Podnikateľský duch Lunterovcov

Keď sa najstarší syn Ján rozhodol študovať vo Francúzsku techniku, otec Ján Lunter nezaváhal a súhlasil. Naznačil mu však, že má aj piatich súrodencov, a to, čo dostane na štúdium, je vlastne aj pôžička, keby otec neskôr nemohol utiahnuť štúdium mladších. Po dvoch rokoch dostal otec od syna z Paríža e-mail. Nech pošle číslo účtu, kam pôžičku vracať.

Od otca Jána zdedil syn Ján Lunter prijemnú potrebu nezávislosti, samostatnosti a istoty vo vlastné sily a nápady. Ešte ako gymnazista v otcovej firme videl, že podnikanie nie je strašiak, nie je iba pre vyvolených, len veľa ľudí nevie, ako a najmä sa bojí začať.

Naopak, môže to byť správna cesta pre každého, kto túži pracovať iba podľa seba. Pretože otec nechcel deťom prísne vykolíkovať život, nebudoval rodinnú dynastiu, v ktorej by raz výrobu tofu viedol prvorodený syn. Tak sa prvorodený s talentom na matematiku a fyziku, zahľadený do počítačov, po maturite na banskobystrickom francúzskom gymnáziu vydal do Paríža študovať telekomunikácie a informačné technológie.

V treťom ročníku si založil v Paríži so spolužiakmi počítačovú firmu. V škole ho otravoval nedokonalý snímač, lebo vstupujúceho podľa prsta často nerozoznal a nevpúšťal dnu a všetko sa muselo opakovať. Preto chcel identifikáciu zlepšiť a urýchliť. Najprv v študentskom projekte. Ten je už dotiahnutý do konca a znamená biznis pre dvanásť mladých Slovákov.

Predstav sa prstom

V marci v Indonézii vysvetľoval, ako snímkou prsta odstrániť chaos a korupciu pri vydávaní vodičských preukazov. Tak, ako sa to podarilo s vodičskými preukazmi v Malawi a identifikačnými kartami v Etiópii. V Ghane je ich softvér súčasťou systému na vydávanie pasov s biometrickými údajmi, v Mozambiku sprehľadnili voľby, aby každý volič dostal iba jeden voličský preukaz a až po zaevidovaní snímky jeho prsta.

A na Slovensku a v Česku tento systém používajú mnohé firmy na evidenciu dochádzky. Bratislavsko-parížska firma Innovatrics patrí medzi päť producentov takéhoto špeciálneho softvéru.

Kupujú ho výrobcovia systémov, ktorým sa neoplatí vyvíjať, čo v Bratislave už majú. Pracuje dokonca desaťnásobne rýchlejšie než konkurenčné systémy, preto sa hodí najmä na štátne projekty s miliónmi odtlačkov identifikujúcich osoby v celej krajine.

Šesť detí

Ján je prvorodený a myslí si, že aj mladší brat Jakub bol v matematike a fyzike výborný, akurát by boli v rodine v brandži už dvaja. Držala ho však aj politológia, je bakalárom a dokončuje v Prahe magisterské štúdium práva.

Tretí Juraj sa rozhodol, že mu stačí strojnícka priemyslovka, v Austrálii sa podučil angličtine a samostatnosti, v otcovej firme Alfa Bio asistuje technickému riaditeľovi a autopark firmy prestaval na skvapalnený plyn.

A najmladší Ondrej zasa politológiu kombinuje so štúdiom ekonomiky. Akurát dve sestry sa nerozhodli – chodia iba do základnej školy.

Jablká padajú ďaleko od podnikateľského rodokmeňa Lunterovcov z Telgártu. Hlava rodiny, tichý, takmer plachý otec Ján, ktorý má pred šesťdesiatkou, usudzuje, že podnikateľského ducha majú po jeho otcovi, tiež Jánovi.

Ján Lunter (28) je absolvent Vysokej školy telekomunikácií a informačných technológií v Paríži. Od roku 2002 podniká, je riaditeľom a konateľom spoločnosti Innovatrics v Bratislave s produktmi, ktoré viacero krajín používa na biometrické pasy, občianske i vodičské preukazy a kontrolu vstupov. Má dcérske spoločnosti vo Francúzsku a Česku. V súťaži Podnikateľ roka spoločnosti Ernst & Young získal cenu za inovácie. Býva v Bratislave, je slobodný.

Húževnatý dedo

Za socializmu bol v Telgárte súkromným gazdom, pretože v hornatej obci štát na družstvo nemal. Znárodnili mu však pílu, ktorú založil po vojne, keď Telgárt vyhorel a bolo treba dreva na nové domy. Založil aj strojnú výrobu šindľov a dodnes ich vyrába, hoci má už osemdesiatštyri rokov.

Gazdovstvo by neuživilo všetkých šesť detí, na grunte farmárči s otcovou pomocou Štefan, navyše sa venuje aj agroturistike a sestra Hanka má v Telgárte penzión. Ján sa síce dal na štúdium technickej kybernetiky, o gazdovaní však vie svoje. Poradil si u otca s každým strojom i problémom.

Presvedčil sa, že programátor v Hydrokonzulte je síce honosný titul, ale za mizerný plat, nuž za peniaze, čo dostali na svadbe, si s manželkou nekúpili nábytok, ale traktor. Zreparoval ho a kosil, sušil a predával seno na Ponikách.

Potom kúpil ešte jeden. Mal plat navyše. Dodnes otcovi rád donesie ekologické zemiaky z vlastnej úrody a med, lebo pri včelách najlepšie relaxuje. Podnikateľské jablká padajú z košatého rodokmeňa Lunterovcov z Telgártu riadne ďaleko. Podľa zásad horehronských gazdov, že ničomu sa netreba poddať.

Keď sa po roku 1989 rozpadol Hydrokonzult, s kolegami si v Banskej Bystrici založili softvérovú firmu Proces. Dodnes sa jej darí. Keď prišiel o prácu v Hydrokonzulte kamarát geodet, J. Lunter ho nahovoril na tofu.

Výrobňou sa stal suterén domu Lunterovcov a programátor bol tichým spoločníkom, vložil aj priestory a know-how. Keď Procesu hrozilo vyhodenie z prenajatých priestorov, pretože majiteľ chcel, aby si prenajali viac miestností, alebo odišli, začali tam predávať aj francúzske vegetariánske potraviny. Keď kolega od tofu odišiel, J. Lunter odišiel od počítačov, lebo nechcel nechať padnúť prvú výrobu tofu.

Ján Lunter (58) je absolvent Elektrotechnickej fakulty SVŠT v Bratislave. Podniká od roku 1990. Spoluzakladal softvérovú spoločnosť Proces, založil a je majiteľom firmy Alfa Bio v Banskej Bystrici, ktorá začala v strednej Európe ako prvá vyrábať tofu a ďalšie produkty zo sóje. V súťaži Podnikateľ roka spoločnosti Ernst & Young získali spolu so synom Jánom cenu Profitu za najlepší podnikateľský príbeh. Býva v Banskej Bystrici, je ženatý, má šesť detí.

Kauza tofu

Keď mu mama ochorela na rakovinu, k dostupným liekom pridal aj alternatívnu vegetariánsku stravu a v roku 1980 začal v kraji halušiek a slaniny podľa japonských receptov vyrábať doma tofu. Pomohlo. Dodnes sa teší zo života. Zo žlčníkových problémov takmer pred tridsiatimi rokmi dostal aj manželku.

Vegetariánska výživa sa udomácnila v kuchyni Lunterovcov. Nedal na strašenie lekárov, že im deti neporastú a budú mať aj mentálne problémy. „Aha, všetci ma prerástli a ako im to páli!“ rozhodí rukami.

Keď si chcel tofu odpozerať v Japonsku a nemal na cestu, spolu so slovenským svetobežníkom Milanom Dingom presvedčil televíziu na výrobu úspešného dokumentu. Keď slovenské banky krútili nosom nad sójovým biznis plánom, našiel v roku 1994 pomoc v Americko-slovenskom podnikateľskom fonde.

Dnes firme Alfa Bio chodia banky peniaze núkať. Ak silní finanční investori navrhnú kúpu, nesúhlasí. Nepotrebuje investora s peniazmi. Privítal by takého, čo prinesie pre tofu nové trhy, napríklad do ďalších reťazcov v ďalších krajinách.

Ako ho to živí?

Uživí 55 ľudí vo výrobe, plus obchodných zástupcov a predajcov. Začal v kúte a potom obsadil celý suterén. Potom na tri zmeny. Potom kúpil prázdnu jedáleň strojno-traktorovej stanice, neskôr vydražil sklad hutného materiálu.

Na výrobu už potrebuje 1 500 štvorcových metrov. Upravil si a vyvinul technológiu, živí aj českú firmu, ktorá ich vyrába. „Brat-farmár mi závidí oceľovú kravu, ktorá dáva za hodinu 2 500 litrov sójového mlieka.“

Živí aj poľnohospodárov na Východoslovenskej nížine, ktorí pestujú geneticky neupravenú sóju, zaujímavú aj pre Holanďanov. V Alfa Bio z nej vyrobia denne tri tony výrobkov, aj nátierky, salámy, jaternice, paprikové slaniny, párky, mlieko v rastlinnom kabáte.

V rozširovaní výroby vidí perspektívu. „Dlhoveký Japonec zje ročne šesťdesiat kíl potravín z tofu, Slovák zatiaľ len sto gramov,“ vysvetľuje. Vidí sa mu však aj rozširovanie produkcie sójového mlieka.

Tatranská mliekareň ho už balí do tetrapakových obalov. O rok chce prísť s ďalšími alternatívami mliečnych výrobkov. Produkciu kvalitných potravín pre racionálnu výživu podporuje Európska únia, tak prečo rozumne nevyužiť eurofondy.

Foto – Maňo Štrauch

© 2009 TREND Holding, spol. s r.o.