Vízie slovenského webu začínajú zarábať

Za slovenským internetom sa ešte stále ťažko vidí biznis. Slovenská verejná mienka ostáva oklieštená v idei, že internet je e-mail, vyhľadávanie, spôsob ako účinne stiahnuť film, odkopírovať podklady na prácu a nanajvýš možnosť narýchlo sa s niekým, kto práve rozmýšľa rovnako a je pripojený, porozprávať. Internet k nám síce dorazil už pred dvadsiatimi rokmi, ale v plnej miere nedorazili obchodné možnosti, ktoré ponúka. V ostatných rokoch sa objavila hŕstka nadšencov, ktorí však otvorili Pandorinu skrinku nového podnikania. Spája ich eufória, že robia, čo ich baví, a viera, že raz z nej prídu aj nejaké peniaze. V rukách majú pritom tak veľa.

Slovenský internet nie je mladý. Prví ľudia sa z univerzít na sieť pripojili v roku 1991, keď vznikol Sanet. V roku 1994 sa na Slovensku sformoval web a začali sa objavovať prvé stránky — zväčša len online nástenky médií a inštitúcií.

Potom nastúpili prvé internetové projekty ako napríklad Pobox či Zoznam, zväčša inšpirované podobnými zahraničnými službami. S trhom veľkým ako tretina jedného štátu USA mohli prinajlepšom kopírovať, čo svet poznal roky. Na konci tisícročia však praská takzvaná dot.com bublina a očistný vplyv má aj u nás. Mnoho projektov zaniká.

Úzkoprsí Slováci

Slováci sa postupom času a s internetovými obchodmi naučili, ako si kúpiť napríklad topánky. Zapáčilo sa im, že sú koniec koncov ešte aj lacnejšie ako v tých kamenných. Na tento trend sa nabalilo hneď niekoľko zľavových predajcov, ktorí si podelili slovenskú niekoľkomiliónovú online masu, hoci klientov rátajú stále len v desiatkach tisícov.Dnes slovenský internet dospel do bodu, keď síce oslavuje dvadsať rokov a prístup k nemu majú štyri milióny Slovákov, ale stále sa len učí spoznávať vlastný potenciál. Ten prichádzal kontinuálne. Na trhu sa objavilo niekoľko portálov, ktoré chceli Slovákov posunúť ďalej.

Za rok toho stihli na slovenské pomery úctihodne veľa. Používateľov rátajú zatiaľ len na tisíce, nie milióny, tržby uzavreté ešte ani nemajú, no darí sa im Slovákov učiť novým záujmom, vďaka internetu ich ťahať za športom, do reštaurácií, na kultúrne podujatia, šetriť a ak míňať, tak rozumnejšie, ale najmä zbavovať sa internetovej úzkoprsosti.„Sme len pred tou fázou, keď z týchto projektov bude vidno prvých víťazov, ktorí neovládnu len slovenský, ale aj zahraničný trh,“ myslí si internetový konzultant Tomáš Bella.

Pre porovnanie, maličké Estónsko išlo hlavou proti múru a vytvorilo vlastný projekt Skype, cez ktorý dnes komunikuje viac ako pol miliardy používateľov. Švédi vytvorili hudobnú službu Spotify, ktorá robí momentálne dieru do sveta. Čoskoro by sa to mohlo podariť aj nám.„Sú tu už projekty, ktoré vznikajú v angličtine a s jasnou ambíciou, že nie sú zamerané na slovenský, ale globálny trh. Jedným z nich je napríklad internetový rádiový portál Soundz.fm. Zatiaľ však len vznikajú,“ konštatuje T. Bella.

Dáša Dúbravová

Prirodzená voľba

„Jedna ekonomická teória hovorí, že dovtedy budú vznikať nové firmy a hráči, dokým bude to-ktoré odvetvie produkovať zisk,” tvrdí Zdenko Hoschek, konateľ a spoluzakladateľ portálu ZlavaDna.sk.Jeho portál priniesol ako jeden z prvých na slovenský internet nový fenomén kolektívneho nakupovania. Išlo síce opäť o analógiu, ale Z. Hoschek sa mohol oprieť o sedem rokov predchádzajúceho podnikania na internete. Základným kameňom bol portál Obedovat.sk, ktorý rozbiehal jeho spoločník Peter Paška.

„Obidvaja sme po dokončení vysokej školy ekonomického smeru pracovali pre audítorské firmy. Bola to vskutku prirodzená voľba, ale nebolo to to, čo by sme obidvaja chceli robiť. Rozmýšľali sme spoločne o podnikaní a vlastnom biznise. To bolo v roku 2002, keď nič také neexistovalo,“ vysvetľuje Z. Hoschek. Ich firma Creative Web dnes zastrešuje viac ako desať portálov.

O novom trende online nakupovania hovorí: „Chceli sme tento trend dostať aj na Slovensko, pričom ponúkal veľký priestor pre nový biznis a klientelu. Týchto zákazníkov nikomu neuberal a vedel obsiahnuť obrovský počet ľudí,“ tvrdí Z. Hoschek. „Chýbal tu jasný koncept, ktorý by spojil obchody s internetom a to sa podarilo zľavami. Vymysleli ho Američania, ale výborne to funguje aj v Nemecku. Sme na trhu necelých päť mesiacov a pre porovnanie portál Obedovat.sk za sedem rokov práce má toľko denných návštevníkov ako ZlavaDna.sk za toto obdobie.“

Postupné čistky

Z. Hoschek, ktorého Zľava dňa je slovenským lídrom v počte predaných kupónov, je voči ostatnej konkurencii sprvu nekompromisný. „Systém predaja a nákupu v akejkoľvek podobe nebol nikdy v histórii taký rozbehnutý ako dnes. Za pol roka, kým sme tento trend podchytili na Slovensku, sa vytvorilo štyridsať nových zľavových portálov. Postupne sa to bude však čistiť. Prežije nás len niekoľko,“ predpovedá budúci vývoj Z. Hoschek.Jeho novinka, ktorá doplnila chýbajúci diel portfólia spoločnosti Creative Web, a teda promované gastro zariadenia na Obedovat.sk (KamNaPivo.sk či Relaxovat.sk) prepojila zľavychtivou klientelou, len nadviazala na stránku Groupon.com.

Americký mamutí portál, ktorý sa z nulovej hodnoty za dva roky vypracoval na gigant s hodnotou miliárd dolárov.V každom prípade osvedčený koncept. „Jeho úspešnosť je v tom, že zľavové portály asi najefektívnejšie spájajú kamenné predajne a internet, čo sa veľmi dlho nedarilo,“ dodáva Z. Hoschek.Groupon vznikol ešte v roku 2008, paradoxne v najhoršom ekonomickom čase a v krajine, ktorá skočila do krízy rovnými nohami. Dodnes si nový internetový trend vytvoril klientelu rátajúcu 35 miliónov Američanov. Ak sa zamyslíme nad princípom kolektívneho či kupónového nakupovania, kríza mohla Grouponu pomôcť viac než inokedy. Kedy ľudia siahnu po zľavách, ak nie keď je najhoršie? „Stačilo nám dať o tom vedieť ľuďom a dať im dôveru,“ naznačuje štart zľavového portálu na Slovensku Z. Hoschek.

Zdenko Hoschek

Viac než Amerika

Podľa bývalého súťažného tanečníka, ktorý čaká na svoj čas, keď si bude môcť znovu zobrať dovolenku a cestovať, je biznis na internete drina. „Internetové podnikanie si vyžaduje riešiť mnoho detailov. Dnes je to tak, že každý týždeň pribudne jeden nový zľavový portál, čo je šialené v takom meradle, akým je slovenský trh. Viacerí ľudia z tohto biznisu vám povedia, že dnes je na Slovensku väčší počet zľavových portálov ako v Spojených štátoch!“Nový trend sa však nevyvíja len na slovenskom internete, ale aj medzi mladými Slovákmi.

T. Bella na margo toho tvrdí: „Na slovenskom trhu operujú mnohé veľké IT spoločnosti. Tie majú tendenciu odčerpávať talentovaných ľudí, ktorí by sa za iných okolností mohli venovať vlastným, originálnym projektom. Dlho neexistovalo povedomie, že sa to dá robiť aj inak ako takto. Teraz pomaly začína vznikať prostredie, ktoré mladým ukazuje, že nemusia robiť vo veľkej firme, ale práve prácou na vlastnom nápade sa dá veľmi veľa dosiahnuť.“

Z. Hoschek tvrdí, že keď je človek študent, je preňho prirodzené začať vo veľkej inštitúcii a postupne robiť kariéru. „Je to však diaľnica, po ktorej ak aj pôjdete desať rokov, bude stále vyšliapaná. Stačí pracovať a bude to. Nám dvom to prekážalo, nebolo to nič kreatívne, nič sebarealizujúce. Ľudia sú úspešní, ale nie spôsobom, ktorý si sami vyberú. Pre nás to bol pud robiť niečo na vlastné tričko, podnikať a objavovať prakticky nový biznis. Ak by to nevyšlo, začali by sme znovu v inom zamestnaní, ale kľúčové bolo dopriať si tú šancu, skúsiť podnikať a risknúť to. Keď ste už na vlne, máte možnosť si vybrať tú, po ktorej pôjdete. Najťažšie je sa na vlnu vyšplhať.“

Od volejbalu v Kalifornii

Podnikateľ Patrik Tkáč z J&T tvrdí: „Dnes ľudia nemajú toľko odvahy na vlastný biznis ako kedysi. Zväzujú ich hypotéky a kariérne povinnosti. Je to iné, keď nemáte v biznise čo stratiť a môžete len získať.“To platilo aj pre Jozefa Vikarského a Miroslava Soľanku, zakladateľov portálu kolektívneho nakupovania ZaMenej.sk. Stretli sa spoločne na potulkách Amerikou a stačilo im byť všímaví. „Hrali sme volejbal v Kalifornii, keď prišla reč o kolektívnom nakupovaní na stránke Groupon.com,“ spomína J. Vikarský.

Napriek tomu, že Slovensko ešte podceňuje nové trendy na internete, „bolo v podstate jasné, že to bude fungovať“. Nemalo to byť však až také jednoduché. „V Amerike sa to počúva a uskutočňuje veľmi ľahko. Ľudia nemajú problém do telefónu uviesť svoje osobné údaje, čísla kariet a sú ochotní kúpiť čokoľvek. Iste, niekedy je to na ich škodu. Na Slovensku ľudia stále váhajú, ale len čo sa to nejako spoločensky osvedčí, nevedia sa nových trendov nabažiť. Je teda rovnaké všade, či ste v Amerike alebo na Slovensku, že ak človeku ponúkneme niečo, čo chce, za polovičnú cenu, nie je dôvod to nekúpiť.“

Boli, sú, budú

ZaMenej.sk sa v slovenských podmienkach aj mimo internetu môže považovať v niečom za unikát. Za štyri mesiace si portál z nuly (bez podpory portfólia iných portálov v správe firmy) vytvoril klientelu zhruba sedemtisíc používateľov. Okrem toho, že nové trendy na internete majú najbližšie už len k zlatej bani, je to najmä biznis troch strán. „Zľavy boli, sú a budú. Prinášame nový biznis, firmy, ktoré s nami spolupracujú na ponuke zliav, prilákajú klientelu, ktorá naopak získa niečo, čo by si inak nechcela, nemohla alebo odmietala kúpiť,“ tvrdí J. Vikarský.

Potvrdzuje to aj T. Bella. Model kolektívneho nakupovania je zaujímavý tým, že ľudia si kúpia niečo, čo si predtým nikdy nekúpili alebo čo ani nevedeli, že chcú. Prípadne to ani nechcú, ale je to také lacné, že nemôžu odolať. „Pre obchod či reštauráciu, ktorá zľavu poskytne, je to teda ekvivalent reklamy a aj keď na tom takmer vždy prerobia, znamená to pre nich nových zákazníkov, ktorí sa ešte vrátia.“ J. Vikarský to potvrdzuje, keď hovorí: „Ťaháme firmy v zobrazeniach na Googli tak vysoko, že ony samy sa tam roky nevedeli dostať.

Miroslav Soľanka a Jozef Vikarský

Slovenský Zuckerberg

Internetový altruizmus stále dokáže zarábať slušné peniaze, nech sú zakladatelia portálov akokoľvek charitatívni. Začiatky zľavových pionierov sú však ťažké. „Tri mesiace sa nedialo nič, čo by naznačovalo, že by sme niekedy z tohto podnikania niečo aj mali. Ale skúšali sme to ďalej. Nemali sme čo stratiť. Dnes platí, že každým dňom je biznis na internete ťažší, pretože už včera vás niekto predbehol,“ uvažuje J. Vikarský.Tak to vnímal aj jeho spoločník Miroslav Soľanka. Bola to koniec koncov jeho idea prísť na Slovensko so zľavovým portálom.

Potreboval na to niekoho, kto by bol ochotný obehávať firmy, baviť sa o obchode a ponúkať nové možnosti na ich čerstvom portáli. Prekonali prvé mesiace (hoci ešte v decembri minulého roka na darčeky nezarobili) a začiatkom tohto roka sa dostali k zlomu, keď sa o nich dozvedela kritická masa. „Za dva-tri týždne pribudlo tisíc kupujúcich, čo je veľmi zaujímavé aj pre veľké firmy, ktoré nám píšu. K tomu, aby sme už nemuseli sami obehávať firmy, sme sa dostali za štyri mesiace. Začínajú totiž oni prichádzať za nami,“ dodáva M. Soľanka.

Hoci sprvu programátor nevyzerá na športového zanietenca, k športu má oveľa bližšie. M. Soľanka stihol popri práci na ZaMenej.sk vytvoriť športovú sociálnu sieť SportMeets.com. Študoval na univerzite v škótskom Glasgowe a po vlastných skúsenostiach s univerzitným volejbalovým klubom sa rozhodol vytvoriť web aplikáciu, ktorá spája ľudí okolo športu na jedinej športovej sociálnej sieti.

Na začiatku roka 2010 sa k SportMeets.com pripojil aj grécky Openfund, od ktorého tento slovenský projekt získal finančnú investíciu a tiež prístup ku sieti poradcov z oblasti internetového biznisu a technológií. Stránka bola spustená pre verejnosť v máji 2010 a v súčasnosti sa snaží v spolupráci s britskými univerzitami a asociáciami osloviť mladých ľudí vo Veľkej Británii. Vlastných Markov Zuckerbergov alias zakladateľov novodobých miliónových sietí má tak aj Slovensko. Akurát že sú v Anglicku.

Zaujímavé hodnoty

Verejnosť však prioritne zaujali zľavy. Aj preto M. Soľanka ostal spolu s J. Vikarským pri rozbehu tohto biznisu. Zľavové stránky ale podľa T. Bellu nie sú webovým biznisom. Skôr tradičným. „Musíte mať dobrého obchodníka a musí vám záležať na tom, aké zľavy poskytujete. Nakoniec prežijú len tí, čo sa správajú najférovejšie a dávajú pozor, aby ľudí nečakalo žiadne nepríjemné prekvapenie. Vzhľad vašej stránky, naopak, vôbec nie je v tomto prípade taký dôležitý,“ vysvetľuje. T. Bella.

Kedysi šéfoval online oddeleniu slovenského denníka a v tomto roku spúšťa vlastný internetový portál. Projekt Piano Media jeho firmy a spoločnosti Etarget bude debutovať v apríli a spoplatní viacero veľkých slovenských webov spoločnou platbou podobne ako balík káblovky.Spôsob, akým dnes mladí zakladatelia portálov podnikajú, sa možno sprvu zdá akoby sa robil na kolene. Nové portály síce majú veľký potenciál, k podobe ich amerických predlôh si to však vyžaduje v slovenských pomeroch ešte čas.

„Je ťažké dnes niečo vyčísliť. Naše portály majú dnes miliónovú návštevnícku základňu, samotná ZlavaDna.sk tvorí už dnes takmer polovicu z toho, inak najviac zo slovenských  portálov kolektívneho nakupovania. Hodnota Zľavy dňa je v úplne niečom inom ako v návštevnosti alebo objemoch predaja. Zatiaľ sme sa nikdy nesnažili robiť závery, koľko bude mať niekedy tento portál hodnotu. Vieme však, že je to veľmi zaujímavé číslo,“ naznačuje Z. Hoschek. Preňho je jedinou hodnotu, s ktorou počíta, tá pridaná – v náplni práce, ktorá mu prináša uspokojenie.

J. Vikarský to vidí celkom inak. Vie si predstaviť, že nový trend dokáže naviazať na úspech podobných portálov v Amerike. Hoci slovenské meradlo a trh o niekoľkých státisícoch používateľov sa preskočiť nedá. „Našu hodnotu vidíme v tom, že sme boli prví. Máme určitú východiskovú pozíciu. Dnes ostatní už naskakujú do rozbehnutého vlaku. My sme však museli podnikateľov presviedčať, že takto to bude fungovať. Osobne si myslím, že deväťdesiat percent slovenského trhu vôbec nevie, čo kupónové nakupovanie je, napriek tomu, že to už má také čísla predajnosti. Keď sa z toho stane klišé, pôjde o obrovské čísla, ktoré doteraz slovenský internet nezažil,“ tvrdí spoluzakladateľ ZaMenej.sk.

Tomáš Bella

Tridsať percent Česka

Čisto biznisovo rozmýšľa Tomáš Čupr, zakladateľ internetového portálu Slevomat.cz a najnovšie aj jeho slovenskej pobočky Zlavomat.sk. Bol totiž prvý spomedzi dvoch stoviek ostatných portálov, ktoré dnes operujú v Česku a štyridsiatky tých slovenských. „Chcel som vytvoriť niečo doma, v Česku. Dovtedy som podnikal len v zahraničí. O môj debut teda rozhodne nejde. V malom som podnikal už na strednej škole a vo Veľkej Británii založil internetovú marketingovú agentúru. Následne som sa podieľal na rozvoji regionálneho brokera pôžičiek na automobily, ktorý sa vypracoval na anglickú dvojku trhu,“ hovorí T. Čupr.

Mladý Čech hovorí o investíciách v miliónoch českých korún a zjavne mu je Česko už priúzke. Slovenský internet má podľa neho asi tridsať percent potenciálu toho českého. „Slovenský používateľ (s výnimkou Bratislavy) nie je ešte taký vyspelý, reklamné služby sú veľmi fragmentované, aj keď to sa už začína zlepšovať, a trendy z Ameriky alebo západnej Európy všeobecne na Slovensko dochádzajú o niečo neskôr,“ hodnotí.

Hoci ide o tvrdé slová, Čuprove portály môžu ako jedny z mála hovoriť konkrétnymi číslami a potvrdiť alebo vyvrátiť úspech nového trendu na internete. Na otázku, či je vôbec možné, aby sa na takom malom trhu mohol uživiť taký veľký počet nových portálov, odpovedá: „Náš obrat v roku 2010 bol okolo 120 miliónov českých korún a príjmy stále rastú. Malí hráči začnú postupne odpadať a špička sa začne konsolidovať. Reálne sa na českom trhu môže dlhodobo slušne uživiť maximálne päť zľavových portálov.“ S ambíciami, ktoré týmito vyjadreniami zrejme naštrbili sebavedomie malých hráčov trhu, T. Čupr mieri vyššie. „Rád by som vybudoval úspešnú firmu, na ktorú chcem byť najmä hrdý. Plánujem v projekte zotrvať ešte dva roky. A potom domček na vidieku, kde budem tráviť čas,“ dodáva s úsmevom.

Zľavy pre priateľku

Znie to z jeho úst ako biznisová idylka. Vytvoriť si portál, tri štyri roky zapracovať, počkať na strategického investora a notebook následne na chalupe otvoriť už len príležitostne. Funguje to aj tak, pretože hranice v tomto biznise nie sú nijako dané a s možnosťami sa dá neuveriteľne hýbať. „Aj tí, ktorí pred pár mesiacmi odmietali tento trend, to dnes vidia inak. Stáva sa z toho ošiaľ, pretože to nabaľuje priveľa cielených ľudí.

Ak dnes firme poviete, že za niekoľko tisíc eur si má dať na stránku banner s reklamou, ktorú si síce pozrie stotisíc ľudí, ale reálne si ten produkt kúpi päť čitateľov, nemá to veľké opodstatnenie. Keď však prinesiete päťsto ľudí, ktorí sú istotou, že za tým produktom pôjdu, je to niečo iné,“ vysvetľuje J. Vikarský a uvádza príklad: „Keď máte ísť na večeru s priateľkou za dvadsať eur, budete krútiť nosom, ale ak dostanete priamo do e-mailu ponuku ísť za osem eur, pôjdete. Nielen z princípu, že na večeru s frajerkou by ste raz mali ísť. „Ak sa nad tým zamyslíte, sú dnes asi všetky služby a tovary neskutočne nadhodnotené, ak sa dokážu predávať v takom množstve aj s polovičnou zľavou.“

Hry na veľkých

Vývoj ostatných mesiacov naznačuje, že veľkí hráči nakoniec zaúradujú. Síce T. Čupr hovorí o ďalšom pokračovaní svojich portálov, nie je vylúčené, že najväčšie portály tohto typu odkúpia zahraničné kolosy. Portál Groupon totiž dorazil so svojou pobočkou do Česka a od polovice februára je zapísaný v obchodnom registri aj na Slovensku. Stopercentným vlastníkom Groupon Slovakia je Groupon Europe GmbH so sídlom v Berlíne. K plánom na Slovensku sa zľavový web zatiaľ nevyjadruje. Podobne zatiaľ neupresňuje ani svoje plány v ČR. Na susednom trhu sa zatiaľ hovorí o dvoch možnostiach jeho ďalšieho postupu – buď sa pokúsi spustiť vlastný brandovaný web, ktorý by konkuroval domácim značkám, alebo niektorý z existujúcich zľavových serverov kúpi. Najpravdepodobnejším kandidátom je podľa médií práve Čuprov Slevomat.cz.

Preč od cintorínu log

Najnovšie trendy internetu sa netýkajú len nakupovania. Daša Dúbravová vyštudovala manažment kultúry, štyri roky pracovala ako projektová manažérka Slovenského centra dizajnu a už počas štúdií organizovala vlastné kultúrne akcie. Posledných desať rokov sa zaoberá marketingom v kultúre, ktorý je špecifický. „Citylife.sk som založila ako nový biznis, ktorý spočíva aj v novom prístupe k organizátorom podujatí. Namiesto účasti v cintorínoch log a skopírovaných tlačových správ vytvárame pre nich ucelené online kampane, ktoré majú hlavu a pätu,“ tvrdí sympatická Bratislavčanka.

Stačilo, že hľadala nové možnosti. Pre Bratislavu podľa nej neexistovala prehľadná webová stránka, na ktorej by ľudia mohli nájsť kompletne všetky kultúrne a voľnočasové podujatia s relevantnými informáciami. „Tie existujúce sú buď priveľmi špecializované, alebo práve naopak, snažia sa pokryť celé Slovensko.“ Jej začiatočným vstupným kapitálom boli kontakty, know-how, vízia a, samozrejme, chuť tvrdo pracovať. Pri hľadaní finančného kapitálu oslovila investora, ktorý sa pre projekt nadchol do takej miery, že sa stal súčasťou tímu.

„Je to Alexander Kreybig, byvalý riaditeľ slovenskej pobočky Sun Microsystems, s ktorým aktívne spolupracujeme na denných aj strategických úlohách.“V tom má D. Dúbravová šťastie a môže sa venovať naplno obsahu. Napriek tomu je realistka. „Sám trh ukáže, či existuje kritický počet a kto sa uživí. Weby s pôvodným obsahom alebo so špecializovanou službou si vždy nájdu tých svojich, takisto aj potenciál na rast. Je to biznis, zaiste aj o peniazoch, ale najmä o tých potrebných na fungovanie. Našou métou je stať sa lídrom vo výbere kultúrnych aktivít a aktivít na voľný čas v meste. Môže sa to zdať ako známa vec, ale ak doteraz nič také neexistovalo, prinášame de facto nový trend,“ vysvetľuje D. Dúbravová, ktorá má nové trendy v krvi a rada zainvestuje aj do výtvarného umenia.

Soundz.fm

Keď svet volá

Podobný problém na slovenskom internete riešili aj spoločníci za firmou Bonet Group. Tí v rámci svojho portfólia služieb založili aj portál Soundz.fm, na ktorý už v úvode odkazoval T. Bella. „Úplne pôvodný problém, ktorý sme riešili, bola nedostupnosť informácií o aktuálne hranej skladbe v rádiu. Vytvorili sme základný produkt a postupne k tomu nabaľovali možnosť počúvania svojho obľúbeného zoznamu rádií, kde v reálnom čase vidím, ktoré rádio čo práve hrá,“ tvrdí spoluzakladateľ Pavol Lukáč.Mladí podnikatelia začínali, podobne ako mnohí iní na webe, „tak rôzne“.

Študovali, pracovali, podnikali, ale nie v oblasti online služieb. „Podnikať sme chceli tak či tak vždy, Soundz.fm sa naskytlo ako dobrá príležitosť vyskúšať to a zároveň robiť to, čo nás baví. Spolupráca medzi kamarátmi fungovala výborne a následne sme založili firmu,“ dodáva P. Lukáč. Išlo to takmer samo: „To považujeme za jednu z obrovských výhod internetu. Ak nepočítame notebooky, jeden server a obrovské množstvo prebdených nocí, tak sme naozaj nepotrebovali takmer nič.“

Problém internetového podnikania na Slovensku vidia napriek tomu jasne. „Je totiž veľmi obmedzený svojou veľkosťou, osobitne začínajúce consumer-oriented (zamerané na klientelu, pozn. Profit) služby, ktoré často potrebujú nejakú kritickú masu používateľov, aby boli úspešné. Preto sme sa aj my od začiatku rozhodli orientovať na globálny trh, kde je oveľa väčší potenciál rásť,“ vysvetľuje Pavol Soviš, konateľ Bonet Group.

Chyba byť malý

Mieria teda na svet a v tom sú ojedinelí spomedzi Slovákov za internetovými portálmi. Jedna z veľkých výhod podnikania na internete totiž je, že oveľa jednoduchšie rozbehnete služby globálne, preto by bolo chybou orientovať sa len na slovenský trh. „Dobrým príkladom je práve trend kolektívneho nakupovania. Takýchto služieb u nás teraz vzniklo ako húb po daždi, pričom v konečnom dôsledku tu je priestor iba pre pár.

Ak by autori venovali svoje zdroje vývoju zaujímavých globálnych služieb, už by boli so skúsenosťami a potenciálom určite ďalej,“ myslí si P. Lukáč.Projekt je síce na začiatku, cieľ má však zrejmý. „Predaj si momentálne predstaviť nevieme, ešte stále máme so Soundz.fm veľa plánov, ako službu posunúť ďalej. Skôr stojíme pred rozhodnutím, či do projektu prijať kapitál zvonku, alebo ho ďalej vyvíjať vo vlastných silách. Chceme vrátiť rádiám atraktívnosť aj v dobe internetu.“

Foto - Maňo Štrauch

© 2011 TREND Holding, spol. s r.o.