Šperkárska značka sa rodila dlho

Jeho meno odznelo už viackrát. Zatienila ho však vlastná prezývka. Svoj americký sen si manažuje dobre a na rozmedzí vlastného diamantového biznisu, žien a umenia začína šperkárska značka Alo podnikateľa Alojza Ryšavého naberať na váhe.

Celé to bola vraj plánovaná náhoda. Stredoškoláka, ktorý si je istý, že o desať rokov si bude užívať úlohu šéfa firmy s medzinárodnou klientelou, sa dá nájsť aj dnes. Náhodné na tom celom je, ako to nakoniec dopadne.

Odpoveď prichádza sama od seba, keď fotobunka otvorí dvojité sklené dvere v úzkej uličke v centre Prahy. S ňou sa totiž otvára aj súčasný svet rodeného Slováka Alojza Ryšavého. V jeho prípade je tak zrejmé, že od lavíc strednej školy do seba všetko zapadlo podľa plánu. Dvere, ktorými sa dá pozerať len do ulice, sú však iba bezpečnostnou ikonou jeho šperkárskeho biznisu. Svoj príbeh si strážiť nemusí.

Diamant v garáži

Na začiatku stojí česká metropola a obdobie nanovo vynorených príležitostí krátko po roku 1989. S pozitívnym myslením a ľahkovážnou odvahou typu „veď a čo?!“ sa hŕstke ambicióznych budúcich podnikateľov, medzi ktorými sa ocitol aj Alojz, otvorili nové možnosti, ako a komu predávať brúsené drahé kamene. Svoju vlnu v nastupujúcom biznise chytil nevedomky – počas štúdia na klenotníckej škole, kde pred trinástimi rokmi začal s obrusovaním drahokamov.

Presne toľko mu totiž trvalo, kým sa od niekdajších zirkónov (nepravých „umelých“ diamantov – pozn. Profit) zbieraním skúseností na kolene a budovaním vlastnej firmy dopracoval k tomu, že mu dnes pod nohami v garáži stojí obľúbené biele Porsche a jeho firma Alo Jewelry je chlebodarcom stovke ľudí. Dnes spoza sklených dverí nevyjde jediný kameň a šperk, ktorý by Alojz sám nenavrhol.

Hoci sa mu diamanty v miliónových hodnotách pri rozhovore neohrabane kotúľajú po čiernej podložke, až to miestami vyzerá, že stratu jedného by si nik nevšimol, v začiatkoch ich bolo len zhruba päť. „Obchádzal som veľkoobchodníkov od dverí k dverám. S dopytom biznis rástol a pribral som dvoch-troch ľudí.“ Čechom a Slovákom šesť rokov po revolúcii v čerstvo založenej firme rozprával o diamantoch ako o zakázanom ovocí, ktoré nepoznali. „Dnes už o nich ľudia vedia, cesta k tomu však bola dlhá,“ ozrejmuje Alojz.

Z milióna dva

Napriek tomu s viac ako dekádou rokov praxe tvrdí, že po diamantoch v šperkoch sa siahalo vždy. Slováci totiž najmä po roku 1989 zo svojich úkrytov povyťahovali zdedené kamene, ktoré dovtedy brali skôr ako surovinu. „Časom bol o ne záujem, tak som ich začal kupovať a spracúvať,“ dodáva A. Ryšavý spoza stola z ťažkého dreva, na ktorom je množstvo katalógov.

Tie mu boli inšpiráciou v čase, keď začínal s dizajnom šperkov a keď sa čítavala Burda a značky Cartier či Chopard evokovali druhotriednych francúzskych spisovateľov.

„Kým sa jedni uspokojili s tým, čo im zrazu priniesol trh po roku 1989, ja som išiel ďalej. Je to pomalé, hoci dnes sa zdá, že všetko do seba zapadá,“ tvrdí rodák z Banskej Štiavnice s detstvom prežitým v Leviciach. Zapadnúť to aj malo. Minimálne kvôli Alojzovmu rodinnému pozadiu – otec bol zlatník a mama módna návrhárka.

„Štúdium na klenotníckej škole v Prahe mi poskytlo veľa možností, ku ktorým by som sa inak nedostal. Keď začínate v hlavnom meste Česka, ide to akoby samo od seba, už v úvode,“ tvrdí dnes tridsaťtriročný majiteľ značky Alo. „Nie som privatizér, ani nemám žiadne dlhy.“ Asi aj preto sa rozbehol v biznise o niečo pomalšie, ale vydržal byť úspešný dodnes.

Vytúžené bozky

Diamanty sa pritom neodlišujú od odevníctva. Azda len v tom, že kým šitie podlieha recesii, brúsenie zarába. Funguje to však rovnako. Nakúpite, navrhnete, zošijete a predáte. „Ak máte korunu, urobiť z nej dve je rovnako ťažké, ako spraviť z milióna dva. Kým moji známi, kamaráti či konkurenti si vychutnávali život po baroch v náručiach milovníčok šperkov, ja som brúsil kamene.“

V súčastnosti vraví: „To, čo sa dialo vtedy a ako som začínal podnikať, by som dnes už nedokázal zopakovať. Ako úspech som to preto nikdy nevidel. Podnikal som a využíval možnosti priebežne. Mal som šťastie a bol som pracovitý.“

Dnes mu tak bozky od supermodelky Petry Němcovej, ktorá je tvárou značky Alo na svetových výstavách, závidí každý, komu pôvab tejto Češky niečo hovorí. „Vlastne aj tá prišla sama od seba, a to s návrhom byť tvárou našej značky,“ dodáva sebavedomo A. Ryšavý na margo nedávneho marketingu, ktorý česká modelka s firmou Alo vo svete šikovne rozbehla.

Biznis nie o peniazoch?

S vlastnou filozofiou, v ktorej dnes stavia umenie nad obyčajný biznis s nakupovaním kameňov, sa tak otázka, čo považuje za vlastný úspech, nedá zodpovedať jasne: „Úspech nevnímam. Keď v tom žijete, musí to byť samozrejmosť. A keď sú navyše práca a biznis koníčkom, tak sa musíte vzdať všetkého.“ To je samozrejmé, ale štvorposchodová budova s vlastnou manufaktúrou na prízemí je výsledkom toho, že A. Ryšavý je schopný veci predať. V reči čísel vyrobí značka Alo za rok rádovo stámilióny českých korún.

Kríza A. Ryšavému a skupinke podobných obchodníkov s diamantmi zahrala do karát. Eso prišlo nečakane, a tak mu ostáva len priznať, že s krízou v pätách sa diamantov predáva oveľa viac. „Nechcem sa skrývať za obraz dobráka, ktorý takú možnosť nechce využiť. Stále sa máme kam posunúť. Dnes tvoria 98 percent našej klientely ženy. Je teda jasné, od koho sme závislí a rovnako dnes vidím najväčší priestor na Východe. Aj preto sme z veľkej časti investiční, ale pre mňa to nie je len o peniazoch. Firma musí kopírovať a odzrkadľovať mňa,“ pripomína Alojz.

Asi aj preto nám pri rozhovore nad hlavou visí strop so spustenými krvavočervenými steblami trávy a steny odrážajú svetlo pouličnej Prahy v tisíckach keramických kachličiek. Baví ho to, a to je vidieť. „Mal som to šťastie, že som vždy robil to, čo som chcel. Nebolo to však zadarmo. Keď vydržíte, prerazíte...“ poznamenáva podnikateľ.

Vtedy prvýkrát

Svojpomocne to nie vždy išlo, hoci za poslednú polhodinu rozhovoru s A. Ryšavým sa slovo „prvý“ skloňuje vo veľkom. S prvenstvom sa spája aj vstup Slováka na diamantovú burzu: „Tam nie je cesta o nič ľahšia. Myslím si, že som bol prvý ‚Čechoslovák,‘ ktorého na túto burzu uviedli. Teda, viem to...“ Po roku 1995 mu však k biznisu pomohol kontakt zvonka. Bez toho by A. Ryšavý hranice stovežatej Prahy neprekročil. Na burzu do Antverp sa sám od seba prísť nedá. Musíte dostať pozvánku a váš príchod schvália jej členovia.

„Môj známy už členom bol a uviedol ma tam. Cesta sa tak začala,“ spomína Alojz. Dnes zrejme podnikateľsky dospel. Minimálne si je vedomý, že značka Alo dodnes dosiahla určitý luxus. Vo firme ho pripomína všetko – od vzhľadu sekretárok až po biely huňatý koberec, do ktorého sa zabárajú nohy. Hoci sa mu pri rozhovore predhadzujú názvy konkurencie z českého či slovenského trhu, tvrdí: „Jediným argumentom Ala je, že sme tu už trinásť rokov a pozývajú nás na výstavy vedľa značiek Rolex, Cartier, Tiffany či Omega. To hovorí za všetko.“

Hľadá sa majiteľ

Kam teda trinásťročná cesta A. Ryšavého doviedla? Má jasnú odpoveď: „Peniaze nemám uložené nikde, sú vo firme a pridanou hodnotou mi je svet, ktorý zažívam. Pol roka som v lietadle, cestujem po Ázii, diamanty si pozerám v Belgicku, následne ich nakupujem v Izraeli. Čo viac mi to ešte mohlo priniesť?“

Zaváha až pri otázke, či neuvažuje spoločnosť niekedy predať a drahé kamienky zavesiť na klinec. Napokon odpovedá typicky filmovo: „Nikdy nehovorte nikdy.“

Na čo by aj? Minimálne, kým pribúda športovcov ako Martin Škrtel, Róbert Vittek či Jaromír Jágr, ktorí si šperky u Ala kúpili. Slovami A. Ryšavého: „Diamant má obrovskú cenu až vtedy, keď má majiteľa.“

Foto - Maňo Štrauch, ALO Jewelry

© 2009 TREND Holding, spol. s r.o.