Jaroslav Haščák: Znásobiť svoj čas dokážete len pomocou iných ľudí

Jaroslav Haščák je jedným z pätice partnerov investičnej skupiny Penta Investments. Jeho prvý kapitál bol päťtisíc korún, ktoré si požičal od kolegu. Zarobil, dlh vrátil a najmä pochopil, že podnikaním sa dokáže nielen uživiť, ale aj nájsť v ňom sebarealizáciu. Do práce sa nikdy nemusel nútiť. Penta je dnes firma, ktorej je Slovensko a Česko malé, vybrala sa do Európy.

„Bod zlomu prišiel v roku 1997. Do tej doby sme boli firmou s dvoma účtovníčkami a sekretárkou. Vždy sme chceli mať okolo seba schopných ľudí, od roku 1997 sme ich už vedeli aj zaplatiť. Tento moment považujem za jeden z rozhodujúcich – chceli sme rásť a mali sme na to,“ spomína.

Penta je investičná skupina, ktorá podnikom pomáha zlepšiť výkonnosť a pripraviť ich na predaj strategickým investorom. Slovensko-česká private equity spoločnosť pôsobí v európskom regióne a Rusku. Spravuje aktíva v hodnote 862 miliónov eur a v spoločnostiach vo svojom portfóliu zamestnáva takmer dvadsaťtisíc zamestnancov. Aj podľa hodnoty vlastného imania, ktoré dosahuje podľa internej valuácie Penty 718 miliónov eur, je firma úspešná. Od roku 2000 dokázala svoj majetok zhodnocovať ročne v priemere o takmer 50 percent. Na slovo úspech reagoval J. Haščák trochu prekvapujúco. „Čítal som interview s Warrenom Buffettom. Pri otázke, čo pre neho znamená úspech a šťastie, popísal príbeh svojej známej, ktorá prežila koncentračný tábor. Od vojny je veľmi nedôverčivá, pri každom stretnutí s neznámym si kladie otázku, či by ju ten človek dokázal ukryť. W. Buffett po;užil analógiu a povedal, že pozná niekoľkých ľudí z rebríčka Forbes 400, ktorých by neukryli ani vlastné deti.“ Úspech je preto podľa neho „nepodmienená láska“.

Zisk ako medaila

Úspech je relatívny a J. Haščák ho vidí v súvislostiach. Má napríklad radosť z toho, že dáva ľuďom prácu. „Majetok firmy vnímam tak, že je to finančný spôsob hodnotenia úspechu. Tak ako športovci dostávajú za výkon medailu, aj firma ju dostáva v podobe svojich ekonomických výsledkov – zisk potvrdzuje úspech v súťaži. Hodnotenie obsahuje aj dôležitý prvok uznania.“

Posledné tri roky sa v Pente snažia veľmi dôsledne formulovať víziu, misiu a hodnoty. „Nemyslel som si, že je to také ťažké, sú to však desiatky hodín premýšľania, konzultácií... Vízia je cieľ, misia je cesta a nástroje a hodnoty vyjadrujú to, čo je pre nás dôležité,“ hovorí J. Haščák.

Penta definitívne opúšťa koncept slovensko-českej firmy. Dospela do štádia, keď už nevie umiestňovať kapitál len v Česku a na Slovensku. „Ak chceme rásť, nachádzať radosť z práce a sebarealizovať sa, musíme isť mimo doterajších hraníc. To, samozrejme, znamená zmeny v celej firme, v procesoch, ale aj vo vzťahu k ľudským zdrojom,“ hovorí J. Haščák.

Ak rád zdôrazňuje potrebu mať radosť z práce, hovorí to tak, že sa mu dá veriť. Každý deň chodí do firmy, hoci by nemusel. „Jednoducho ma to baví, práca je pre mňa koníčkom – akokoľvek to znie ako fráza. Nemusím sa nútiť. Keby to tak bolo, potom nemá zmysel pracovať. Silou vôle človek dokáže veľa. Možno aj zo mňa by bol huslista, keby som bez talentu a sluchu desať rokov denne cvičil. Bolo by to však iba o vôli, nie o radosti. Vôľou sa dá dosiahnuť veľa, ale sama nestačí, inak príde frustrácia,“ zdôrazňuje J. Haščák.

Keby motívom, prečo chodí do kancelárie, boli len peniaze, tak by asi pätnásť rokov nerobil to, čo robil. „Mám taký rituál, každú nedeľu pracujem a vždy sa na to teším. Je to relax, v pokoji si prečítam veci, na ktoré mi cez týždeň neostáva čas.“

Práca ma, samozrejme, aj tienisté stránky, prináša veľa stresu. J. Haščáka čaká takmer každé ráno viac zlých ako dobrých správ. „Tým, že veľa vecí delegujem na spolupracovníkov, u mňa končia najmä problémy. Ale na konci dňa napriek tomu prevláda radosť z práce,“ hovorí.

Hľadanie schopných

O peniazoch vie J. Haščák veľa. Najväčšiu hodnotu vidí v skutočnosti, že partnerom firmy umožňujú obklopovať sa schopnými ľuďmi. „Deň má dvadsaťštyri hodín, dvadsiatu piatu nekúpite za žiadne peniaze. Znásobiť svoj čas dokáže človek len prostredníctvom iných ľudí. Peniaze potrebujete na to, aby ste vytvorili tím ľudí, ktorí idú za vecami a práca ich baví. K tomu patrí aj primerané odmeňovanie,“ vysvetľuje.

Už v roku 2007 sa miestom, kde Penta hľadá ľudí, stal európsky trh. Vlani J. Haščák absolvoval niekoľko desiatok rozhovorov s kandidátmi na rôzne pozície, viac ako 90 percent už boli ľudia z iných krajín ako Česko a Slovensko. „Veľkosť trhu je prvým kľúčom k úspechu pri hľadaní schopných ľudí. Neznamená to, že na Slovensku alebo v Česku by neboli talentovaní ľudia, ale limitom je veľkosť krajiny. Ak teda chceme byť európskou firmou, a my chceme, tak ľudí musíme hľadať v celej Európe – z pätnásťmiliónového trhu prechádzame na päťstomiliónový.“

Penta spolupracuje so špičkovými európskymi headhuntingovými firmami. Veľmi dôsledne robia vo firme pohovory s kandidátmi, často viackolové. „Nie je to o klasických rozhovoroch. Kandidátom dávame spracovať prípadové štúdie. Chceme človeka vidieť pri práci,“ hovorí J. Haščák.

Pravda, pri výbere spolupracovníkov funguje aj intuícia. Do procesu vstupuje niečo ako šiesty zmysel a skúsenosť. „Vidím to aj na sebe. Po dvoch rokoch, keď som absolvoval desiatky výberov, som sa posunul o tri poschodia vyššie, veľa som sa naučil. Trvá zhruba rok, kým vieme bezpečne, že sme vybrali dobre,“ pripomína.

Neúspech posilňuje

Neúspech je súčasťou života. Penta nie je ostrov, ktorému sa nepríjemnosti vyhýbajú. J. Haščáka však neúspech nedeprimuje. Takmer by sa dalo povedať, že ho má rád. „Aj pri výbere kandidátov mám rád takých, ktorí zažili aj neúspech. Myslím si, že schopnosť vedieť prehrávať a schopnosť poučiť sa z prehry je veľmi dôležitá. Čínske porekadlo hovorí, že na úspech treba pozerať ako na komára, to znamená, že ho netreba preceňovať. Neúspech je cenný a poučný, vie človeka posilniť, naučí ho vyhýbať sa chybám,“ hovorí a dopĺňa: „Neúspech v prvom momente zamrzí, klamal by som, keby som to nepriznal. Niekedy potrebujem na predýchanie hodiny, niekedy pár dní. Vnímam to ako lekciu.“

Firmy ako Penta pracujú s rizikom. Hľadajú zdravú mieru medzi očakávaným výnosom a rizikom. „Možno sme sa to naučili, lebo žiaden fatálny neúspech sme neprežili. Vlastne, čo si pamätám, tak len dvakrát nám investície nevyšli. Raz sme prerobili a raz nezarobili. Vieme pracovať s rizikom, myslím si, že to je naša silná stránka,“ spomína J. Haščák.Mám rád ľudí, ktorí zažili aj neúspech. Neúspech je cenný, vie človeka posilniť, naučí ho vyhýbať sa chybám.

Foto - Miro Nôta

© 2008 TREND Holding, spol. s r.o.