Sci-fi klobása z Kanady

V čase, keď bratia Šťastní robili hokejovú revolúciu v klube Quebec Nordiques, rodila sa v quebeckom Montreale mäsiarska revolúcia. S výraznou slovenskou chuťou. Pod taktovkou Petra Piačeka vznikal najmodernejší závod na výrobu mäsových výrobkov v Kanade. Pre firmu Alpina, ktorú založil jeho otec Kornel, to mal byť druhý začiatok.

Ten prvý začiatok je klasickým príbehom imigranta, ktorý sa v Novom svete chopil šance. Kornel Piaček prišiel do Kanady na prelome rokov 1948-1949. Vyskúšal niekoľko zamestnaní, robil na stavbe, chvíľu vyrábal čokoládky Oh Henry.

Vzdelaním právnik, pochopiteľne, nemohol vo svojej profesii v Kanade pokračovať. Na rozdiel od väčšiny imigrantov však nemal jazykové problémy, ovládal sedem jazykov. Neskôr sa rozhodol podnikať.

Rodinné prídavky na biznis

V roku 1955 otvoril svoj prvý obchod Royal Delicatessen a potom o tri roky neskôr nový – Alpina Market. „Na začiatku to mal ťažké. Prvý týždeň bol hrozný, jeho tržba bola 72 dolárov. Mama dostávala rodinné prídavky a otec použil aj tie peniaze, len aby si udržal biznis. Ale nevzdal sa. Bol odhodlaný a veril, že jedného dňa sa úspech dostaví,” vraví Kornelov syn Peter Piaček, súčasný majiteľ firmy Alpina.

K. Piaček začal postupne vyrábať vlastné mäsové výrobky. Mal na to niekoľko dobrých dôvodov. Slovákovi v Kanade sa cnelo po slovenskej klobáse a zároveň mal plné zuby výrobkov, ktoré dostával od svojich dodávateľov. Na trhu bolo síce niekoľko nemeckých klobás, ale ich chuť sa od slovenskej dosť líšila.

Navyše kanadskí a americkí mäsiari vyrábali veľmi lacné a nekvalitné produkty plné múky a vody. Asi preto sa hovorí, že ľudia, ktorí milujú párky a dodržiavajú zákony, by sa nikdy nemali pozerať, ako sa jedno alebo druhé pripravuje.

„Otec nemal s výrobou mäsových výrobkov žiadne skúsenosti. Ujo Emil, ktorý pracoval pre otca, najal istého chlapíka, ktorý sa v tom vyznal. Ale klobásy vyrábal štýlom štipku toho, za hrsť hentoho, po starom. Môj ujo na to povedal: ,O.k., tu máš papier, ceruzku a pekne to všetko spíš.‘ Môj otec si tiež najal zopár ľudí z Európy, ktorí mu ukázali autentické výrobné recepty na konkrétne výrobky.“ Produkcia klobás na stroji z druhej ruky stále pripomínala skôr dedinskú zabíjačku. To sa však malo zmeniť.

Pomohlo Expo

V roku 1965 opustil Kornel prenajaté priestory a hneď vedľa nich postavil nový obchod s malou výrobnou prevádzkou. V tom čase už mala Alpina svojich zákazníkov a špecializovala sa na stredoeurópske mäsové výrobky – slovenské, maďarské, nemecké či švajčiarske. Tak je to dodnes. Stále však fungovala ako malá firma.

Zlom nastal v roku 1967, keď sa v Montreale konala Svetová výstava. V tom období boli takéto výstavy spoločenskou a prestížnou záležitosťou a montrealské Expo je dnes hodnotené ako najdôležitejšie a najúspešnejšie v minulom storočí.

Švajčiarsky dom sa však ocitol v ťažkostiach, keďže na mäsových špecialitách jeho dodávateľa sa začali objavovať zelené škvrny. Situáciu zachránila Alpina.

Dodávala vtedy mäsové výrobky nielen pre česko-slovenský dom, ale aj pre rakúsky a švajčiarsky. Úspech viedol v roku 1969 k rozšíreniu prevádzky. Firma získala federálnu licenciu a začala fungovať ako Alpina Salami.

„K otcovi som sa pridal v roku 1980,“ rozvíja P. Piaček druhú etapu vo vývoji Alpiny. „Môj ujo pracoval pre môjho otca ako manažér výroby, ale nič mi nechcel ukázať, myslel si, že je nenahraditeľný. Bál sa, že by mohol prísť o prácu. Tak som odišiel na rok do Európy a remeslu sa naučil tam. Vzdelaním som totiž finančník. Vedel som všetko o číslach, ale nevedel som vyrobiť salámu. Keď som sa rozhodol prevziať otcov biznis, chcel som o ňom vedieť všetko, každý detail,“ vraví.

Nový vietor

P. Piaček sa po návrate z Európy pustil do ambiciózneho projektu – postaviť pre Alpinu nové priestory. Nemal to však byť obyčajný závod. „Zamestnal svojho známeho inžiniera, tiež Slováka a spolu vypracovali projekt a dozerali na stavbu. Keďže „na múroch“ dosť ušetrili, rozhodol sa využiť výhody technológie z nehrdzavejúcej ocele. Aj dnes je podľa P. Piačeka v Kanade len jediný ďalší závod, ktorý má obdobné technologické vybavenie ako jeho firma.

Keď v roku 1984 Alpina otvorila novú prevádzku, spôsobila rozruch, pretože vnútri to vyzeralo ako v sci-fi filme. Všetky povrchy, steny a strop z nehrdzavejúcej ocele, udiarne monitorované elektronikou a počítačom kontrolovaný systém fakturovania a odosielania dodávok nemal v Kanade obdobu. Odborná tlač písala oslavné ódy a na otvorenie závodu prišiel aj vtedajší minister poľnohospodárstva provincie Quebec.

Ako však spomína P. Piaček, nový začiatok bol ťažký. „Pred sťahovaním sme boli v priestoroch s rozlohou necelých tristo štvorcových metrov, keď sme prišli sem, odrazu tu bol viac ako trojnásobok. Bolo to riziko. Prvých desať rokov som od siedmej ráno do tretej popoludní pracoval vo výrobe a potom do piatej, šiestej večer som sa zaoberal papierovačkami.”

Alpina dnes zamestnáva dovedna 45 ľudí a vyrába osemdesiat produktov. „Predávame coast-to-coast, čiže od Atlantiku po Pacifik, s výnimkou Alberty a Saskatchewanu. Fungujeme na 95 percent výrobnej kapacity, ale nechceme veľmi expandovať. Vždy sme sa orientovali na top segment trhu, kde je cieľom prvoradá kvalita.”

Iní zákazníci

Ako takýto malý a pomerne úzko špecializovaný biznis obstojí v konkurencii s gigantmi typu Maple Leaf? „Sme na jednom trhu, ale máme rôzne výrobky i zákazníkov. Naším cieľom sú klienti, ktorí žiadajú vysokú kvalitu. Preto sme napríklad prišli so šunkou, ktorá obsahuje len dve percentá tuku. Tá získala odporúčanie a certifikát kanadskej Nadácie pre srdcovo-cievne choroby, čo je nepochybne veľký úspech, pretože mäsové výrobky väčšinou nie sú tou najvhodnejšou stravou pre ľudí s týmito chorobami.”

Foto – Kristián Klima