Blízko k bankrotu

Pondelok 16. januára

Blízko k bankrotu

Cena päťročných derivátov CDS (credit default swap) na poistenia záväzkov slovenskej vlády vzrástla vo štvrtom kvartáli na 300,7 bodu z úrovne 242,8 bodu v predchádzajúcom kvartáli. To znamená, že pravdepodobnosť bankrotu vzrástla na 19,4 percenta. Informovala o tom poradenská spoločnosť CMA DataVision. V treťom kvartáli bola pravdepodobnosť, že SR nedokáže splácať svoje záväzky, podľa údajov poradenskej spoločnosti 15,8 percenta. Najrizikovejšou krajinou zostalo Grécko s cenou CDS na úrovni 8 453,3 bázického bodu a s pravdepodobnosťou bankrotu 93,8 percenta. Z krajín stredoeurópskeho zoskupenia V4 je najrizikovejšou krajinou Maďarsko s pravdepodobnosťou bankrotu 35,3 percenta. Potom nasleduje Slovensko, Poľsko a Česko.

Utorok 17. januára

SPP nakúpi výhodnejšie

Slovenskému plynárenskému priemyslu, a.s. (SPP) sa podarilo podpísať dodatok k zmluve s ruskou spoločnosťou Gazprom. Ako uviedol pre agentúru SITA hovorca SPP Ondrej Šebesta, na základe dodatku sa upravuje nákupná cena zemného plynu. "Podobne ako ďalšie európske energetické spoločnosti aj SPP podpísal s firmou Gazprom Export dodatok k dlhodobému kontraktu o dodávke zemného plynu. Nová úprava zmluvného vzťahu reviduje nákupnú cenu plynu tak, aby do väčšej miery odrážala aktuálny vývoj trhových cien plynu," uviedol Šebesta.

Slovenskému dominantnému dodávateľovi plynu sa tak bude lepšie "dýchať" v konkurenčnom boji o zákazníka. Alternatívni dodávatelia plynu totiž svoje nižšie ceny plynu odôvodňovali možnosťou nákupu lacnejšieho plynu na spotových trhoch. Viacerí alternatívni hráči poukazovali na nevýhodnosť dlhodobej zmluvy s jedným dodávateľom plynu. Podľa SPP podpisom dodatku sa naopak potvrdil záväzok oboch partnerov smerom k bezpečnosti a stabilite dodávok plynu pre všetkých zákazníkov SPP z krátkodobého aj dlhodobého hľadiska.

"Dlhodobá zmluva s Gazpromom je jedným zo základov energetickej bezpečnosti Slovenska," konštatoval Šebesta. Slovenský plynárenský priemysel podpísal s ruskou spoločnosťou Gazprom export 20-ročnú zmluvu na dodávku zemného plynu koncom roka 2008. Na základe pôvodnej zmluvy má SPP do roku 2028 nakúpiť približne 130 miliárd metrov kubických zemného plynu a jej dcérska spoločnosť Eustream prepraviť približne jeden bilión metrov kubických zemného plynu. Za aké ceny má SPP od ruského gigantu nakupovať plyn, spoločnosti nezverejnili.

Streda 18. januára

Prezident za zamestnávateľov

Zamestnávateľské organizácie na Slovensku chcú vytvoriť spoločný návrh na zlepšenie podnikateľského prostredia na Slovensku, ktorý by prostredníctvom prezidenta Ivana Gašparoviča odovzdali budúcej vláde. Po stretnutí predstaviteľov Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení SR (AZZZ), Klubu 500, Republikovej únie zamestnávateľov a Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory s hlavou štátu to uviedol generálny sekretár AZZZ Oto Nevický. "Chceli by sme, aby sa tieto problémy stali súčasťou budúceho programového vyhlásenia vlády," povedal. Podľa hovorcu prezidenta Mareka Trubača sa bude prezident po dodaní materiálu od zamestnávateľov snažiť presvedčiť osobu, ktorá bude zostavovať vládu, aby zamestnávateľské návrhy obsahoval program novej vlády.

Slovensko podľa zamestnávateľov musí pridať v zlepšovaní podnikateľského prostredia. Po pondelkovom rokovaní Hospodárskej a sociálnej rady SR o správe o stave podnikateľského prostredia v SR to uviedol viceprezident Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení SR (AZZZ) Rastislav Machunka. "Opatrenia musíme zásadnejším spôsobom zradikalizovať tak, aby si budúca vláda zobrala za svoje zlepšovanie podnikateľského prostredia ako kľúčový nástroj na zlepšenie sociálnej a ekonomickej situácie občanov," povedal.

Štvrtok 19. januára

Bez divident z Telekomu

Seriál valných zhromaždení spoločnosti Slovak Telekom s neúspešným pokusom zástupcov štátu o presadenie výplaty mimoriadnej dividendy pokračuje. Majoritný akcionár spoločnosti, nemecký Deutsche Telekom, totiž opäť nepodporil návrh vyplatiť nerozdelený zisk a odviesť tak štátu podiel z mimoriadnej dividendy v plnej výške 258 mil. eur. Ministerstvo hospodárstva SR, ako jeden z akcionárov Slovak Telekomu, považuje tento záver za neodôvodnený. "Deutsche Telekom pristupuje k spoločnosti Slovak Telekom inak ako k ostatným svojim podielom v iných krajinách. Slovak Telekom má vynikajúce hospodárske výsledky, nulové zadlženie a dostatok cashových zdrojov na okamžitú výplatu dividend pre vládu SR, a preto je rozhodnutie Deutsche Telekom úplne nepochopiteľné,“ uvádza sa vo vyhlásení rezortu hospodárstva. Splnomocnený zástupca ministerstva v mene Slovenskej republiky preto podal protest proti tomuto rozhodnutiu s požiadavkou jeho zahrnutia do zápisnice zo štvrtkového mimoriadneho valného zhromaždenia.

Deutsche Telekom však v reakcii na stanovisko rezortu hospodárstva uviedol, že nezmení svoj negatívny postoj k vyplateniu mimoriadneho odvodu štátu. "Deutsche Telekom za súčasných podmienok nezmení svoj názor na vyplatenie mimoriadnej dividendy, ako to požaduje slovenská vláda a Fond národného majetku," uviedla pre agentúru SITA Sylvia Braunle z korporátnej komunikácie Deutsche Telekom.

Piatok 20. januára

Štát a Microsoft

Návrhu ministerstva financií predĺžiť licenčnú zmluvu medzi štátom a spoločnosťou Microsoft mala podľa Úradu pre verejné obstarávanie (ÚVO) predchádzať verejná súťaž. Ako uviedol úrad vo svojej pripomienke k návrhu rezortu financií, zmluva alebo dodatok uzatváraný so spoločnosťou Microsoft predstavuje zákazku, tak ako je definovaná zákonom o verejnom obstarávaní. Ten podľa ÚVO striktne definuje podmienky aj v prípade uzatvárania dodatkov. "Úradu nie je známe, či uzatvoreniu prípadných zmlúv alebo dodatkov predchádzal proces verejného obstarávania," tvrdí ÚVO v pripomienke. Zároveň žiada ministerstvo financií o predloženie informácií, aký druh verejného obstarávania použil, respektíve plánuje použiť.

Rezort financií však podľa hovorcu Martina Jaroša nepodpisuje novú zmluvu, ale len podáva nové prihlášky, ktorými sa aktualizuje počet a potreby licencií v štátnej správe. "Nikoho neteší, keď je veľká závislosť na jednom dodávateľovi. Niekedy nie je na výber, tam kde je, sa ministerstvo financií vždy hlási k tomu, aby bola súťaž medzi viacerými dodávateľmi, aby sa tým vygenerovala čo najlepšia ponuka," povedal pre agentúru SITA Jaroš.

Štát bol síce v rokovaniach s Microsoftom v znevýhodnenom postavení, keďže historicky je podľa Jaroša závislý na platforme Microsoft. "Napriek tomu sa nám podarilo vyrokovať podstatne lepšie podmienky ako boli v rokoch 2009 až 2011 vyrokované bývalou vládou," dodal hovorca rezortu.

Štát by mal za licencie spoločnosti Microsoft v najbližších troch rokoch zaplatiť celkovo 52,6 mil. eur, vrátane dane z pridanej hodnoty.