Najznámejšie slovenské výrobky

Na Slovensku azda každý pozná vineu alebo liptovskú bryndzu. Sú to tradičné a bezpochyby slovenské výrobky. V minulosti platilo, že to, čo vychádzalo zo slovenských fabrík, bolo aj skutočne vyprodukované v slovenských podnikoch. Neboli pritom žiadne pochybnosti, ktoré produkty nazvať slovenskými. Dnes to už platí v oveľa menšej miere.

Na Slovensku sa vyrábajú aj produkty, ktoré nepochádzajú zo slovenských firiem a o ich „slovenskosti“ sa dá polemizovať. Napriek tomu mnohé z nich sú známe aj za hranicami a svojou kvalitou robia dobré meno výrobcovi, ale aj našej krajine. Čo sa teda dnes na Slovensku vyrába a do akej miery sú tieto výrobky slovenské? Je prirodzené, že krajina buduje svoj priemysel na zdrojoch, ktoré má k dispozícií.

Slovensko nie je výnimkou. Máme tu veľa lesov, preto nečudo, že sa u nás darí papierenskému priemyslu. Na každom kroku je nejaký minerálny prameň, a tak aj biznis s minerálkami prekvitá. Na mnohých kopcoch a pasienkoch sa chovajú ovce. Mliekarňami a syrárňami sa to preto na Slovensku len tak hemží.

Pravda, nie všetky dnešné firmy nadväzujú na prírodné zdroje. Niektoré vznikli transformáciou bývalých štátnych podnikov, ktoré nebrali veľmi ohľad na dostupné zdroje, ale vznikali direktívne zhora v rámci politiky socialistickej deľby práce. Preto tu máme nasledovníkov chemických tovární alebo závodov ťažkého strojárstva. Časť výrobných podnikov, najmä tých novších, vznikala na zelenej lúke. Prilákala ich sem lacná, ale kvalifikovaná pracovná silu, nízke dane alebo vládne stimuly. Tieto firmy produkujú výrobky, z ktorých niektoré majú len lokálny význam, iné sa dostávajú k našim susedom, ale nájdu sa medzi nimi aj také, ktoré sú svetoznáme.

A ako automobily

Slovenskú značku auta síce nemáme, ale automobily vyrábané na Slovensku zasahujú aj do svetovej špičky. V bratislavskom Volkswagene sa rodia okrem VW Polo a terénneho VW Touareg aj luxusné Audi Q7 a Porsche Cayenne. Do akej miery sú tieto automobily slovenské?

Podľa analytika Trend Analyses Martina Jesného sa to ťažko vyčísluje, keďže jediným relevantným ukazovateľom je pridaná hodnota. Tú je nevyhnutné rátať nielen z hotového auta, ale najmä z rôznych komponentov, ktoré dodávatelia vyrábajú často aj vo viacerých krajinách.

„O Touaregu automobilka tvrdí, že je takmer spolovice vyhotovený z komponentov zo Slovenska. Polo má isto nižší podiel slovenských dielcov a Porsche Cayenne sa v Bratislave finalizuje len čiastočne, pretože hotová kabína sa na podvozok s motorom pripája v Nemecku. Napokon Audi Q7 sa na Slovensku finalizuje a má dosť slovenských dodávateľov,“ vypočítava M. Jesný.

O Peugeote 207, ktorý schádza z pásov závodu PSA Peugeot Citroën v Trnave, si M. Jesný myslí, že podiel slovenských dielcov na ňom bude zatiaľ dosť nízky. „Motory a prevodovky sa dovážajú z Francúzska, nejaké súčiastky aj zo Španielska a PSA má dodávateľov vo viacerých krajinách strednej Európy,“ dodáva.

Čísla spresňuje Peter Švec, riaditeľ úseku komunikácie trnavskej automobilky. Podľa neho je na Slovensku vyrábaných približne 20 percent všetkých dodávaných komponentov. „Okrem toho celá karoséria zatiaľ jediného modelu Peugeot 207 sa kompletne vyrába v Trnave,“ dodáva. Peugeoty vyrobené na Slovensku nie sú označované Made in Slovakia. Podľa P. Šveca teda zákazník nevie, v ktorom závode bola jeho dvestosedmička vyrobená. „Ak by sa však na to opýtal predajcu, ten mu takúto informáciu vie poskytnúť po nahliadnutí do systému,“ vysvetľuje.

Kórejské autá Kia cee’d sú, čo sa týka komponentov, najviac slovenské (nie nadarmo pochádzajú zo slovenskej Žiliny). „Kórejčania tu majú vlastnú motoráreň, ale aj veľa dodávateľov. Dovážajú sa iba prevodovky a časť karosérií,“ hovorí M. Jesný. Napokon Kia Sportage je vyhotovená zväčša z dovážaných dielcov.

B ako bryndza a syry

O bryndzi niet pochýb, že je slovenská, i keď si tak potichučky môžeme priznať, že pochádza pravdepodobne z Rumunska. Vyrába sa z ovčieho a kravského syra, ktoré zase pochádzajú zo slovenských oviec a tie sa pasú na slovenských pasienkoch. Výrobcovia bryndze na Slovensku však už čisto slovenskí nie sú. Napríklad v Liptovskej mliekarni je dnes už väčšinovým vlastníkom akcií francúzsky syrársky koncern Bongrain. V bánovskej mliekarni je rakúsky kapitál. Bryndza je napriek tomu jeden z najznámejších slovenských výrobkov, ktorý je navyše chránený zemepisným označením Slovenská bryndza.

Podobné označenie získali aj dva typické slovenské syry – parenica a oštiepok. Oštiepok bol nedávno predmetom sporov so susedným Poľskom.

Syr s bielou plesňou na povrchu je camembert. Ak sa však vyrába na Slovensku, je z neho Encián a vyrába ho už viac ako dvadsať rokov Tatranská mliekareň v Kežmarku. Okrem Slovenska sa predáva aj v Česku, Maďarsku a podľa Jána Husáka, obchodného riaditeľa Tatranskej mliekarne, sa bude čo nevidieť exportovať aj do Rumunska. Encián označujú nápisom Vyrobený na Slovensku, čo si aj zaslúži. Iba penicilínová pleseň je zo zahraničia.

Ďalší druh syra, ktorý má na Slovensku špecifickú podobu, je roquefort. Syr s modrou plesňou je u nás známy ako Niva. Podľa Ladislava Kazlova, marketingového manažéra firmy Levické mliekarne, je jeho názov odvodený od miesta pôvodnej výroby Dobrej Nivy, hoci dnes sa už vyrába v Hlohovci. Niva sa vyváža iba do Česka a Poľska, ale tam pod iným názvom. Jej označenie je dvojaké Made in Slovakia / EU a podobne ako pri Enciáne sa dováža ušľachtilá pleseň z Holandska.

Topený syr pomenovaný po slovenskom tanci – Karička už viac ako tridsať rokov vyrábajú v Michalovciach. Dnes síce michalovskú mliekareň vlastní francúzska spoločnosť Fromageries Bel SA, ale značka má stále slovenský cveng. Karička sa v minulosti vyvážala aj do Česka, teraz je výhradne určená pre slovenský trh.

C ako celulóza a papier

Celulózovo-papierenský priemysel patrí oddávna k silným odvetviam lesnatého Slovenska. Z papierenských výrobkov sú vari najznámejšie toaletný papier Harmasan a slavošovské školské zošity. Harmasan sa vyrába už od roku 1971 v Harmaneckých papierňach, ktoré sú dnes súčasťou spoločnosti SHP Group.

Táto tradičná značka toaletného papiera si dodnes udržala priazeň spotrebiteľov, i keď len na slovenskom a českom trhu. Niet divu, keď do roku 1989 to bol jediný toaletný papier na trhu. Dodnes jeho spontánna znalosť medzi spotrebiteľmi presahuje 90 percent. Výrobok síce nie je označený Made in Slovakia, ale je na ňom známe logo výrobcu s medvedíkom čistotným.

Harmasan je aj dnes takmer na sto percent slovenský výrobok. Jedine kartón na výrobu dutiniek nakupujeme niekedy aj zo zahraničia, podľa výhodnosti aktuálnej ponuky, uvádza Drahuša Kováčiková, marketingová manažérka firmy SHP Harmanec.

Slavošovské papierne by v tomto roku oslávili 190. výročie ich založenia, pričom tradícia výroby školských zošitov je viac ako päťdesiatročná. Slovenské školské zošity dnes vyrába spoločnosť Notes, ktorej sa darí udržiavať si vedúce postavenie na domácom trhu. Nemalý trhový podiel má firma aj na susednom českom trhu a okrem toho exportuje aj do krajín v EÚ i mimo nej. Jej sortiment dnes okrem zošitov tvoria poznámkové bloky, skicáre, výkresy, ale aj iný doplnkový sortiment školských a kancelárskych potrieb z papiera. Podľa Zuzany Kukurovej z obchodného oddelenia spoločnosti Notes svoje výrobky firma označuje logom i nápisom Made in Slovakia.

Papier na produkty však dováža zo zahraničia, pretože slovenskí výrobcovia nemajú v sortimente papier požadovaných vlastností,“ dodáva Z. Kukurová.

Č ako čokoláda

Keď hovoríme o slovenských sladkostiach, prvé sa mnohým vybaví Figaro. Túto tradičnú značku cukroviniek dnes používajú dve firmy. Medzinárodná spoločnosť Kraft Foods pod názvom Figaro vyrába najmä tabuľkovú čokoládu.

Slovenská firma I.D.C. Holding produkuje cukríky, ale aj vianočné a veľkonočné čokoládové kolekcie. K jej výrobkom stále patria svetoznáme roksové lízanky, ale aj tradičné máčané oblátky Horalky, Tatranky a Kávenky.

Kedy je výrobok slovenský...

Výrobok, ktorý sa vyrobil na Slovensku, bežne označujeme prívlastkom slovenský. „Z jazykového hľadiska nemožno preto vylúčiť pomenovanie slovenské výrobky ani na výrobky zahraničných firiem vyrobené na Slovensku. V rovnakom význame však možno použiť aj viacslovné pomenovanie výrobky vyrábané na Slovensku vtedy, ak ich treba v texte odlíšiť od výrobkov slovenských firiem vyrobených na Slovensku,“ uvádza Iveta Vančová z jazykovej poradne Jazykovedného ústavu Ľudovíta Štúra.

... a najslovenskejšie zo slovenských

Slovenskými výrobkami s chráneným zemepisným označením sú Slovenská bryndza, Slovenská parenica, Slovenský oštiepok a Skalický trdelník. Medzi výrobky chránené ako „zaručené tradičné špeciality“ patria Ovčí hrudkový syr – salašnícky a Ovčí salašnícky údený syr, Gazdovská klobása, Lovecká saláma, Inovecká trvanlivá saláma, Liptovská saláma, Ipeľská klobása, Strážovská saláma, Nitran, Šunková saláma, Špekáčiky, Spišské párky a údená šunka Šovdra.

PRAMEŇ: www.land.gov.sk/politikakvality/

Sladkosti značky Figaro sa okrem Slovenska predávajú iba v Česku a sú označované menom výrobcu, teda Kraft Foods Slovakia, a nie krajinou pôvodu. „Suroviny na výrobu slovenskej čokolády sú čiastočne domáce, ale aj zahraničné, napríklad kakaové bôby. Ale celý proces spracovania a výroby sa uskutočňuje na Slovensku,“ informuje Jitka Hofmanová z Kraft Foods.

Dezerty, tyčinky alebo sezónne kolekcie sa vyrábajú aj v Trebišove pod tradičnou značkou Deva. Trebišovskú čokoládovňu dnes vlastní belgická cukrovinkárska firma Leonidas, ktorá sa snaží skĺbiť slovenskú tradičnú výrobu s belgickými skúsenosťami. Výrobky značky Deva sa podľa Júlie Milasovej, marketingovej manažérky firmy, označujú nápisom Made in Slovakia. Produkcia je zameraná najmä na domáci trh, ale exportujú aj do Česka a Maďarska. A čo sa týka slovenskosti ingrediencií, výrobky sú medzinárodný mix. „Čokoláda sa dováža z Belgicka, ale na Slovensku dostupné suroviny odoberáme od slovenských výrobcov,“ dodáva J. Milasová.

D ako destiláty

Na Slovensku je silná nielen tradícia pitia alkoholu, ale aj jeho pálenia. Možno aj preto sa u nás stále darí firmám vyrábajúcim destiláty. Za typický slovenský alkohol sa považuje borovička. Nečudo, veď sme podľa Oľgy Holúbkovej, marketingovej manažérky firmy Carat Distillery Trade, krajinou s najväčším počtom chránených borovičkových značiek v EÚ. Borovičku na Slovensku vyrábajú viaceré firmy pod rôznymi prídomkami. V obchodoch kúpite spišskú, slovenskú, inoveckú, liptovskú alebo aj Carat borovičku Premium.

Medzi najznámejšie patrí asi Slovenská borovička Juniperus, ktorá sa začala vyrábať už v tridsiatych rokoch minulého storočia v Istebníku pri Trenčíne. „Za prvej republiky sa borovička exportovala aj do USA,“ informuje Barbora Štullerová, manažérka trenčianskeho Old Heroldu pre zahraničný obchod. Dnes sa však produkuje a predáva výlučne na slovenskom trhu.

Slovenská borovička je označovaná nápisom Vyrobené na Slovensku, i keď borievky na jej výrobu sa dnes už vozia aj zo zahraničia. „Z dôvodu zlých klimatických podmienok, zániku miest, na ktorých doteraz rástli, a náročnosti zberu nedokážeme zabezpečiť dostatočné množstvo borievok. Preto sme nútení túto komoditu dovážať zo zahraničia,“ vysvetľuje B. Štullerová.

E ako spotrebná elektrotechnika

Voľakedy sa v Poprade vyrábali všetkým Slovákom dobre známe práčky Tatramat. Značka bola natoľko slávna, až o nej koloval vtip, že všetci Slováci pochádzajú z „tatramatky“.

Dnes tatramatky nahradili whirpoolky. Vyrába ich v Poprade firma amerických vlastníkov, ale podľa Dariny Papáčovej, produktovej manažérky Whirpoolu, možno ich práčky radiť medzi slovenské výrobky. „Všetky rozhodujúce dielce z plastu, gumy, plechu a hliníka sa vyrábajú na Slovensku. Motory a čerpadlá sú z 80 percent slovenské a iba elektronika a výkonové prvky pochádzajú zo zahraničia,“ vyratúva D. Papáčová.

Aj preto popradské práčky firma v Európe označuje Made in Slovakia alebo Made in Whirlpool. „Pre ostatné krajiny používame označenie Made in EU alebo sa predávajú bez označenia,“ dodáva produktová manažérka.

Značka Tatramat predsa len na slovenskom trhu ostala. Dnes sa však spája s ohrievačmi vody, a nie s práčkami. Spoločnosť Tatramat – ohrievače vody vyrába široký sortiment ohrievačov od elektrických cez plynové až po solárne. A zdá sa, že jej užšia profilácia výroby pomohla, pretože výrobky sa vyvážajú do celej Európy, ale aj do USA a Kanady.

F ako fúkané sklo

Slovenské sklo má dlhú tradíciu, horšie je, že mnohé sklárske podniky sa nedožili dneška. Jednou z výnimiek je skláreň spoločnosti Rona, ktorá sídli v obci Lednické Rovne. Fabrika má už viac ako sto rokov a jej sklo bolo a je známe najmä v zahraničí.

Napríklad od roku 1897 skláreň dodávala špeciálne sklo preslávenému hotelu Sacher vo Viedni. Dnes vyrába široký sortiment skla do domácností, ale aj pre gastronomické zariadenia, pričom vlajkovou loďou sklární je ručne fúkané sklo. „Na Slovensku možno nie sú naše výrobky veľmi známe, pretože až 96 percent produkcie ide na vyvoz,“ hovorí Katarína Kriegerová, marketingová manažérka spoločnosti. Sklo z Lednických Rovní je úspešné za hranicami najmä vďaka využitiu najmodernejších výrobných technológií, kvalitnému dizajnu a bohatej škále dekoračných techník.

G ako „gumy“

Pneumatiky z Púchova značky Matador majú na Slovensku, ako aj v zahraničí cveng kvality. Sortiment Matadoru je dnes poriadne široký. Vyrába pneumatiky na osobné a nákladné autá, ale vo svojom portfóliu má aj „gumy“ pre športové a terénne vozidlá. Okrem toho v Púchove produkujú aj dopravné pásy a stroje a zariadenia prevažne pre gumárenský priemysel.

Z lokálnej firmy Matador vyrástol na nadnárodnú spoločnosť. Okrem púchovského závodu totiž vyrábajú pneumatiky aj v ruskom Omsku a tiež v hlavnom meste Etiópie Addis Abebe. Svoje výrobky preto označujú trojako. „Made in Slovakia nesie celá produkcia z výrobného závodu Púchov, Made in Russia pri výrobkoch z Omska a Made in Ethiopia pri pneumatikách z Addis Abeby,“ informuje Róbert Reich, šéf marketingu Matadoru Rubber. Od výrobných miest sa odvíja aj miera „slovenskosti“ produktov. „Pneumatky vyrábané v púchovskom závode sú plne slovenské. Výrobky z našich závodov v Rusku a Etiópii sú zasa surovinovo zabezpečované v týchto štátoch,“ dodáva R. Reich.

M ako minerálky a iné nealko

Na Slovensku sú minerálne žriedla doslova na každom kroku. Nie je ich iba veľa (odhady hovoria o dvoch tisíckach prameňov), ale sú aj rozmanité. Vo väčšom meradle sa na čerpanie využíva iba okolo sto prameňov. Medzi najznámejšie patria napríklad Baldovská, Budiš, Fatra, Salvator, Santovka alebo Slatina. O tom, že sú slovenské, niet pochýb, keďže sa plnia priamo z prameňov. Za hranicami Slovenska však nie sú veľmi známe.

Výrobcovia a distribútori slovenských minerálnych vôd sa orientujú predovšetkým na domáci trh, i keď pokusy o prerazenie na zahraničné trhy v minulosti boli. Napríklad minerálna voda Salvator sa vyvážala do Spojených arabských emirátov, Izraela, ale aj do USA a Kanady. „Naše minerálky majú na etiketách označenie Made in Slovakia, prípadne tam dávame malú slovenskú vlajku,“ odpovedá Vladimír Hatok, obchodný riaditeľ firmy Minerálne vody, na otázku, či importéri vedeli, že ide o slovenský výrobok. V súčasnosti sa však aj Salvator predáva iba na tuzemskom trhu.

Vo vývoze sa viac darí inému nealkoholickému nápoju – Vinei. Tento pezinský hroznový produkt sa drží na slovenskom trhu už od roku 1974. Vymyslel ho slovenský vedec a právom ho možno považovať za slovenský výrobok. Vinea sa pripravuje z prírodného hroznového muštu a bylinného extraktu podľa originálnej receptúry. Dnes ju vyrába Vitis Pezinok. Okrem Českej republiky ju exportuje aj do Poľska, Rakúska, Nemecka a Grécka, prenikla už aj do Chorvátska, Škandinávie a Írska.

N ako nehmotný majetok

Slovenské „výrobky“ sú známe aj v počítačovej brandži. Medzi najúspešnejšie, ktoré sa presadili aj v celosvetovom meradle, patrí antivírusový program NOD 32. Vyvinula ho bratislavská firma Eset a jej program, ktorého skratka pochádzala pôvodne zo slov „nemocnica na okraji disku“, sa predáva už vo viac ako sto krajinách sveta.

Podľa Martina Baranoviča z marketingového oddelenia firmy má ich „antivírak“ na konte viac ako štyridsať prestížnych ocenení a v minulom roku bol nezávislou organizáciou AV-Comparatives označený za najlepší antivírusový produkt na svete. O tom, či zahraniční distributéri a odberatelia vedia, že ide o slovensky produkt, M. Baranovič nepochybuje. „Ani zahraniční odborní novinári nezabúdajú napísať, že ide o slovenský výrobok. Menej jednoznačné je to pri označovaní výrobku Made in Slovakia. Náš produkt neodchádza v škatuľových baleniach zo Slovenska, ale balenie manažuje lokálny distribútor, takže sa môže stať, že označenie Made in Slovakia na škatuli nie je,“ pripúšťa M. Baranovič.

Hoci sa firma chystá v blízkej budúcnosti jednotne označovať škatuľové balenia krajinou pôvodu, nie je to pre ňu priorita. Veľkú časť ich zákazníkov totiž tvoria online nákupcovia, ktorí si program objednajú buď cez webové stránky Esetu, alebo cez zahraničných distribútorov. Tak sa označeniu krajiny pôvodu, ako je známy zo škatuľových balení, úplne vyhnú.

P ako pivo

Slovenské pivo je výborné a napriek tomu nie je veľmi známe v zahraničí. Naše značky ostávajú lokálne, prípadne ich poznajú naši najbližší susedia Poliaci, Česi a Maďari. Výnimkou je akurát Zlatý Bažant. Túto značku holandský Heineken licenčne vyrába aj v Maďarsku a Česku, pred dvoma rokmi spustil výrobu aj v Rusku. A zdá sa, že sa mu tam darí. Minulý rok Rusi navarili vyše 200-tisíc hektolitrov moku a Holanďania plánujú ešte zvýšiť jeho produkciu.

Pivovar Steiger mal a má takisto vývozné ambície. V minulosti sa jeho pivo Hell vyvážalo do Veľkej Británie a dnes sa Steiger predáva v Česku, Nemecku, Taliansku, ale aj v Maďarsku a Rakúsku. Pod anonymné označenie Made in EU sa podľa Emila Mihálika, marketingového manažéra pivovaru vo Vyhniach, neskrývajú. „Práve naopak, Made in Slovakia pri pive je pre znalcov piva určitým druhom garancie,“ hovorí. A do akej miery je pivo Steiger slovenské? Hlavné suroviny ako chmeľ, jačmeň musíme dovážať, ale voda je naša z regiónu,“ vysvetľuje E. Mihálik.

Na druhej strane značky pív Topvar a Šariš sa do zahraničia nechystajú. Podľa Drahomíry Mandíkovej, hovorkyne spoločnosti Pivovary Topvar, sa ich pivovar snaží osloviť slovenských spotrebiteľov a export nerealizuje. Takisto pivo Stein nájdete iba na domácom trhu, ale Urpín môžete zazrieť aj v Maďarsku.

P, R a S ako plechy, radiátory a stroje

Ťažkému priemyslu sa voľakedy na Slovensku darilo. Neskôr prišiel úpadok a prežili iba tí najprispôsobivejší. Dnes sa môže Slovensko pochváliť niekoľkými kvalitnými výrobkami v oblasti hutníctva a strojárstva. Máte doma oceľový radiátor? Isto je z firmy U.S. Steel Košice, ktorá je najväčším výrobcom plochých valcovaných výrobkov v strednej Európe. Firma okrem plechov vyrába aj radiátory a špirálovo zvárané rúry. Jeden z ich produktov je aj radiátor značky Korad. Košický hutnícky kombinát ho vyrába od roku 1968 a v súčasnosti ho vyváža do dvadsiatich krajín sveta. Podľa Ľubomíry Šoltésovej, manažérky pre styk s verejnosťou, sa Korad vyrába zo slovenských plechov valcovaných za studena so špecifickým zložením, a teda niet pochýb, že je to špičkový slovenský produkt.

Ďalší slovenský strojársky výrobok, ktorý sa presadil aj v zahraničí, je kolesový a pásový odmínovací stroj Božena. Vyvinula a vyrába ho Krupinská strojárska spoločnosť Way Industry. Božena dokáže likvidovať protipechotné, ale aj protitankové míny a využila sa už na viacerých vojnou zasiahnutých miestach sveta.

Napokon zo strojárskych slovenských výrobkov treba spomenúť aj ložiskový reduktor značky TwinSpin. Tento unikátny výrobok je produktom firmy Spinea a je chránený svetovým patentom. O jeho kvalite svedčí aj to, že sa vyváža do celého sveta a nepohrdnú ním ani Japonci.

T ako televízory

V minulosti sa výroba televízorov na Slovensku spájala najmä s podnikom Tesla Orava. Táto firma neprežila deväťdesiate roky a ani jej nástupca OTF a OTF-TV nepochodili lepšie. Na Orave však výroba televízorov pokračuje vo firme OVP Orava, ktorá vznikla v roku 1994. OVP je najväčším slovenským výrobcom televíznych prijímačov s vlastnou vývojovou základňou. Spoločnosť v súčasnosti vyváža zhruba 60 percent produkcie najmä do Českej republiky, Poľska a Rumunska.

„Na každom štítku je nápis Made in Slovakia, všetci importéri vedia, že výrobky sú slovenského pôvodu,“ informuje Richarda Sulovec, vedúci oddelenia predaja. Pripúšťa síce, že okolo 75 percent komponentov je dovezených zo zahraničia, pretože na Slovensku sa nevyrábajú, ale „o slovenskosti produkcie nepochybuje“.

Na slovenskom trhu sa objavujú aj televízory značky Orava. Predáva ich firma FKH Electronic z Trstenej. Podľa jej obchodného manažéra Juraj Balážeca sa niektoré modely vyrábajú na Slovensku a iné v zahraničí, pretože najmodernejšie ploché LCD a plazmové panely sa zatiaľ v Európe nevyrábajú. „Po vybudovaní závodov na výrobu panelov v Európe plánujeme rozšíriť výrobu všetkých modelov u nás,“ dodáva J. Balážec.

V obchodoch môžete natrafiť aj na televízory značky Tesla. Predáva ich firma Multik. Tieto televízne prijímače sa však nevyrábajú na Slovensku, ale v zahraničí.

Televízory vyrábajú u nás aj dve zahraničné firmy, ktoré konkurenciu poriadne pritvrdzujú. Sony Slovakia v Trnave začínala výrobou komponentov do televíznych prijímačov. Dnes tu už produkuje LCD televízory a zabezpečuje aj servis Playstation pre celú Európu. Samsung Electronics má zase výrobné centrum v Galante. Najprv tam vyrábali iba monitory, no postupne tento závod rozšírili. V súčasnosti sa tam vyrábajú aj televízory s plazmovými obrazovkami, tlačiarne, LCD monitory, DVD kombá, MP3 prehrávače a domáce kiná.

V ako víno, brandy a likéry

Hoci značka Hubert neznie veľmi slovensky, patrí do našich zemepisných šírok už viac ako 180 rokov. Podľa Miloslava Popoviča, marketingového manažéra firmy Hubert J.E., je seredská fabrika najstaršou výrobou šumivých vín na svete okrem územia Francúzska. Takýto argument pomáha aj pri exporte. Väčšina vývozu smeruje do Českej republiky, kde má značka Hubert dobre vybudované meno. Šumivé vína zo Serede sú označené Made in Slovakia a prevažná časť suroviny pochádza z juhoslovenskej vinohradníckej oblasti.

Tiché slovenské vína získavajú síce v posledných rokoch výborné meno aj v zahraničí, no úprimne povedané, výraznejšie sa presadiť na presýtenom európskom trhu sa im zatiaľ nepodarilo. Najmä kvalitné biele suché vína však podľa expertov majú šancu preraziť aj v zahraničí. Slovenské chardonnay alebo cabernet sauvignon sa nikdy nestanú erbom Slovenska, ale môže sa nimi stať slovenský veltlín, vlašský alebo rýnsky rizling.

Aj vínny destilát Karpatské brandy špeciál (KBŠ) ostáva napriek svojej kvalite lokálnou značkou a v zahraničí sa nepredáva. Podľa Margaréty Víghovej, vedúcej marketingového oddelenia firmy Vitis Pezinok, je hlavný dôvod ten, že Slovensko nie je v zahraničí známe ako výrobca kvalitnej brandy a nemalo dosiaľ ani silnú marketingovú podporu. Prvotriedne KBŠ sa vyrába zo slovenského vína originálnou receptúrou, preto je to jednoznačne slovenský výrobok.

Podobne iba na slovenský trh sa orientuje aj predaj slovenského bylinného likéru Demänovka, ktorý vyrába St. Nicolaus – trade. Tento likér sa vyrába podľa tajnej receptúry zo 14 druhov bylín, z medu a jemného liehu. Nie všetky ingrediencie sú však slovenské, pretože niektoré rastliny sa dovážajú zo zahraničia.

FOTO – VLADO BENKO, MAŇO ŠTRAUCH, ARCHÍV VÝROBCOV