Biznis a príbehy

Privátne zdravotníctvo je stále v plienkach

Aj po desiatich rokoch odznievajú slová ako klientelizmus, nedôvera, demotivácia, zlé financovanie

351502

Súkromné nemocnice a kliniky sa na Slovensku začali viac rozmáhať zhruba pred desiatimi rokmi. Napriek tomu ich riaditelia zhodne tvrdia, že toto „podnikanie so zdravím“ je len v začiatkoch. Väčšina riaditeľov privátnych zariadení nemá lekársky pôvod a majú na to dobrý dôvod – viesť súkromnú nemocnicu je rovnaké ako viesť firmu. Boj o klienta a príjmy si kvôli veľkým vstupným investíciám vyžadujú viac ekonomické know-how než diplom z medicíny. Viacerí prišli z úplne odlišného podnikania, niektorí viedli aj plynárenské firmy a iných oslovili vplyvní biznismeni, tak ostali. Kto sú šéfovia súkromných nemocníc a akým problémom v biznise čelia?

Súkromná Nemocnica Handlová je na Facebooku a verbuje do diskusie. Chce, aby ľudia vyzdvihli pozitíva, ktoré prináša, a poukázali na to, čo má zmeniť a čo klientom priniesť. Odozva zatiaľ nie je veľmi veľká. A aj fanúšikov, napriek tomu, že v hodnotení poisťovne Dôvera je jednou z najkvalitnejších, pribúda pomaly. Akoby ľudia boli ešte k takejto komunikácii skeptickí a neverili, že majú moc určiť si, ako o ich zdravie bude postarané a koľko by za zákrok mali zaplatiť. Ide aj tak o veľký krok – zmenu, na ktorú sa na Slovensku čakalo, hoci musela prísť od súkromníkov, nie od štátu.

Zdroj: nota

Boj s mlynmi?

Aj o takejto snahe pritiahnuť záujem ľudí o novú formu zdravotníckej starostlivosti sú súkromné nemocnice. Tie dnes nebojujú len o klientelu a príjmy, ale najmä so štátnym systémom. Nechce ich doceniť. Poisťovne sú slovami riaditeľov súkromných zdravotníckych zariadení neústretové. Odznievajú z ich úst slová ako klientelizmus, nedôvera, demotivácia, zlé financovanie.

Na Slovensku je pritom zdravotnícky a nemocničný systém najväčším zamestnávateľom. „Ak by som mal porovnávať so štátnym sektorom, tak v súkromnom sa snažíme nielen ponúknuť kvalitné služby či ošetrenie, ale vyzdvihnúť najmä individuálny prístupu ku klientovi či k pacientovi,“ tvrdí Lukáš Alner, konateľ a spolumajiteľ súkromnej estetickej a očnej kliniky Interklinik.

Istá podobnosť

Ďalší šéf na poste konateľa jednej z najväčších súkromných kliník Medissimo Michal Duranko ponúka aj iný pohľad. Problém vidí v komunikácii so štátom. „Domnievam sa, že je to moment uzatvárania zmlúv zo strany štátnej zdravotnej poisťovne. Pacienti tejto poisťovne u nás podliehajú režimu samoplatiteľa. Neznamená to, že nás nenavštevujú, ale niekedy s nimi vedieme rozhovory o tom, ako urobiť naše zariadenie pre nich cenovo prístupnejším. Naša diskusia sa spravidla končí, ak tlačíme na štátnu poisťovňu, pretože nemá potrebu podpísať s nami zmluvu.“ Zjednodušene povedané, štát sa má so súkromníkmi zrovnoprávniť. „Ak dokáže zdravotná poisťovňa u nás nakupovať efektívnejšie ako v niektorých štátnych zdravotníckych zariadeniach, mala by tak konať,“ hovorí M. Duranko.

Každý riaditeľ privátneho zdravotníckeho zariadenia vie dnes pomenovať, v čom majú problémy. Podobnosť je však v tom, že náklady stále akosi prevyšujú príjmy. Nie je to už o nedostupnosti špičkových prístrojov, kvôli ktorej sa niektoré zákroky museli nechať ľadom ako kedysi, ani o nedostatku pacientov. Objavil sa iný problém, zamrzla komunikácia a súkromníci akoby búchali na dvere štátu zbytočne. „Systém financovania by sa razom zdal transparentnejší, ak by pacient prišiel na poistku aj do súkromného zariadenia a vedel by, že jeho peniaze ako daňového poplatníka smerujú na účet súkromného zdravotníckeho zariadenia, ktoré je prosto lacnejšie ako štátne,“ tvrdí M. Duranko.

Zmluvy so štátom

Jeho kolega z brandže manažérov riadiacich zdravotnícke zariadenia Tomislav Jurik, šéf spoločnosti Unipharma, ktorá je distribútorom liekov a prevádzkovateľom troch nemocníc, hovorí: „Strata v našich nemocniciach, okrem nemocnice Košice – Šaca, ktorá je v miernom zisku, nie je preto, že by nemocnice dnes míňali viac, ale preto, že robíme výkony, ktoré poisťovňa nechce preplácať nad rámec poisťovňou určeného limitu, alebo preto, lebo robíme za najnižšie ceny.“ Jeho súkromné nemocnice majú pritom štatút všeobecných nemocníc, ktoré musia zo zákona povinne liečiť pacientov zo svojej spádovej oblasti, a sú preto zo strany zdravotných poisťovní, vrátane Všeobecnej zdravotnej poisťovne, zazmluvnené.

Podľa Všeobecnej zdravotnej poisťovne je všetko v poriadku a postup sa nijako nevymyká legislatíve. Postupujeme v zmysle platnej legislatívy a pri uzatváraní zmlúv s poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti (bez ohľadu na to, či ide o súkromnú alebo štátnu nemocnicu) zohľadňujeme kritériá na uzatváranie zmlúv, ako je dostupnosť, personálne zabezpečenie, materiálno-technické vybavenie, cena za poskytovanú zdravotnú starostlivosť a indikátory kvality,“ vysvetľuje Petra Balážová, hovorkyňa Všeobecnej zdravotnej poisťovne. Hoci sa aj v rebríčku kvality nemocníc Všeobecnej zdravotnej poisťovni umiestňuje v prvej desiatke väčšina súkromných zariadení, zmluvy s touto poisťovňou majú podpísané len niektoré.

A čo dnes riaditelia hovoria na biznis, ktorý sa na Slovensku snažia postaviť na nohy?

Michal Duranko 

Konateľ spoločnosti SI Medical (prevádzkovateľ nemocnice s poliklinikou Medissimo)

Svoj profesijný život spojil od roku 2008 so skupinou Slovintegra, ktorú vlastní podnikateľ Slavomír Hatina a ktorá je stopercentným majiteľom spoločnosti SI Medical, prevádzkujúcej nemocnicu Medissimo. Do riaditeľského kresla v Medissime, ale z pozície konateľa, si sadol opäť len prednedávnom ako nástupca bývalej riaditeľky Kataríny Kafkovej. Tá ju viedla len od augusta minulého roka.

„Stál som pri zrode zariadenia. Môj opätovný posun do pozície konateľa po takmer dvoch rokoch prevádzky je logickým krokom,“ tvrdí M. Duranko, o ktorom ešte vo februári tohto roka médiá informovali, že prestal pôsobiť vo vedení Slovintegry, jej dcérskych spoločností či dokonca aj SI Medical (kde je dnes konateľom). O dva mesiace neskôr patril už opäť do Slovintegry a okamžite získal aj post konateľa SI Medical a šéfa Medissima. Médiá špekulovali, či nemocnica nie je vo výrazných finančných problémoch a potrebuje ekonomického šéfa viac než lekára, ktorou bola K. Kafková.

„Moja súčasná pridaná hodnota je vybrúsiť ekonomické parametre. Sme na trhu dva roky a je čas pozrieť sa na riadenie Medissima z ekonomického hľadiska. Medicínsky sme už zabehnutí relatívne dostatočne,“ vysvetľuje nedávnu pomerne rýchlu výmenu na vedúcej stoličke.

Súkromná nemocnica Medissimo, ktorá stojí na brehu petržalského jazera Draždiak v Bratislave, bola od začiatku mamutí projekt. Výstavba privátneho zdravotníckeho zariadenia, kde ide o kombinovanú kliniku s nemocnicou, zhltla tridsať miliónov eur. Špičkové prístroje a lekári mali pritiahnuť klientelu, ktorá bola ochotná zaplatiť za výkony. Medissimo však vhuplo do búrlivých krízových časov. V roku 2009 S. Hatina naznačoval, že vložené investície by sa mali vrátiť približne o desať až jedenásť rokov. Nemocnica sa totiž pôvodne mienila orientovať najmä na firemných klientov. S príchodom krízy sa však veci zmenili. „Je pravda, že jediný segment, ktorý nezaznamenal rastový moment, je práve firemná klientela, ktorú postihla kríza. Čo sa však týka výnosov, tie rastú. Postupne,“ popisuje vývoj na trhu M. Duranko.

„Biznis súkromného zdravotníctva je na Slovensku stále nový. Tieto zariadenia stále prevádzkujú svoju činnosť na pozadí existencie majoritného systému štátnych zdravotníckych zariadení, musia s nimi na jednom trhu koexistovať. Ešte nemôžeme hovoriť o nejakom pevnejšom vymedzení pozícií na trhu. Som však rád, že ľudia si za nadštandard začínajú zvykať platiť,“ vysvetľuje konateľ spoločnosti.

K činnosti Medissima sa M. Duranko stavia výlučne ako k firme. Na otázku, či je lepšie, ak je vo vedení súkromných zdravotníckych zariadení lekár alebo inžinier, odpovedá: „Pokiaľ ide o lekársky pôvod, nedá sa to celkom presne povedať, kto je úspešnejší. Ale aj nemocnica má svoj biznis model a ten je, že ľudia stále radi zaplatia za málo dostupnú službu, pokiaľ je kvalitnejšia, než akú im ponúka systém,“ uzatvára M. Duranko. Medissimo je technologickým vybavením jednou z najmodernejších nemocníc s poliklinikou v strednej Európe s 22 špecializovanými ambulanciami a chirurgiou.

Juraj Mičko

Generálny riaditeľ a predseda predstavenstva spoločnosti ProCare

Slovenský trh súkromného zdravotníctva je ešte stále v plienkach, tvrdí generálny riaditeľ spoločnosti ProCare Juraj Mičko. Vysvetľuje to však diplomaticky: „V slovenskom zdravotníctve je ešte veľký priestor na rozvoj. V prvom rade by sa dalo veľa výkonov robiť ako jednodňová chirurgia, ak to dovoľuje zdravotná kondícia pacienta. Bolo by to dobré nielen pre systém, ale aj pre klientov.“

J. Mičko si myslí, že riaditeľ kliniky by mal byť človek manažérsky zdatný s medicínskou praxou. Sám však začínal vo finančno-audítorskej oblasti, neskôr pôsobil v top manažmente v oblasti informačných technológií, hutníctva či leteckej prepravy a nakoniec skončil práve v biznise súkromnej medicíny. Postaviť sa na čelo siete súkromných zdravotníckych zariadení ProCare, vlastnených finančnou skupinou Penta Investments, bolo pre neho veľkou výzvou. To, že za podnikom, ktorý vedie, stojí najväčší investor v súkromnom zdravotníctve na Slovensku, je zrejmé. ProCare má vo svojom portfóliu dvanásť subjektov, moderné polikliniky v Bratislave, Nitre a Košiciach, ako aj ďalšie polikliniky v Seredi a Žiari nad Hronom, špecializovanú nemocnicu pre diagnostiku a liečbu nádorových ochorení prsníka v Banskej Bystrici. Najnovšie získali Železničnú nemocnicu v Bratislave a Košiciach a polikliniku vo Zvolene. ProCare je takisto líder na trhu v poskytovaní pracovnej zdravotnej služby. Do siete medicínskych centier ProCare investovala Penta od roku 2006 a plánuje ju rozširovať aj počas nasledujúcich rokov prostredníctvom ďalších akvizícií.

Ako vraví rodák z Košíc J. Mičko, kľúčovým v jeho súčasnej práci je slovo nadštandard. Zdravie je výnimočná komodita. „Klientmi sú ľudia, ktorí majú hodnotu zdravia medzi svojimi najvyššími prioritami, sú ochotní si za nadštandard priplatiť. Nespája sa to len s kúpyschopnosťou klienta. Je to o preferenciách. Stopäťdesiat eur ročne za štandardný celoročný balík zdravotných služieb môže človek minúť aj na hokej za jediný deň,“ usmieva sa generálny riaditeľ. Preto je biznis model spoločnosti ProCare jasný už dnes.

Priestor na rozvoj vidí aj v rozširovaní v nemocničnom biznise. Súkromné nemocnice na Slovensku ešte stále nie sú veľkým biznisom vzhľadom na ich potenciál. Ako Košičan však aj v budúcnosti prioritne privíta príležitosť pôsobenia v rozvoji zdravotníckeho biznisu na východe Slovenska. „V súkromnom zdravotníctve je to skôr o citlivom individuálnom prístupe a komplexnosti služieb,“ tvrdí generálny riaditeľ ProCare.

Na rozdiel od štátnych zariadení si tu vraj lekár na pacienta vyhradí viac času, podá mu kompletné informácie a riadi ďalšiu diagnostiku alebo liečbu s cieľom zlepšiť jeho zdravotný stavu. Pod kvalitou služby chápe aj objednávanie na presný čas a komplexnosť odborností pod jednou strechou.

Limity a obmedzenia zdravotných poisťovní doliehajú aj na ProCare. J. Mičko to považuje za akútny problém, na ktorý dopláca naša spoločnosť. Pri proklientskom prístupe, ktorý akciová spoločnosť presadzuje, však klienta nikdy neodmietnu, hoci je už mesačný limit výkonov prečerpaný. Generálny riaditeľ uvádza, že najväčšie zdroje príjmov majú stále od zdravotných poisťovní, doplatky tvoria neveľkú časť príjmov spoločnosti. So silným investorom za sebou má J. Mičko ruky voľnejšie než ostatní.

Zdroj: nota

Juraj Mičko

Juraj Vančík

Riaditeľ a spolumajiteľ Nemocnice Košice-Šaca, 1. súkromná nemocnica

Prezamestnanosť, nehospodárne nakupovanie liekov, služieb a zlý manažment. Riaditelia štátnych nemocníc sa menia takmer po každých voľbách. To sú podľa riaditeľa a spolumajiteľa Nemocnice Košice-Šaca, 1. súkromná nemocnica, Juraja Vančíka hlavné dôvody finančnej mizérie väčšiny štátnych špitálov.

Do privátnej sféry sa J. Vančík prvý raz vybral v polovici deväťdesiatych rokov. Spoluzakladal jedno z prvých súkromných medicínskych centier v Košiciach. Od dovtedajšieho zamestnávateľa – miestnej fakultnej nemocnice – ho vyhnali neutešené podmienky a chabá nádej na progres.

Zlom v jeho kariére úspešného kardiológa nastal, keď služby jeho medicínskeho centra vyhľadal vtedajší železiarenský boss Alexander Rezeš. Na vlastnej koži zažil neporovnateľne lepšie podmienky ako tie, s ktorými mal dovtedy skúsenosti v štátnych nemocniciach. V tom čase sa VSŽ, ktoré akcionársky kontroloval, chystali sprivatizovať nemocnicu v Šaci, ktorá sa nachádzala neďaleko fabriky. J. Vančíka oslovil s ponukou, aby jej prišiel šéfovať.

Odštátnená nemocnica prešla za krátky čas zo straty do zisku a v ňom zotrvala až do dnešných dní. Akurát s inými majiteľmi. V roku 2003 kúpila nemocnicu spoločnosť Finhosp. Jej 60-percentným akcionárom je Unipharma – 1. slovenská lekárnická spoločnosť. J. Vančík vlastní 35 percent a zvyšných päť percent kontroluje jeho dlhoročná kolegyňa, ekonomická námestníčka nemocnice Eva Krúpová.

Dodáva, že podnikanie v zdravotníctve je špecifický biznis. „Je to viac o emóciách než v iných odvetviach.“ Ozrejmuje, že byť len dobrým lekárom, nestačí. Ľudia v bielych plášťoch musia okolo seba šíriť pozitívne emócie. Nimi nielen pomáhajú liečiť, ale tiež prispievajú k tomu, aby sa pacient-klient vrátil do Šace vtedy, keď potrebuje vyhľadať služby súkromnej nemocnice.

Pod vedením J. Vančíka získala Nemocnica Košice-Šaca trikrát ocenenie certifikátom Slovak Gold Exclusive za výborné hospodárske výsledky a stabilitu. Vančíkov šéf Tomislav Jurik, majiteľ spoločnosti Unipharma, ktorá Nemocnicu Košice-Šaca vlastní, tvrdí, že za jej fungovaním je tvrdý kapitalizmus a ekonomizácia. Manažéri U.S. Steelu si sem chodia operovať bedrové kĺby a ich manželky tu rodia, menuje T. Jurík.

Tomislav Jurik

Riaditeľ a predseda predstavenstva spoločnosti Unipharma

V biznise súkromného zdravotníctva je jeho meno známe široko-ďaleko. Spolu s viac ako osemsto lekárnikmi vlastní prvú slovenskú lekárnickú akciovú spoločnosť Unipharma, ktorej okrem druhého miesta na slovenskom trhu distribúcie liekov patria aj privátne zdravotnícke zariadenia – Košice-Šaca, 1. súkromná nemocnica, Nemocnica Handlová, 2. súkromná nemocnica, a Nemocnica v Bánovciach nad Bebravou, 3. súkromná nemocnica a medicínske centrum Uniklinika. Napriek tomu, že každá má svojho riaditeľa, je mozgom tohto biznisu Tomislav Jurik.

Hovorí o sebe ako o farmaceutovi, nie ako o podnikateľovi. A dodáva, že z právneho hľadiska je len zamestnanec spoločnosti, ktorú založil. Napriek tomu, že pôvodne chcel študovať literárne vedy a stať sa spisovateľom.

V najlepších rokoch biznisu sa spolu s viac ako osemsto akcionármi rozhodol rozšíriť biznis a zainvestovať do ďalších oblastí zdravotníckeho biznisu. Od finančnej skupiny Penta kúpil Nemocnicu Košice-Šaca, ktorú dnes vedie Juraj Vančík. Kríza dopadla aj na jeho biznis, kedysi zisk Unipharmy predstavoval desať percent celkového obratu Unipharmy, dnes je to 0,8 percenta. Čo je tŕňom v päte súkromného zdravotníctva? „ Zlý systém financovania, legislatíva, spolitizovanie, klientelizmus, zlá cenotvorba,“ tvrdí rezolútne T. Jurik. Kríza dopadla aj na zdravotnícky biznis. Napriek tomu verí odvetviu natoľko, že o rozšírení svojho portfólia o ďalšie nemocnice uvažoval aj počas ostatných dvoch krízových rokov.

Podľa neho súkromné zdravotníctvo dopláca na to, že štát limituje množstvo výkonov, ktoré môže nemocnica vykonať. Dnes T. Jurik chce lekárom dávať to, čo si zaslúžia a vyčkať na časy, keď bude možné naakumulovať potrebný zisk na ďalší rozvoj jeho biznisu. Privátne zdravotníctvo je na Slovensku stále len na štartovacej čiare.

Zdroj: nota

Tomislav Jurík

Tomáš Stern

Výkonný riaditeľ a spolumajiteľ spoločnosti Interklinik

Do bratislavskej Interklinik, ktorá je jedným z najstarších súkromných zariadení na Slovensku s osemnásťročnou tradíciou, vstúpil Tomáš Stern pred piatimi rokmi. Na novom koncepte, ktorý prenikol do všetkých sfér estetickej medicíny, postavil spolu so spoločníkom Lukášom Alnerom biznis model, ktorý je dnes prototypom súkromných zdravotných zariadení o nadštandarde.

„Na Slovensku sme unikátny, takéto zariadenie nie je ani v susednom Rakúsku. Pod jednu strechu sa nám podarilo sústrediť všetky odbory estetickej medicíny – od plastickej chirurgie a stomatológie až po prístrojové formovanie postavy,“ tvrdí T. Stern, ktorý má za sebou priamočiaru kariéru. Absolvoval Lekársku fakultu UK v Bratislave, pôsobil na Urologickej klinike na Kramároch, potom vstúpil do súkromného sektora a spojil svoje meno so spoločnosťou Interklinik. Charizmatický riaditeľ si pomerne rýchlo získal slovenskú takzvanú „high end“ klientelu, ako ju tituluje jeho kolega L. Alner. „ Zlepšenie vizuálnej stránky mnohým klientom vracia vnútornú rovnováhu, a tak zvyšuje kvalitu ich života,“ hovorí T. Stern.

Spoločnosť Interklinik sa momentálne snaží stabilizovať pozíciu na trhu a poskytovať čo najkomplexnejšiu starostlivosť v oblasti estetickej medicíny. V blízkej budúcnosti plánujú rozšíriť služby o poskytovanie zdravotnej starostlivosti v oblasti gynekológie a sústrediť sa vo väčšej miere na zahraničnú klientelu. V ich prípade hrá významnú úlohu marketing, pretože súkromná klinika je v prvom rade o kvalite služieb a marketingovej komunikácii. „Slovensko v tomto úplne zaspalo,“ zdôrazňuje T. Stern a uvádza, že v Česku tvorí takmer polovicu klientov estetickej medicíny zahraničná klientela, na rozdiel od desiatich percent na Slovensku, nehovoriac o maďarskom pohraničí, kde sú stomatologické ambulancie vybudované takmer výlučne pre Rakúšanov.

„Ešte aj Poľsko a niektoré balkánske krajiny sú na to výrazne lepšie. Je to aj v dôsledku činnosti vyšších územných celkov a štátnych orgánov, ktoré podporujú rozvoj tohto typu turizmu,“ uvádza výkonný riaditeľ. Na Slovensku si musí robiť reklamu každá klinika samostatne, čo je finančne extrémne náročné.

„Rakúšania majú voči Slovensku obrovské predsudky, ktoré treba prelomiť. V Maďarsku to trvalo desať až pätnásť rokov, kým sa im to podarilo,“ upozorňuje T. Stern. Podľa jeho názoru, keď nízke ceny priviedli Rakúšanov a Nemcov k masívnemu cestovaniu za zdravotnou starostlivosťou do okolitých štátov Slovenska, oplatí sa aj nám propagovať našu kvalitu do sveta, najmä do blízkeho Rakúska. „Za určitých podmienok by takáto propagácia mohla pomôcť aj mnohým štátnym nemocniciam, ktoré by vedeli pri ponuke vysoko kvalitných služieb získať platiacu zahraničnú klientelu. Toto je však len zlomok potrebných systémových opatrení na ozdravenie slovenského zdravotníctva, ktoré je blízko finančného krachu,“ dopĺňa T. Stern.

„Určite žiadna súkromná klinika nemôže rozmýšľať ako štátne zdravotnícke zariadenia a snažiť sa konkurovať celoplošne systému, ktorý štát stojí miliardy,“ tvrdí L. Alner, rovnako spolumajiteľ a konateľ Interklinik.

„V prípade súkromných zariadení sa určite bavíme o dlhodobej investícii. Na druhej strane tento biznis je vo všeobecnosti zatiaľ iba v plienkach. Najväčšou brzdou je bariéra za služby v zdravotníctve platiť, ale na druhej strane stav štátnych nemocníc často ,doženie‘ ľudí do súkromných zariadení,“ vysvetľuje L. Alner. Klinika poskytuje plastickú chirurgiu, stomatologické vyšetrenia, estetickú dermatológiu a očné laserové centrum.

Zdroj: nota

 

Tomáš Stern

Foto – Miro Nôta, Ivan Fleischer, Vlado Benko

PROFIT DO TABLETU

Viete o tom, že PROFIT si už môžete sťahovať do tabletu a mobilu? Služba je pre predplatiteľov zadarmo, stačí si nainštalovať iOS alebo Android aplikáciu Floowie. Ostatní čitatelia si môžu vydania kúpiť na stránke Floowie.com.

PROFIT KOMUNITA

Blogy

Ako sa dostať z nešťastia, frustrácie, depresie?

Ako sa dostať z nešťastia, frustrácie, depresie?

Milujte svoj šťastný život

10.7.2014 / Eva Stanová

Wimbledon jahody zdedil

Wimbledon jahody zdedil

So smotanou, bez cukru

11.6.2014 / Katarína Schlesingerová

Budete VY ten 10-ty?

Budete VY ten 10-ty?

Deväť šťastných ľudí už svoj príbeh napísalo

30.5.2014 / Eva Stanová

Otočíte aj vy svoj život smerom k šťastiu?

Otočíte aj vy svoj život smerom k šťastiu?

263 ľudí na akcii sponzorovanej šťastím

25.4.2014 / Eva Stanová

Paleo, neo a iné trendy v jedení

Paleo, neo a iné trendy v jedení

Telo vám povie čo jesť, len keď viete počúvať.

21.4.2014 / Palo Hlubina / 2

Môže sa stať z videa nová realita?

Môže sa stať z videa nová realita?

Áno, Summit šťastného života 2014

9.3.2014 / Eva Stanová

Mozog najviac potrápi plánovanie

Mozog najviac potrápi plánovanie

8.2.2014 / Ján Uriga / 2

Ako premeniť ťažkosti na ŠŤASTIE?

Ako premeniť ťažkosti na ŠŤASTIE?

Keď život prináša riešenie

4.2.2014 / Eva Stanová

Prečo nás nezaujíma pravda?

Prečo nás nezaujíma pravda?

O dnešnej občianskej vojne v Sudáne a CAR

10.1.2014 / Ľuboš Fellner / 3