Namočení manažéri

Keď bolo dobre, boli ospevovaní, cenení, majetní. Až kríza odhalila ich slabiny – lajdáckosť, nezodpovednosť, rozhadzovačnosť. Zo skôr vymenovaných vlastností im zostal len majetok. Akí sú manažéri, ktorí sa pričinili o súčasnú krízu? Profit vybral štyri príklady.

Príčiny, prečo sa svet ocitol v ekonomickej kríze, sú takmer zrejmé. Hypotéky a úvery poskytované Američanom, ktorí ich nedokázali splácať, či zlý dohľad regulačných orgánov v rámci finančného trhu. Menej sa však hovorí o ľuďoch, ktorí krízu spôsobili. Dá sa to? Ukázať prstom na konkrétneho vinníka nie.

Ukázať prstom na konkrétnu organizáciu alebo regulačný orgán tiež nie. Vymenovať zopár vinníkov – to už pôjde. Profit sa pozrel na príbehy niektorých manažérov, ktorí v ostatných desiatich až dvadsiatich rokoch šéfovali spoločnostiam v prvej línii skrachovaných alebo americkou vládou zachránených inštitúcií.

Mali problémy už v minulosti? Ako získali moc a majetok a prečo sa ich firmy ocitli v problémoch?

Karty a golf

James Cayne patril ešte pred dvoma rokmi medzi rešpektovaných odborníkov na investície. Jeho firma Bear Stearns, kde okrem stoličky výkonného riaditeľa a predsedu predstavenstva vlastnil aj päť percent akcií (patril medzi najväčších vlastníkov), zarábala stovky miliónov dolárov a vedela sa šikovne pohybovať na finančných trhoch.

J. Cayne nedoštudoval vysokú školu a do Bear Stearns sa dostal vďaka schopnostiam a bridžu. Kartovej hre, pri ktorej sa zoznámil s Alanom Greenbergom z top manažmentu firmy. James sa z pozície makléra prepracúval rôznymi manažérskymi postami až na najvyššie stoličky.

Keď už bol na vrchole, zamestnanci ho síce rešpektovali, ale tiež mu vyčítali niektoré kroky. Napríklad sa im príliš nepáčilo, že všetky významné a strategické rozhodnutia si J. Cayne nechával pre seba, a tak vraj Bear Stearns prišiel o niektoré výhodné investície.

J. Cayne bol zásadový človek aj pri hraní bridžu. Keď hral, žiadne telefonáty, e-maily, žiaden kontakt s okolitým svetom. Náhoda chcela, že keď sa vlani zrútili dva investičné fondy firmy (investovali do rizikových cenných papierov krytých hypotékami), zamestnanci sa nemohli skontaktovať so svojim šéfom.

Bol na súťaži v bridži. Aj na jar tohto roka, keď sa firma ocitla na pokraji bankrotu a bolo treba urobiť zásadné kroky, hral bridž. Inak James patril v tejto hre medzi svetových šampiónov.

Zásadný bol aj pri rozdeľovaní času medzi prácu a voľný čas. Vo štvrtok odchádzal z práce, v piatok hrával golf. Samozrejme, bez mobilu a e-mailu.

Wall Street Journal s odvolaním sa na záznamy golfového klubu v New Jersey napísal, že J. Cayne počas vlaňajšieho júla, ktorý bol pre firmu najkritickejší, strávil desať z 21 pracovných dní hraním bridžu alebo golfu. Mimochodom, strata hodnoty fondov jeho firmy sa podľa odborníkov významne pričinila o prehĺbenie kreditnej krízy.

A ako dopadla firma Bear Stearns? Po štátnom zásahu ju nedávno kúpila najväčšia americká investičná banka J.P.Morgan Chase.

Prepojený s politikou

Franklin Delano Raines je v našich končinách takmer neznámy, hoci v amerických médiách si užil viac ako päť minút slávy. Zo začiatku mimoriadne pozitívnych, neskôr presne naopak. Čím sa tento muž pričinil o súčasnú krízu?

V minulosti šéfoval finančnej inštitúcii Fannie Mae, ktorá v USA poskytovala najviac hypoték. Frank, ako ho prezývajú, sa pričinil o zjednodušenie procesu udeľovania úverov, aby sa čas od podania žiadosti po poslanie peňazí na účet skrátil z týždňov na hodiny. K hypotékam sa tak mohli dostať aj ľudia, ktorí dovtedy podmienky nespĺňali.

Talentovaný a šikovný právnik, ktorý vyštudoval na Harvarde a rok bol na štipendijnom programe aj v britskom Oxforde, sa neskôr začal zaoberať investičným bankovníctvom. V investičnej banke na Wall Street s názvom Lazard Freres & Company.

Po desaťročnej praxi mu ako 36-ročnému ponúkli vo firme miesto partnera. Jeho životopisy tvrdia, že to bolo po prvý raz, čo banka na Wall Street ponúkla pozíciu partnera Afroameričanovi.

Prvenstvo pri pohľade na jeho pokožku sa spomína ešte raz – keď ho v roku 1996 urobil Bill Clinton šéfom úradu zodpovedného za rozpočet. Dovtedy žiaden Afroameričan takýto dôležitý úrad nezastával.

F. Raines zobral tento džob napriek tomu, že už vtedy pracoval ako zástupca predsedu predstavenstva vo Fannie Mae a zarábal takmer päťkrát toľko, ako mu mohla vyniesť pozícia v štátnej správe. Miesto však prijal.

Aj preto, že to bola výzva – pri tvorbe rozpočtu bolo treba nájsť kompromis medzi demokratickou vládou a republikánmi ovládaným Kongresom. V roku 1999 sa vrátil do Fannie Mae, teraz už ako jej šéf. A hypotekárny boom mohol odštartovať.

Excelentná kariéra chlapca zo Seattlu, ktorého mama upratovala v kanceláriách výrobcu lietadiel Boeing (kde jej syn sedel neskôr v správnej rade) a ktorého otec bol zamestnancom mestských služieb, sa skončila v roku 2004. V decembri pod tlakom okolností odišiel do predčasného dôchodku a opustil všetky vysoké posty vo Fannie Mae.

Kontrolný útvar jeho firmy rovnako aj americká burzová komisia ho obviňovali z účtovných nepresností. Aby Frank získal pre seba a členov vedenia miliónové bonusy, mal zahmlievať straty firmy.

V roku 2006 naňho podali žalobu, pričom regulačné inštitúcie sa snažili získať naspäť deväťdesiat miliónov dolárov, ktoré mal F. Raines získať na zakrývaní niektorých skutočností v účtovníctve. V podvode sa s ním viezla ešte dvojica jeho spolupracovníkov z najvyššieho vedenia firmy.

Spor sa skončil dohodou v apríli tohto roka: Trojica zaplatí odškodné tri milióny dolárov. Frank k tomu dobrovoľne daroval aj akcie Fannie Mae za 1,8 milióna dolárov.

Všetky súdne žaloby, ktoré boli medzičasom podané proti trojici manažérov, pritom dúfali, že získajú od exšéfov Fannie Mae odškodné 110 miliónov dolárov a vrátenie bonusov vo výške 115 miliónov. Necelých päť miliónov je oproti tomu almužna. Najmä ak si Frank zarobil počas pôsobenia vo Fannie Mae niekoľko desiatok miliónov dolárov.

F. Raines sa dostal do médií aj v súvislosti s nedávnou prezidentskou kampaňou. Washington Post o ňom hovorili ako o človeku, ktorý patrí do okruhu poradcov ľudí z kampane Baracka Obamu. Keď toto údajné prepojenie začali používať republikáni ako zbraň proti Barackovi (F. Raines mal radiť jeho tímu práve v otázke, ako si poradiť s ekonomickou krízou, o ktorej vznik sa sám pričinil), obe strany spoluprácu popreli.

A keď už sa sype popol na hlavu, tak poriadne – F. Raines mal získať tiež trojmiliónový úver od spoločnosti Countrywide Financial. Nie však ako obyčajný smrteľník, ale za mimoriadne výhodných podmienok v rámci programu Friends of Angelo – priatelia Angela.

Do tohto programu boli zaraďovaní politici, manažéri a iní vplyvní ľudia priateliaci sa so šéfom Countrywide Angelom Mozilom. Mimochodom, ďalším manažérom, ktorý sa pričinil o vznik súčasných ekonomických problémov.

Angelo a jeho priatelia

Starý pán Mozilo bol taliansky prisťahovalec do Ameriky. Bol mäsiar a obchod v Bronxe jeho rodinu uživil. Svojmu synovi Angelovi však odmalička vštepoval dôležitosť dobrého vzdelania. A práce.

Malý Angelo v dvanástich pomáhal v otcovom mäsiarstve, dva roky na to už robil poslíčka vo finančnej spoločnosti poskytujúcej hypotéky. Bakalársky titul získal z marketingu a filozofie a otcovo mäsiarstvo ho už neuspokojovalo.

A. Mozilo sa ešte v mladosti zoznámil s priekopníkom úverových financií Davidom Loe- bom a stal sa jeho chránencom. A keď firmu, v ktorej pracovali, majitelia predali, rozhodli sa rozbehnúť vlastný biznis. Spoločnosť na poskytovanie hypoték nazvali Countrywide Credit Industries. Mali jednu kanceláriu. David bol šéf, Angelo predajca.

Biznis sa pomaly rozbiehal, sieť predajcov poskytujúcich úvery na bývanie rástla. V polovici sedemdesiatych rokoch skúsili novú stratégiu. Aby sa ich firma Countrywide (vo voľnom preklade „po celej krajine“) stala skutočne známa po celých Spojených štátoch, voľné peniaze začali investovať do pobočkovej siete. Záujemcov o úvery už neoslovovali prostredníctvom priamych predajcov, ale reklamou.

Myšlienka zafungovala a Countrywide sa stala jedným z najväčších poskytovateľov hypoték v krajine. Jej portfólio sa tomu prispôsobilo, pribudli služby súvisiace s úvermi a firma zmenila názov na Countrywide Financial Corporation.

Z Angela sa stal rešpektovaný odborník na bývanie a hypotéky. Hypotéky, aj tie pre rizikové skupiny, balil do podoby cenných papierov a predával ako investičné nástroje. Jeho snaha dostať do vlastného domu aj nízkopríjmové skupiny obyvateľov mu spočiatku zabezpečila slávu, neskôr problémy pre celú ekonomiku. „Nikto to nevidel prichádzať,“ hovoril už potom, čo sa objavili prvé problémy s úvermi a likviditou na trhu nehnuteľností.

Biznis podľa vzoru A. Mozilo však nebol celkom príkladný a rizikové hypotéky sú len jednou ukážkou. Pracovať pod ním bola drina. Doslova. Desať, pätnásť hodín denne, šesť, niekedy sedem dní v týždni.

To bol pracovný čas vo firme a zamestnancom po čase začalo prekážať, že na plate to nevidno. V roku 2005 firma prehrala spor, v ktorom musela zaplatiť tristo miliónov štyrom stovkám zamestnancov.

S Countrywide pod Angelovým vedením sa spájajú aj iné kontroverzné akcie. Spomínaný program Priatelia Angela zabezpečil výhodné úvery pre vplyvných ľudí. Prijímanie do zamestnania tiež nebolo celkom čisté a firma sa vŕtala v predchádzajúcom živote zamestnancov viac, než bolo povolené.

Samozrejme, s ich súhlasom. Kto odmietol, džob nedostal. Po hurikánoch Katrina a Rita spoločnosť Countrywide poškodeným klientom sľúbila prestávku v splácaní úveru a to všetko bez poplatkov.

Neskôr museli dlžníci doplatiť všetko a ešte aj s poplatkami. A. Mozilo mal tiež rovnakú slabosť ako ďalší kontroverzní manažéri, ktorých firmy boli v problémoch, ale na platoch a bonusoch manažmentu sa to neprejavilo.

Po vlaňajšej hypotekárnej kríze sa spoločnosť Countrywide dostala takmer na dno. Nezanikla však – kúpila ju Bank of America, najväčší americký peňažný ústav. Magazín Time vlani pri vymenúvaní osobností roka napísal o A. Mozilovi – asi žiaden človek nemôže symbolizovať obrovský finančný zmätok vyvolaný hypotekárnou krízou, ale Angelo sa k tomu blíži.

Jednoslabičná gorila

Richard S. Fuld junior mal nos na obchodovanie na burze od mladosti. S predajom cenných papierov začínal ako 23-ročný. Úspešne. Preto čoskoro postupoval na manažérske pozície.

Aj keď na nich ho jeho podriadení nevideli radi – komunikatívny priveľmi nebol, pri odpovedi používal jednoslabičné slová. Keď sa k tomu priráta jeho kulturistická postava, nečudo, že dostal prezývku gorila.

„Gorile“ sa však napriek tomu darilo aj na manažérskych postoch. Banka troch židovských bratov z Nemecka založená v roku 1850, Lehman Brothers, mu poskytla miesto na realizáciu.

Prešla niekoľkými ťažkými obdobiami, no vždy ju z krízy vytiahli schopnosti a nos na dobré investície R. Fulda. Doprial banke, zamestnancom (ich podiel na akciách firmy sa zvyšoval), ale najmä sebe. A to aj v najkrízovejších obdobiach.

Keď v roku 2001 mali americké finančné inštitúcie dočasné problémy, top manažéri skresávali svoje odmeny. Richard nie. Aj preto sa zaradil medzi najlepšie platených manažérov Ameriky.

Tento prístup kritizovali mnohí analytici a hovorili o nezodpovednosti, keď banka v problémoch vypláca svojmu šéfovi odmeny desiatky miliónov dolárov ročne. Až do vlaňajška však všetko fungovalo.

„Je to oveľa viac diverzifikovaný obchod ako pred piatimi či šiestimi rokmi a spravovaný je s extrémnou disciplínou,“ napísal v roku 2004 o Lehman Brothers pod Richardovým vedením Business Week.

Časom sa však ukázalo, že dôvera v rizikové hypotekárne cenné papiere a ich deriváty bola u Lehmana vyššia, ako bolo zdravé. Banka vyhlásila v tomto roku bankrot, finančné trhy sa zľakli a pád sa začal.

Zamestnanci chodili s fotkami Richarda S. Fulda a označovali ho za nekompetentného. A čo na to Richard? Ani v čase krízy si neodoprel štedré miliónové bonusy za kvalitne odvedenú prácu.

Foto - Profimedia.cz

© 2008 TREND Holding, spol. s r.o.