Euro žije!

Rok 2012 sa mal stať osudovým pre svet aj pre euro. Koniec sveta ohlásený starými Maymi pravdepodobne nenastane aj bez pričinenia ľudstva. Spoločnú menu môžu zachrániť politici, pravda, ak budú chcieť, už na konci januára.

V predposledný deň prvého mesiaca roku 2012 sa zíde samit Európskej únie, na ktorom sa môže rozhodnúť o navrátení finančnej stability do eurozóny, teda spoločenstva 17 krajín, ktoré používajú euro. Očakáva sa finalizácia paktu na sprísnenie rozpočtovej disciplíny a priblíženie sa k ekonomickej únii, ako to lídri dohodli na decembrovom samite. Na vytvorení záväzného paktu sa okrem sedemnástich štátov, ktoré používajú euro, podieľa aj deväť z desiatich krajín Európskej únie, ktoré spoločnú európsku menu zatiaľ nepoužívajú. Veľká Británia ostala nateraz bokom.

PREVLÁDAJÚ POZITÍVA. Ťažké časy eura sú ťažkými časmi aj pre Slovensko. Spoločná mena je totiž pre krajinu dôležitá. Hlavný analytik Volksbank Slovensko Vladimír Vaňo hovorí: „Pre vznik nových pracovných miest sú kľúčové investície, či už nových zahraničných investorov, alebo vytvorené expanziou existujúcich firiem. Pre akékoľvek investície je alfou a omegou stabilné a predvídateľné prostredie. Prijatie eura bolo výrazným príspevkom ku konkurenčnému zvýhodneniu slovenského investorského aj podnikateľského prostredia.“

Analytici RM-S Market Martin Čája a Patrik Oberta sa obzreli dozadu a hovoria, že dokiaľ sme neprijali euro, nebola ekonomika stabilizovaná. „Pred reformami, príchodom významných investorov a prijatím eura bola slovenská koruna pomerne slabá a exportéri mávali problémy s nestálosťou kurzu. Lacnejšia mena podporuje export, pretože zahraničný dopyt po lacných výrobkoch rastie, ale zisky zo zvýšeného exportu nemusia pokryť kurzové rozdiely vzniknuté poklesom hodnoty domácej meny. Euro síce nie je globálnou menou ako americký dolár, je však ťahúňom európskej ekonomiky. Euro prinieslo zjednodušenie obchodného styku a odstránilo kurzové rozdiely, ktoré trápili aj importérov, ale predovšetkým exportérov,“ hovoria analytici. V. Vaňo pripomína, že vstup Slovenska do eurozóny bol len zavŕšením desaťročie trvajúcej hospodárskej integrácie, ku ktorej viedli slobodné rozhodnutia tisícok slovenských vývozcov potom, ako si položili otázku, kde sú pre nich najlepšie odbytiská. „Odpoveďou na ňu je skutočnosť, že pätina slovenského vývozu smeruje do Nemecka, viac než polovica do eurozóny a vyše 85 percent do krajín Európskej únie.“

DRAHÝ PÁD. Rozpad eura by mal veľké dôsledky aj pre Slovensko. Člen Rady Eximbanky SR Ladislav Vaškovič si myslí, že zánik eura by „s veľkou pravdepodobnosťou znamenal pokles rastu hrubého domáceho produktu, pokles exportu, v počiatočnom období neprehľadnosť v platobnom styku a zo začiatku aj nedôveru občanov k novej mene s negatívnymi dosahmi na objemy vkladov v bankách a mnohé iné ťažkosti“.

Rovnako vidia pesimistické scenáre aj M. Čája a P. Oberta, keď hovoria: „Opätovné prijatie koruny by pravdepodobne zastavilo pomerne dobre rozbehnutý vlak slovenskej ekonomiky. Pád eura by v podstate znamenal pokles dôveryhodnosti celej Európy. Pre Slovensko konkrétne návrat k rizikám spojených s kurzovými rozdielmi v platobnom styku medzi okolitými štátmi, inflačné tlaky a strata cenovej stability.“

Pád eura by podľa Juraja Karpiša z Inštitútu pre ekonomické a sociálne štúdie Iness pre Európu znamenal návrat k menovému nacionalizmu. „To so sebou nesie ekonomické náklady. Zároveň by pravdepodobne dochádzalo k postupnému znehodnoteniu mien krajín, ktoré by sa snažili takto získať konkurenčnú výhodu pre svoj export, a zničeniu časti kúpnej sily úspor obyvateľstva,“ myslí si J. Karpiš.

„Pád eura je najhorší možný scenár, ktorý by znamenal náklady pre reálnu ekonomiku v takom rozsahu, ktorý rádovo prevyšuje náklady spoločného úsilia o posilnenie kredibility eurozóny,“ tvrdí V. Vaňo a pripomína, že nie je v záujme žiadneho člena eurozóny čo i len špekulovať o tomto najhoršom scenári. „Stačí pohľad na stredoeurópsky región na prelome rokov 2008 a 2009 alebo v druhom polroku 2011 a je ihneď zrejmé, že rozpad eura by nepriniesol nič dobré,“ hovorí V. Vaňo.

ZÁCHRANNÁ AKCIA. „Eurozóna a euro je politicky vytvorená zúčtovacia jednotka a politici sa budú snažiť o jej udržanie,“ tvrdia M. Čája a P. Oberta a zdôrazňujú, že spoločná mena výborne dopĺňa myšlienky voľného pohybu kapitálu a osôb v Európe. „Štátom ako napríklad Nemecko prinieslo euro významný nárast ekonomiky. Podmienky pre prijatie eura sú určené maastrichtskými kritériami. Niektoré štáty ich nedodržali a ich zadlženie ohrozuje stabilitu eurozóny,“ hovoria analytici.

Motívom pre udržanie eura budú aj nemecké skúsenosti. „V každom prípade by eurozóna mala uvažovať o tom, ako prečistiť svoju ekonomiku od dlhových problémov,“ uvažujú zhodne M. Čája a P. Oberta.

Ak by niektorá z problematických krajín z „klubu“ vystúpila, prinieslo by to nestabilitu pre euro a určite by to ohrozilo dôveryhodnosť eurozóny, ale aj vystupujúcich štátov. „Euro ako spoločná mena zrejme tak skoro neskončí a prípadné vystúpenie niektorých štátov z eurozóny nebude mať za následok jeho okamžitú likvidáciu. Je na zamyslenie, či má eurozóna fungovať aj do budúcnosti na základe takých podmienok a stavu, ako je to teraz,“ hovoria analytici.

L. Vaškovič je optimista. „Predpokladáme, že znaky krízy budú koncom roka poľavovať. Podľa nášho názoru kríza eura bola spôsobená viacerými, postupne napúčajúcimi problémami, ktoré európski lídri a politici v niektorých krajinách ignorovali a neriešili dostatočne razantne. Náš optimizmus je založený na skutočnosti, že v protiklade k ,problémovým‘ krajinám hlavný ťahúň európskej ekonomiky, teda nemecké hospodárstvo zostáva naďalej veľmi silné a je založené na mimoriadnej exportnej výkonnosti. Nemecká ekonomika a ani rozpočtové hospodárenie nevykazuje v zásade žiadne prvky, ktoré viedli ku krízovým javom v niektorých krajinách EÚ, čo by mohlo byť zárukou, že dôjde k oživeniu európskej ekonomiky a tiež k stabilizácii eurozóny,“ zhŕňa skúsený bankár.

J. Karpiš si však myslí: „Euro netreba zachraňovať za každú cenu... To je privysoký náklad na záchranu tohto ,spackaného‘ politického projektu. Ale ak by sa dodržiavali pravidlá fungovania eurozóny, ktoré boli ustanovené pri vzniku meny, euro by prežilo aj bankrot niektorých krajín eurozóny alebo bánk. K reštrukturalizácii dlhov krajín a finančného sektora je preto možné pristúpiť aj bez obavy o budúcnosť eura,“ vysvetľuje víziu.

Liek, ktorý pomáha, ale nelieči

• - Záchranou pre štáty Európskej únie malo byť aj zvýšenie núdzového fondu eurozóny, známeho ako euroval. Európsky fond finančnej stability vznikol ako reakcia na nestabilitu, ktorú vyvolala grécka dlhová kríza. Ide o systém záruk jednotlivých členských štátov únie, Európskej komisie a Medzinárodného menového fondu. Zvýšenie fondu vlani napokon ako posledný v Európe schválil aj slovenský parlament, pravda za cenu predčasných volieb a pádu vlády. Rovnako dramatické, s rovnakými následkami pre vlády boli hlasovania o eurovale v Taliansku a Grécku.
• - Euroval považovali a považujú mnohí odborníci za zlé riešenie. Napríklad Juraj Karpiš z Inštitútu pre ekonomické a sociálne štúdie Iness tvrdí, že euroval ako nástroj riešenia nesolventnosti niektorých európskych krajín a bánk rozšíril problémy aj na ostatné krajiny a inštitúcie. „Tým sa oddialila aplikácia radikálnych škrtov vo výdavkoch štátov, ktoré by situáciu konečne začali reálne riešiť,“ hovorí J. Karpiš.
• - Na sklonku minulého roka sa lídri EÚ dohodli na vzniku fiškálnej únie, na automatických sankciách pre porušovateľov rozpočtových pravidiel v rámci eurozóny pri prekročení troch percent deficitu, na dlhovej brzde a na skoršej účinnosti trvalého eurovalu od júla 2012.

Európa je doma

„Európa nikdy nebola v takom nebezpečenstve a riziko jej explózie nebolo nikdy také veľké,“ povedal nedávno francúzsky prezident Nicolas Sarkozy. To isté, možno menej emotívne, hovoria takmer všetky autority v Európskej únii. Najčastejšie skloňovaným problémom je dlhová kríza. Sama o sebe je pre úniu nelichotivou vizitkou. Hovorí sa o kríze európskej meny, pritom je jasné, že v hre nie je iba euro. Obe krízy svedčia najmä o tom, že nie všetky krajiny uznávajú rovnaké hodnoty. Európanstvo sa v Európe nenosí. Verejná mienka obdivuje rebelantov, ktorí spochybňujú pravidlá, ktoré nedávno sami schválili. Vzpierať sa Bruselu je dnes módne, nezodpovednosť sa stala prejavom podivnej odvahy. Vulgárny nacionalizmus sa vystavuje ako etalón vlastenectva. Európa možno nikdy nebola v takom nebezpečenstve, ako je dnes. Európska únia či eurozóna majú ďaleko od dokonalosti ideálu. Eurospeak bruselských úradníkov je často smiešny, rozhodnutia niektorých orgánov únie sú občas málo pochopiteľné... Niekedy zrejme až tak veľmi, že vyvolávajú dojem, že Európska únia je niekde inde, len nie v členských krajinách. Pozoruhodné je, že vinu za problémy únie zvaľujú najmä politici na úniu, akoby sa ich netýkali. Lenže Európa je všade, v každej členskej krajine. Žiaden štát do únie nevstupoval pod hrozbou, a tak by nemal byť Európanom len v dobrých časoch. Za Európu si môžeme všetci spoločne.

Foto - archív

© 2012 TREND Holding, spol. s r.o.