Slováci sú bohatší ako Arabi

<a title=www.eprofit.sk href=66086>

Keď hovorí o Tatrách, oči mu žiaria ako rodenému Popradčanovi. Ružovú budúcnosť, ktorú naplánoval svojmu podniku v malom meste na východnom Slovensku, berie ako samozrejmosť. Keď smrteľne vážne hovorí, že Slováci sú bohatší ako Arabi, má na tvári výraz, až mu človek verí.

Na otázky týkajúce sa pôvodu jeho majetku odpovedá poučkami o tvrdej práci a vysnenom cieli. V Poprade postavil AquaCity za 1,5 miliardy korún a investuje ďalej. Český Angličan Ján Telenský.

Poprad je jedno z mála miest na východe Slovenska, kde sa pomerne veľa investuje a stavia. Čím je toto mesto také zaujímavé?

Podľa mňa sú dva dôvody. Jedným je medzinárodné letisko, ale predovšetkým leží na úpätí tretích najvyšších hôr v Európe. To je koncept, ktorému dnes podlieha aj Európa. Ľudia už neradi jazdia na pláže, kde ich je tisíc na jednom štvorcovom metri. Do popredia sa dostáva aktívna dovolenka. A tu vidím úžasné príležitosti. Termálna voda, ktorá v Poprade je, dáva takisto úžasné príležitosti.

Môže sa Poprad stať na slovenské pomery veľkomestom?

Poprad by sa mal stať tým, čím je v USA coloradský Denver. Nie priemyselným mestom, ale mestom, kam prídu ľudia, minú peniaze a odídu späť domov. Lenže o turizmus nikto na Slovensku nemá záujem, nepodporuje ho, nepropaguje. Namiesto toho sa stále rozpráva, aké je skvelé byť najväčším výrobcom áut na svete na počet obyvateľov. Zabúda sa na to, že na Slovensku je krásna príroda, ktorá tu bude stále. Ja AquaCity, túto budovu a prameň, nemôžem odtiahnuť na Ukrajinu alebo do Bulharska. To tu ostane. Ľudia zabúdajú budovať pre dlhodobé zámery. Vidím to aj v Londýne, kde vydávam časopis Eko pre Čechov a Slovákov žijúcich vo Veľkej Británii. Vidím, že počet mladých ľudí z Česka i Slovenska sa mnohonásobne zvyšuje. Ďalej ich tu už neudržíte.

Prečo?

Pretože sú veľmi skeptickí k zmenám, najmä politickým. Napríklad nemajú kde bývať. Vezmite si dvadsaťročného študenta, ktorý žije s rodičmi v paneláku. Ako si po skončení školy zaobstará byt? Nájomné mu vezme dve tretiny alebo polovicu mzdy a stále z toho nebude nič mať. Ak pôjde do Británie a bude robiť v reťazcoch McDonald‘s alebo Pizza Hut, ak si s viacerými kamarátmi prenajme byt a možno bude spať na podlahe, tak si tam aspoň niečo môže zarobiť. To znamená, že ľudia nebudú pracovať na Slovensku v odbore, ktorý vyštudovali, ale budú v Británii robiť robotu, ktorú by doma nikdy nerobili.

A vrátia sa domov?

Všetci sa vrátia. A to je dobre. Ale iba vtedy sa vrátia, ak im za ten čas, čo sú preč, vytvoríte podmienky, aby sa vrátili.

Vy ste prečo odišli?

Lebo som v roku 1969 išiel študovať angličtinu do Británie na prázdniny a potom som dostal list, že sa mám vrátiť do dvoch týždňov. Môj otec mi poradil, aby som to nerobil. Takže som bol jeden z mála ľudí, ktorí neodišli pre ideológiu alebo aby zbohatli. Odišiel som študovať jazyk.

Ale zbohatli ste. Ako?

Pretože som nemyslel na peniaze. A mal som to PVC ako hovoria Angličania – passion, vision and communication – vášeň, víziu a komunikáciu. AquaCity som videl už pred štyrmi rokmi, skôr než sa začalo stavať. Vtedy tu bola skládka stavebného odpadu a rozbombardovaný päťdesiatmetrový bazén. Pred štyrmi rokmi mi veril málokto. A je zaujímavé, že dnes mi veria všetci, čo sa bude diať.

A čo sa bude diať?

Najväčšie dve komodity budúcnosti budú voda a energie. Stále hovorím, že Slováci sú bohatší ako Arabi. Kým ropa sa spotrebuje, termálna voda poslúži a vráti sa naspäť do zeme. Ide vlastne o nevyčerpateľné bohatstvo. A Poprad má oboje zadarmo. Takže sa stane to, že AquaCity bude svetovým centrom turistiky a bude udávať trend. Pretože príde éra ekoturizmu.

Aj mesto sa stotožňuje s vašou víziou?

Absolútne. Bez mesta by som to nikdy nedokázal. A mesto by to nikdy nedokázalo bezo mňa. Závisíme jeden od druhého. A vôbec nezáleží na tom, či má mesto podiel pätnásť, tridsať či päťdesiat percent. Aj keby malo len jednopercentný podiel, tak je to stále môj partner. V Anglicku sa nepozeráme na partnera podľa toho, koľko má akcií. Podiel nerobí lepšieho alebo horšieho partnera. Partner musí dostať rešpekt.

Na Slovensku sa podnikatelia často sťažujú na samosprávu, že nevychádza v ústrety biznisu. Napríklad stavebné konanie je dlhé, neflexibilné.

Poprad je stokrát flexibilnejší ako ktorékoľvek mesto v Anglicku. Také podmienky, aké mi dal Poprad na investíciu, by som v Anglicku nikdy nenašiel.

Čím si to vysvetľujete?

Popradčania pochopili, že je rozdiel medzi investorom, ktorý ich chce okradnúť, a investorom, ktorý ich chce obohatiť. Mesto pred troma rokmi vložilo investíciu vo výške približne 200 miliónov korún. Ja som investoval vyše 1,5 miliardy korún. Ak by som to dnes nechal ohodnotiť, tak to má cenu viac ako dve miliardy. Takže hodnota 15-percentného podielu mesta stúpla na 300 miliónov korún. A to nerátam zvýšenú zamestnanosť. Jednak v AquaCity, jednak v reštauráciách a hoteloch v meste, ktoré sú vďaka tomu plné. Plus obchody, ktoré v Poprade benefitujú z návštevníkov AquaCity.

Jan Telenský

V roku 1969 emigroval do Veľkej Británie. Po sérii rozličných zamestnaní nastúpil do spoločnosti Scheidegger, ktorá poskytuje kancelárske služby. Popri tom podnikal v oblasti školení na rozvoj obchodníckych zručností. V roku 1990 kúpil anglickú pobočku Scheidegger za stotisíc libier. Po roku 1989 začal podnikať aj vo vtedajšom Československu. Dnes má v ČR závod na recyklovanie plastov. V Poprade je spolumajiteľom wellnes komplexu AquaCity, k trojhviezdičkovému hotelu AquaCity Seasons pribudol tohto roku štvorhviezdičkový AquaCity Mountain View, kongresové centrum a kryoterapeutická komora. V meste chce vyrábať aj turbíny na veterné elektrárne.

Kedy ste zistili, že investícia v Poprade má takýto potenciál?

Išiel som pre piatimi rokmi s jedným tunajším priateľom a manželkou do Grandhotela Praha v Tatranskej Lomnici. Vošli sme do krásnej reštaurácie, kde boli štyria čašníci, my sme tam boli jediní hostia. Bavili sa medzi sebou, všimli si nás po polhodine. Objednal som si zajaca, priniesli ho po hodine – a nedal sa jesť. Vtedy som sa rozhodol, že budem investovať v Tatrách. Pretože bolo jasné, že Tatry už dolu nemôžu ísť.

Na čom ste zarobili tie peniaze v Anglicku?

Vystriedal som pätnásť zamestnaní, kým som pochopil, o čo ide. Desať rokov som pátral, kým som pochopil anglickú mentalitu. Nastúpil som do firmy, ktorá vzdelávala ľudí. Paralelne som mal aj vlastný biznis. A potom som tú firmu, kde som pracoval, kúpil.

Cítite sa v Británii doma?

Zvykol som si tam, ale nikdy sa tam nebudem cítiť ako doma. Zarábam tam, ale doma som už v Poprade, odkiaľ pochádza aj moja manželka. A sem dávam aj zisky, pretože sú tu nízke dane. V Británii platím osobné dane vyše štyridsať percent.

Znepokojuje vás súčasná koalícia?

Nie. Robert Fico dane nezvýši. Pretože mu to nedovolíte. Prečo ste mali konjunktúru? Prečo ste boli jednou z najprogresívnejších krajín v EÚ? Pretože pre devätnásť percent sa už neoplatilo okrádať štát na daňových únikoch. Ak Fico zvýši dane, zase sa oplatí okrádať. Takže štát bude mať menej. Chudobní ľudia, ktorí ho volili, zistia, že si vymýšľal. A ti šikovní odídu preč.

Máte obavy, že progres, ktorý nastal za posledné štyri roky, sa môže zastaviť?

Nie. Vy už na to nemáte nejaký veľký vplyv. Ste v Európskej únii, máte otvorené hranice. Biznis si poradí. Vláda už to nemôže kontrolovať. Smutné je, že na to zabúda...

Spomínali ste, že propagácia Slovenska nie je dostatočná, že sa nevieme predať. Ako by sa to malo robiť?

Ak chcete byť úspešní, musíte to predovšetkým chcieť. Zoberte si World Travel Market, najväčší turistický veľtrh na svete. Minulý rok malo Slovensko horší stánok než Albánsko. Najhorší, absolútna bieda a utrpenie. Slovensko musí využívať ľudí, ktorí sa vedia orientovať v zahraničí. Napríklad Sky Europe už lieta z Londýna do Popradu. Bez preháňania je to moja zásluha. Prečo to niekomu neprišlo na um predtým? Slovensko nemôže seba predávať zo Slovenska. Propagovať treba cez niekoho, kto je v Londýne doma, ale vie, ako má vyzerať imidž Slovenska.

Ako má vyzerať?

Viete, čo chcú západní turisti? Napríklad perfektné záchody. V AquaCity máme toalety, ktoré sú kópia londýnskeho Ritzu. Keď sme boli s architektom na futbale FC Chelsea, vzal som ho na čaj do Ritzu a išli sme na toalety. Povedal som mu, že presne takéto záchody chcem v Poprade. Keď príde Angličan, tak padne na hubu, pretože čaká hnusný záchod a hnusné služby. Ale vy neviete, že to čaká. Oni chcú totiž kvalitu a výborné služby za nízke ceny. To sa musí stať kultúrou aj na Slovensku. Pozrite sa na Rakúsko. Vyznáva kultúru, že turisti sú dôležití. Kdekoľvek prídete, máte fantastické služby, úžasný servis. A nie je to až také lacné, ale aj tak tam jazdíte. Bratislavčan radšej pôjde do Rakúska, ako aby išiel do Tatier.

Ale ani Tatry nie sú pre Slováka práve lacné.

To je práve tá tragédia. Nie sú lacné pre Slováka a cudzinec sem príde len raz.

Dokážete sem pritiahnuť zahraničných turistov?

Oni prídu. Ja sa koncentrujem na jednu vec. Dať luxus za prijateľnú cenu a pocit dobra, že šetrím planétu, pretože využívam geotermálnu energiu. Musel som postaviť druhý hotel, pretože nemám kam dávať ľudí.

Prečo musel prísť český emigrant z Británie, aby propagoval Poprad a Tatry?

Keby som dal Tatrám všetko, tak im nikdy nevrátim, čo pre mňa znamenajú. Domov. Ja som domov nemohol mať štyridsať rokov.

Prečo sponzorujete popradský futbal a hokej?

Lebo sa na to každý vykašľal. A aby sa Popradčania cítili dobre, tak potrebujú, aby hrali dobrý hokej. Do hokeja som vstúpil vlani a hrali sme finále. Predtým mali radosť, keď sa zachránili. Teraz skončili druhí. A o rok budú majstri. Futbalisti takisto postúpili. A staviam štadión, aby mohli pôsobiť v najvyššej súťaži. Tá sa tu bude hrať do troch rokov.

Štadión bude mať vyhrievaný trávnik. To bude zaujímavé aj pre zahraničných klientov napríklad na sústredenia. Na Slovensko radi chodia najmä tímy z arabských krajín.

Mojou prioritou sú, pochopiteľne, anglické futbalové mužstvá.

Aký biznis okrem cestovného ruchu a realít vás ešte na Slovensku zaujíma?

To nie je o záujme. Biznis je hra. Mňa zaujímajú všetky odvetvia. Aby som bol dobrý, musí ma zaujímať všetko. Keď ma to nebude zaujímať, tak nebudem úspešný. Čo sa deje teraz? Cez svoje rádio, ktoré vysiela po anglicky, dávam na mapu túto krajinu. Keby som vám pred siedmimi rokmi povedal, že urobím rádio, ktoré bude vysielať 24 hodín po anglicky, tak by ste sa mi vysmiali. Ale takto môžem propagovať Slovensko. Ak by som vysielal v slovenčine, tak to počúvajú len Slováci. Ale angličtinu sa učí celá Európa, je to jazyk internetu.

Foto – Andrej Balco, Milan Illík