Topánky na celý život

Spolu s kolegom Erikom Martinom Lawartom začali ručne šiť exkluzívnu pánsku obuv. Topánky totiž nemusia byť len sériovo vyrábaný „šmejd“. Ich príbeh je vzorovou biznis rozprávkou, ktorú azda najlepšie vystihujú slová Bertieho Charlesa Forbesa, zakladateľa magazínu Forbes: „Biznis bol stvorený preto, aby prinášal šťastie, a nie aby vytváral iba kopy peňazí.“

Mimochodom, stráviť zhruba hodinu v ich dielni, kde rozhovor s Radkom vznikal, je zážitok na celý život.

Filozofia majstrov

Ručnému šitiu topánok sa v Česku venujú stovky ľudí. Vyrábajú napríklad divadelné, tanečné, šermiarske, historické či ortopedické topánky. Ale ani ušiť kvalitné spoločenské topánky nie je jednoduché. Na to je už potrebná určitá „majstrovská“ zručnosť –úroveň, ktorú je potrebné dotiahnuť k dokonalosti.

Zaznieva otázka na rovinu, či bolo ťažké rozbehnúť takéto podnikanie. „Na začiatku som mal šťastie, že som stretol veľmi dobrého zákazníka, ktorý so mnou mal trpezlivosť a prižmúril oko nad drobnými nedostatkami. Vďaka tomu som sa mohol vypracovať a prekonať začiatočné neúspechy. Onedlho sa objavili ďalší spokojní zákazníci a vďaka ich odporúčaniam som sa začal pomaly rozbiehať,“ spomína na tvrdé začiatky R. Zachariáš. Aj on potreboval kus povestného šťastia. Tým bol určite moment, keď si na internete našiel kolegu – E. M. Lawarta. „Páčili sa mi veci, ktoré robil,“ vraví Radek. Cesta na vrchol však nebola jednoduchá. „Teraz to už môžem priznať, ale vo chvíli, keď som si myslel, že som ušil svoje prvé ‚super‘ topánky, som vlastne paradoxne zistil, že topánky vôbec šiť neviem,“ glosuje E. M. Lawart s tým, že základ techniky, ktorú používajú, síce už pochádza z čias renesancie z 15. až 16. storočia, ale toto remeslo sa neustále vyvíja.

„Zo začiatku navyše nemáte potrebnú zručnosť, nedokážete koordinovať pohyby tak, aby boli topánky skutočne dobré. Robíte chyby. Prakticky neustále hrozí, že sa pomýlite, dokonca aj tesne pred dokončením ich môžete pokaziť a nenávratne zničiť niekoľkodňovú prácu,“ priznáva R. Zachariáš. Najmä zo začiatku je ručné šitie veľmi stresujúce, takže človek sa musí vymaniť zo stresu a pracovať tak, aby bol v pohode. A to je podľa oboch obuvníckych majstrov na tomto remesle zrejme to najťažšie.

Obuv robí človeka

Možno to bude prekvapenie, ale ich obchod a dielňa v jednom nesídlia na žiadnej prestížnej pražskej adrese. Aj napriek tomu, že ani náznakom nepripomínajú luxusné butiky sídliace na luxusnej pražskej Parížskej ulici, ich malá dielňa je v ostatných rokoch zážitkom i lákadlom pre pôžitkárov z celej republiky.

Ak teda chcete topánky ušité na mieru od týchto majstrov, musíte najskôr investovať do spoľahlivej GPS navigácie. Medzi stredočeským Berounom a Hořovicami, približne päťdesiat kilometrov západne od Prahy, leží malá dedinka Felbabka. V jednom z opravených domov tejto osady, nenápadne skrytých v rodinnej zástavbe, obuvnícki profesionáli dobýjajú svet. Ich zbraňami sú kladivko, ostré nože, cvikacie kliešte, obuvnícke šidlá, nite, kvalitná koža a najmä láska k pradávnemu remeslu. Veď vlastne obaja páni hovoria o topánke ako iní o milenke: „Musí byť krásna, vypasovaná, mať šmrnc a nádherný tvar!“

Erik Martin Lawart (vľavo), Radek Zachariáš (vpravo).

Vizitka „pravého“ džentlmena

To, čo módni kritici hlásajú len v posledných rokoch, vedia znalci už odpradávna. Ak chcete vedieť, či je muž naozaj dobre oblečený, musíte sa pozrieť na jeho topánky. Pokým vám R. Zachariáš a E. M. Lawart odovzdajú tie vaše osobné – unikátne topánky, ubehne minimálne tri až päť mesiacov. Vyrobiť jeden pár je totiž minimálne päťdesiat až šesťdesiat hodín poctivej práve.

Najprv je nutné sa so zákazníkom osobne stretnúť. Na prvej schôdzke si dohodnú, aký budú mať topánky tvar a z akého materiálu ich vyrobia, čo sú na začiatok dve základné veci. Záujemcovi tiež musia zmerať nohu. Následne dávajú vyrábať kopytá, potom urobia skúšobný model topánok, na ktorom je vidieť, aký budú mať skutočne tvar a či budú klientovi sedieť. Až podľa upraveného modelu vyrobia definitívne topánky.

„Keď je klient spokojný, má u nás kopytá uložené a môže si objednať ďalšie topánky totožného tvaru. Cena začína zhruba od tridsaťtisíc korún, kopytá sa platia osobitne. Pre klienta je preto vlastne výhodnejšie, keď si dá šiť viac párov. Cena však nie je pri tomto type obuvi to zásadné. Hlavná je totiž kvalita,“ vraví E. M. Lawart.

Felbabské obuvníctvo tak každý mesiac opustí maximálne päť párov topánok. Na akcie baťovského strihu by ste tu čakali zbytočne, obuvnícki majstri sú proti klasickej pásovej výrobe. U nich v dielni pracujú len dva ľudské stroje. „Akákoľvek moderná technológia by našu prácu deklasovala na úroveň tých kváziluxusných topánok. To by nás nebavilo,“ vysvetľuje mi R. Zachariáš. Atmosféra u nich na pracovisku tak pripomína skôr švajčiarsku hodinársku dielňu, kde niekoľkokrát denne rozvoniava mletá káva. Z topánok ručne šitých na mieru značky Zachariáš/Lawart hneď spoznáte, koľko do nich musel obuvnícky majster vložiť sily, energie, koncentrácie, ale i trpezlivosti. Aj počas tohto rozhovoru majstri pokračujú nerušene v práci – klepú, brúsia, strihajú, leštia. Jednoznačný dôkaz toho, že sa u nich skutočne všetko robí ručne, od prvotného zobratia miery cez zhotovenie kopýt, výrobu skúšobnej topánky až po hotovú topánku. „Stať sa veľkotovárnikmi a šéfovať partii obuvníckych otrokov? To by nás nebavilo,“ tvrdia svorne obaja obuvníci s tým, že nechcú stratiť osobný kontakt so zákazníkmi. Do biznisu vstupovali preto, že ich baví ručná práca, ktorej sa rozhodne nechcú vzdať. Radek a Erik vlastne ani obuv v klasickom zmysle slova nevyrábajú. „Topánky si môžete kúpiť niekde u obchodníkov – my predávame vašu druhú kožu, z pravej teľacej kože a gleja, ktorá vydrží najmenej do konca života,“ upozorňuje R. Zachariáš. „Tak trochu zaskakujeme i za ortopéda – pri výrobe sa vždy zohľadňuje napríklad vysoká klenba či plochá noha,“ dodáva E. M. Lawart. Exkluzívni obuvníci šijú prevažne z francúzskej teľaciny, ale konečný výber, samozrejme, závisí od zákazníka a jeho predstavy. Tie najkvalitnejšie materiály si však do stredných Čiech nechávajú posielať práve z Francúzska, Talianska či Nemecka.

Samočistiace nie sú

Dá sa vôbec obuvníckym remeslom uživiť? „Jednoznačne, ale len za predpokladu, že ho človek robí na špičkovej úrovni,“ odpovedajú bez zaváhania obuvnícki majstri. Špičkové topánky z ich dielne odchádzajú na nohách manažérov, bankárov, podnikateľov, ale aj vysokoškolských študentov.

„Naši zákazníci sú ľudia, ktorí dokážu oceniť kvalitné veci individuálne robené priamo pre nich, nemajú radi masovú produkciu. Oceniť kvalitu pritom nie je vôbec jednoduché. Najskôr to musíte vyskúšať a prísť tomu na chuť,“ vysvetľuje R. Zachariáš. „A, samozrejme, je to aj otázka určitej kultúry, nielen peňazí,“ dopĺňa E. M. Lawart.

Za niekoľko rokov už zažili rôznych zákazníkov. Takých, ktorí sa tešili na každý nový pár – postupne, keď na to mali peniaze, ale aj takých, ktorí zostali pri jednom páre, pretože ich to nenadchlo. „A potom sú ľudia, ktorí do topánok investujú, pretože ich majú radi a chcú ich,“ dodáva R. Zachariáš. Svoje kopyto má u Zachariáša a Lawarta i český minister zahraničných vecí Karel Schwarzenberg.

Pri luxusných topánkach sa extravagancia veľmi nenosí, je to naozaj len výnimka. Ich výroba je zložitá a trvanlivosť taká veľká, že nikto také topánky nechce nosiť len jednu sezónu. „A tie naše sú predsa na celý život, teda ak sa o ne zákazníci správne postarajú,“ usmieva sa R. Zachariáš. Apropo, líši sa starostlivosť o luxusné topánky oproti tým klasickým z obchodu?

„Pri odovzdaní topánok zákazníkovi vysvetlíme, ako ich správne nosiť, ako sa o ne starať. Úplne bezúdržbové však, samozrejme, nie sú žiadne. Aj tie naše musíte čistiť,“ uškŕňa sa R. Zachariáš. „Ak zákazník obuv strieda, naše topánky mu vydržia naozaj dlho. Ale nosiť stále jediný pár neodporúčame, topánky si totiž musia oddýchnuť. Prospievajú im napínače, ideálne z cédrového dreva, ale dobrú službu odvedie aj iný materiál vrátane plastu, ktorý však na rozdiel od dreva neabsorbuje vlhkosť,“ vysvetľuje E. M. Lawart s tým, že napnutím sa zabráni tomu, aby sa koža zvrásnila a poškodila.

Hovorí sa, že správne dievča sa vám najskôr pozrie do očí, učiteľ klavíra na ruky a správny obchodník na nohy. Teda, lepšie povedané, na topánky. Prezradia o vás viac než luxusná vizitka, cudzie referencie či sebaisté vystupovanie.

Pre mužov, ktorí chcú byť „in“

PLAIN OXFORD
Jednoduché hladké poltopánky s uzavretým šnurovaním, ktoré sa zaobídu bez nadmerného prizdobenia a perforácie.

FULL BROGUE OXFORD
Starožitnosť v najlepšom zmysle slova. Tieto topánky sú dokonale do detailu spracované a vyzdobené, jednoducho jemná obuvnícka práca.

WHOLE CUT OXFORD
Nič nemôže byť luxusnejšie ako topánky ušité z jedného kusa krokodílej kože.Hladké plochy sú bez prerušenia s dokonalou harmóniou tvaru a formy.

PERKA
Nemajú šnurovanie, sú to nazúvacie topánky rôznej výšky a farby. Niekedy sa tiež nazývajú chelsea.

MOKASÍNY
Pohodlné ľahučké nazúvacie topánky, v ktorých nezamierite do divadla ani na večeru s veľvyslancom, ale na iné príležitosti najmä v lete sa môžu hodiť.

Foto - Vít Ráž