starší landlordi sú opatrní a veľa nových v poslednom čase neprichádza. Ceny nehnuteľností v podstate stagnujú, počet transakcií je sotva polovičný v porovnaní s obdobím spred štyroch rokov. Vzhľadom na to, čo sa deje s financiami inde vo svete, je ďalší vývoj cien ťažko predvídateľný. V podstate je teraz možné kúpiť nehnuteľnosť a dosiahnuť vyšší výnos z prenájmu ako pred pár rokmi, ale chce to vyšší podiel vlastných prostriedkov a aj hypotéky sú fakticky drahšie,“ približuje situáciu na londýnskom trhu s nehnuteľnosťami Ján Koščo, profesionálny landlord. Do Londýna prišiel spolu s manželkou architektkou začiatkom deväťdesiatych rokov. V pláne mali ostať iba jeden rok. Obaja začínali pracovať v slovenskej redakcii BBC World Service, Ján ako rozhlasový redaktor.

Odvetvie súkromného prenajímania nehnuteľností v Británii sa reguluje samo. Získanie statusu profesionálneho landlorda nepodlieha žiadnym kritériám. „Existujú však rôzne predpisy, ktorých je viac ako dosť. Napríklad je užitočné stať sa členom stavovskej organizácie, ktorá odporúča dobrovoľnú akreditáciu ako istú formu záruky kvality a serióznosti. Pre banky je profesionálny landlord ten, pre koho je to hlavná zárobková činnosť. To je však po finančných otrasoch z roku 2008 skôr príťaž ako výhoda pri vybavovaní takzvanej buy-to-let hypotéky,“ hovorí Ján.

Hypotéky po kríze

Po roku 2008 sa veľká väčšina bánk, ako ďalej rozpráva J. Koščo, z trhu prenajímaných nehnuteľností stiahla a dodnes sa naň nevrátila. Dôsledkom finančnej krízy bol tiež nárast počtu ľudí, ktorí bývajú v prenájme. Banky priškrtili veľkorysé hypotéky a tí, ktorí síce túžili po vlastnom dome či byte, ale nemali dostatok nasporeného kapitálu, sa museli uspokojiť s postavením nájomníkov.

„Ak sa vám podarí preskákať cez prekážkovú dráhu dnešných kritérií, dostanete sedemdesiat percent z hodnoty nehnuteľnosti, s oveľa vyššou maržou oproti základnej úrokovej sadzbe a s podstatne vyššími poplatkami, ako bolo zvykom predtým. V lokalite, kde zväčša pôsobíme, je napríklad takmer nemožné vybaviť takúto hypotéku na novopostavený byt. Na dom je to ľahšie,“ pokračuje vo vysvetľovaní situácie Ján, ktorý sa k svojmu dnešnému biznisu dostal zámerne i náhodou. Dom, ktorý vlastnil, sa mu neoplatilo predať, začal ho teda prenajímať. Po čase sa ukázalo, že takáto forma zárobku celkom dobre funguje. V začiatkoch ho postretli situácie, ktoré by málokto predpokladal. Raz mu napríklad telefonovali policajti, že sa museli do prenajímaného domu vlámať, pretože nájomník bol podozrivý z trestnej činnosti. Skúsenosti sú na nezaplatenie.

Za špecifikum londýnskeho biznisu, v ktorom Ján pôsobí, považuje množstvo národností a kultúr, s ktorými prichádza do styku. „V Británii sa vychádza z predpokladu, že to, čo hovoríte, je pravda, nedáva sa priveľký dôraz na byrokraciu. Korupcia je tiež veľmi zriedkavá. Minule som jednému úradníkovi, ktorý pomáha pri hľadaní bývania sociálne slabším a už dlhšie spolupracujeme, chcel dať pred Vianocami ako darček fľašu šampanského. On zdvorilo odmietol s tým, že to nemajú dovolené,“ približuje J. Koščo. Na otázku, ktorá iná oblasť podnikania má ešte potenciál, odpovedá – zelená doprava. A o úspechu pekárne, ktorá by ponúkala tmavý chlieb a záviny, tiež nepochybuje.

Foto - Profimedia.cz

© 2011 TREND Holding, spol. s r.o.