Všade lacno, doma najdrahšie

Necelých dvadsať kilometrov západne od Bratislavy je cenový raj ekonomicky gramotných Slovákov. Hovoria si tak najmä tí, čo v sobotu dopoludnia zaparkujú pri nákupnom komplexe na okraji rakúskeho Hainburgu. Dobrovoľne sa oddávajú nákupnej horúčke, pretože vedia, že tým – ušetria.

Postupne sa parkovisko plní autami nielen z pohraničných okresov. Nájdu sa aj evidenčné čísla z okresov Vranov nad Topľou, Poprad, takisto z Poľska a Maďarska. S krajanmi Profit preberá súčasne s paradajkami aj vážne témy. Prečo sú Slováci ochotní pre nákupy podniknúť cestu do Rakúska?

Muži nenakupujú tak výdatne ako ženy, ale paradoxne sa Profit o cenách pampersiek aj zemiakov dozvedá práve od tridsaťročného živnostníka Jána Nováka z Vranova nad Topľou. „Nechcem nikomu vyvracať predsudky, ale tu v Hainburgu mám z nakupovania pasiu. No nekúpte tie paradajky, keď sa na vás usmievajú,“ teší sa Ján, ktorý sa v Hainburgu zastaví tak raz do mesiaca.

„Nakupujem najmä v Hoferi, do Billy až tak nechodím, je tam drahšie. Tu však v porovnaní s Metrom vychádzajú všetky produkty okrem údenín o dvadsať až tridsať percent výhodnejšie. Oplatí sa kupovať špeciálne mliečne výrobky, pečivo, cereálie či tuniaky. Mäso a elektronika sú najvýhodnejšie v Maďarsku, textil v Poľsku.“

Do obchodu Bipa chodí Ján zasa po všetko, čo je pre bábätká, a odporúča: „Najlepšie je mať kartu zákazníka, s ktorou je na každý produkt ešte zľava. K plienkam sa môžem vyjadriť dokonca veľmi odborne, v Rakúsku sú kvalitnejšie, nie sú napúšťané arómou ako na Slovensku. Nás niektoré firmy považujú ešte stále za východný blok. Dnes som napríklad na plienkach ušetril 8,93 eura.“

Čo ľudia nakupujú

Keď sa pozriete Slovákom do nákupného koša, nájdete tam zo všetkého niečo. Počas debaty na parkovisku sa okolo nás premelie niekoľko desiatok áut hľadajúcich voľné miesto na parkovanie. Aj tridsiatnik Peter Moloch chodieva nakupovať do Rakúska. Vraj od novembra minulého roka. Scestovaný živnostník zistil, že všade je lacno, doma najdrahšie.

„O tridsať percent je to tu výhodnejšie, všetkým to odporúčam,“ hovorí a otáča hlavu smerom k čerpacej stanici za parkoviskom. „Nielenže si prídem lacno nakúpiť, ale aj natankovať. Liter nafty stojí v Rakúsku 92 centov. Tých dvadsať kilometrov z Bratislavy sa oplatí, aj keby som mal prísť len po plnú nádrž.“ Priemerná cena nafty v tom týždni na Slovensku bola 1,08 eura, takže motorista na päťdesiatlitrovej nádrži mohol ušetriť zhruba osem eur.

Päťdesiatriročná poštárka Kvetka Mešťanková nemá extra veľký plat, do Rakúska však chodila nakupovať ešte v časoch, keď malo šilingy. Je to už vyše tridsať rokov, čo navštevuje pravidelne rodinu vo Viedni, cestou k nej sa vždy zastaví aspoň na malý nákup. Podľa Kvetky je v Rakúsku lacnejších až deväťdesiat percent základných potravín.

Dôkazy vyťahuje z rukáva, keď začne vyratúvať: „Jogurt u nás je 120-gramový, v Tescu stojí 46 centov, tu je 180-gramový za 35 centov. To je rozdiel. Ide len o maličkosť, ale pri veľkom nákupe to urobí svoje. Kilové cestoviny stoja v Rakúsku necelé euro, keď sú v akcii aj menej. Za necelé euro na Slovensku takúto gramáž cestovín nekúpite.

Kilový čierny chlieb stojí 99 centov, čo v Bratislave asi ťažko zoženiete. Aj kvalitou sú rakúske výrobky neporovnateľné, majú svoju tradíciu, kupujem ich už dvadsať rokov a výber je stále bohatý, kvalita stále rovnaká. Na Slovensku okrem bryndze a syrov nič tradičné nemáme. A žiaľ, naše slovenské výrobky sú drahé.“

Prečo v zahraničí lacnejšie?

Podľa Michaela Wügera z rakúskeho hospodárskeho inštitútu WIFO nakupujú veľké reťazce v Rakúsku tovar od svojich dodávateľov za stlačené ceny, to im dáva krídla, aby ponúkali zľavy a rabaty aj pre koncových spotrebiteľov. Aj preto maloobchodníci vstupujú takisto do nákupných kooperácií, ktoré im tiež pomôžu s marketingom, propagáciou a predajom.

Ďalším argumentom je, že v Rakúsku existuje popri štandardnej sadzbe DPH vo výške dvadsať percent aj znížená na základné potraviny vo výške desať percent. Existuje niekoľko spotrebných daní na tabak, pivo, minerálne oleje, alkohol... O jednom i druhom hovoril aj na Slovensku súčasný premiér Robert Fico ako o nástrojoch, ktorými chce bojovať za nižšie ceny potravín a pohonných látok. Lenže to bolo iba pred voľbami.

M. Wüger pre Profit dodáva, že prijatie eura v Rakúsku v konečnom dôsledku stlmilo rast cien. Pri produktoch dennej spotreby ceny najprv stúpli, a to relatívne vysoko. Zákazníci ich musia kupovať často, preto začali považovať infláciu za oveľa vyššiu, ako v skutočnosti bola. Mali pocit, že majú odrazu menej peňazí, čo dopyt po potravinách znížilo. A ceny museli klesnúť.

Ľuboš Drahovský z bratislavskej agentúry pre prieskum trhu Terno si takisto myslí, že jedným z dôvodov, prečo existujú rozdiely v cenách, sú rozdielne sadzby dane z pridanej hodnoty. Napríklad v Českej republike je na základné potraviny len šesťpercentná sadzba.

Ďalším dôležitejším dôvodom najmä v potravinárskom sortimente je dlhodobo vytváraný tlak na prvovýrobu, spracovateľov i obchod na rozumnú cenotvorbu. Pri nepotravinárskom tovare hrá prirodzene úlohu aj veľkosť trhu, pretože pre väčší objem potenciálnych kupujúcich sa dá zjednávať u výrobcu i dodávateľa výhodnejšia cena.

Ale Ľ. Drahovský pripomína, že svoju úlohu tu zohráva aj arogancia dodávateľov či obchodných zástupcov veľkých medzinárodných spoločností, ktoré sa na trhu Slovenska chcú viac „nabaliť“. „Dobrým príkladom je drogériový sortiment i kozmetika,“ vysvetľuje Ľ. Drahovský.

Obchodníci sa bránia

Nicol Noseková, vedúca marketingu spoločnosti dm drogerie markt, ktorá operuje na Slovensku i v Rakúsku, tvrdí, že „paušálne vyjadrenie o rozdieloch v cenách u všetkých výrobkov v neprospech slovenského zákazníka nie je na mieste. Nie všetky výrobky sú totiž v Rakúsku lacnejšie. Na pultoch predajní v Rakúsku sú aj výrobky drahšie ako na Slovensku. A nákupná turistika sa nie vždy vyplatí, nakoľko je pri návšteve susedov nutné zohľadniť aj náklady na dopravu a čas.“

„Cenový benefit je výsledkom pravidelného porovnávania cien na našom trhu, s cieľom ponúknuť čo najvýhodnejšie ceny na celý sortiment,“ hovorí a vysvetľuje, že „na Slovensku aj u rovnakých dodávateľov obchodníci pracujú s rozdielnymi nákupnými cenami ako ich rakúski alebo nemeckí kolegovia. Ďalším faktorom je nižšie daňové zaťaženie v prípade niektorých produktov (napríklad nižšia daň z pridanej hodnoty na potraviny). A rozhoduje aj veľkosť trhu,“ opakuje N. Noseková.

Andrea Hašková, vedúca oddelenia marketingu predajní Billa, hovorí, že „Slovensko v porovnaní so susednými krajinami už dnes ponúka výhodnejšie ceny pri mnohých potravinových výrobkoch. Napríklad ceny za pekárenské výrobky, mliečne výrobky či oleje sú o tridsať percent nižšie ako v Rakúsku. Na druhej strane na vyšších cenách výrobkov sa výrazne podieľa vyššia 19-percentna sadzba dane z pridanej hodnoty na Slovensku.“

A. Hašková ďalej pripomína, že ceny v rôznych krajinách sú len ťažko porovnateľné, pretože rozdielne sú aj trhy, a to nielen veľkosťou. „Okrem toho v cenových porovnaniach sú často len vybrané výrobky, bez zohľadnenia toho, že v potravinárskom maloobchode sa robia zmiešané kalkulácie.

Spoľahlivé porovnanie by bolo možné len vtedy, keby sa navzájom porovnávali skutočne všetky produkty,“ hovorí. Laické porovnávanie podľa nej neberie do úvahy ani rozdielne prepravné a mzdové náklady. Čo znie trochu paradoxne, keďže najmä mzdové náklady sú zrejme v Rakúsku oveľa vyššie ako na Slovensku.

Veľké a väčšie

Anton Cech je centrálny manažér Shopping City Süd (SCS), nákupného komplexu vo viedenskom predmestí Vösendorf-Süd, ktorý patrí k najväčším a najobľúbenejším v Európe. SCS má strategickú polohu. Zastavia sa tam aj tí, čo tiahnu do Talianska k moru, prestávka na nákupy láka aj lyžiarov, ktorí idú na juh aj na západ.

„Prenajímame plochy reťazcom, ktoré si robia vlastnú cenovú politiku. My do nej nezasahujeme,“ hovorí A. Cech. Jeho argumentom na prilákanie zákazníkov je najmä to, čím disponujú oni sami – ohromné plochy. „Značky, ktoré nájdete u nás, už síce sú takmer všade v centrálnej Európe, ale nie s celým sortimentom.

Napríklad obchod s odevami Peek & Cloppenburg ponúka svoje produkty v SCS na osemtisíc štvorcových metroch, kým v bratislavskom Auparku je ponuka len na päťtisíc štvorcových metroch. Teda vo Viedni má miesto na celý svoj sortiment. Zároveň je v Rakúsku ešte stále väčšia kúpna sila, čo znamená vyššie obraty,“ pripomína A. Cech a dodáva, že „tie umožňujú stláčanie cien nadol.“

Na tému cien zauvažoval aj riaditeľ bratislavského Inštitútu pre ekonomické a sociálne reformy Ineko v Bratislave Eugen Jurzyca. Tvrdí, že príčin cenových rozdielov je viacero. „Na strane dopytu napríklad to, že niektorí si nie sú ochotní pred kúpou urobiť prieskum trhu. Prípadne majú viac peňazí než iní, a preto ťahajú cenu hore. Na strane ponuky môže zohrať úlohu rôzne daňové zaťaženie, rozvinutosť obchodnej siete, konkurencia zo strany zameniteľných produktov,“ hovorí expert.

Potrebujeme viac konkurencie

„Obávam sa, že väčšina ľudí by chcela počuť, že ak niekto predáva rovnaký tovar v rôznych krajinách za rôzne ceny, mal by byť potrestaný štátom. To je však cesta, ktorá sa v minulosti ľuďom kruto vypomstila. Je totiž neskutočne náročná na monitoring. A má v sebe obrovské riziko demotivácie vstupu nových konkurentov na trh. Štátny úradník len ťažko zistí, či sú príčiny rôznych cien u miliónov produktov objektívne. Preto ich zreguluje na jednotnú úroveň a v dôsledku toho budú mnohé produkty na niektorých trhoch nedostatkové,“ hovorí E. Jurzyca.

Príčiny rozdielov v cenách v rôznych krajinách zhrnul Radovan Ďurana z inštitútu Iness do stručného konštatovania: „Rozdielny dopyt, rozdielna ponuka, rozdielne náklady (na mzdy, prenájom, logistiku, energie – a množstvo iných faktorov) a v neposlednom rade rôzne ekonomicko-kultúrne faktory. Bryndza bude vždy stáť na Liptove menej ako v Londýne,“ hovorí.

Nákupná turistika pomáha

Shopping City Süd ročne navštívi okolo 25 miliónov ľudí, z nich v posledných piatich až šiestich rokoch tvoria cudzinci tri až päť percent. „Podiel návštevníkov z východnej Európy pomaly stúpa,“ hovorí A. Cech a dopĺňa, že týmto zákazníkom sa aj aktívne venujú. „Sú pre nás dôležití. Robíme pravidelné ankety, z histórie môžem povedať, že oproti minulosti stúpa aj počet návštevníkov zo Slovenska.“

Nákupná turistika má svoje čaro a dva póly. Jednak predstavuje náklonnosť človeka ku konzumu, na druhej strane umožňuje správať sa čo najracionálnejšie. Veď prečo platiť viac, ako je nevyhnutné? A hoci sa zdá, že cestovanie za lacným tovarom nie je vždy najlacnejšie, je to spôsob, ako trh ovplyvňovať a meniť. Spotrebiteľ aj tým podporuje konkurenciu a tlačí na ceny.

E. Jurzyca tvrdí, že konkurencia je užitočná. „Dnes má význam aj to, aby si konkurovali firmy z rôznych krajín nielen tým, ako dokážu podnikať, ale aj tým, aké majú doma konkurenčné prostredie. Rýchlo sa tak ukáže, ktorá vláda naozaj pracuje pre krajinu a ktorá sa spolieha len na populistické reči,“ hovorí E. Jurzyca.

Veľmi podobne uvažuje aj Ľ. Drahovský, keď tvrdí, že o zmenu sa musí snažiť v prvom rade spotrebiteľ a sekundárne obchodník. „Konkurencia je vždy dobrá. Selekcia štátov podľa cien niektorých vybraných tovarov by mala vychádzať z ekonomickej zdatnosti kupujúcich a ich záujmu o tovary.

Ceny, ktoré sú nasadené v maloobchode na Slovensku, pri porovnaní s niektorými európskymi štátmi možno ironicky označiť za ‚dobrú mienku dodávateľa o vysokej náročnosti a kúpyschopnosti Slovákov‘. Opak je však pravda. Na Slovensku máme vysoké ceny, pretože slovenský spotrebiteľ ešte nie je natoľko vyspelý, aby vedel svojím záujmom či nezáujmom korigovať predaj v obchode,“ vysvetľuje Ľ. Drahovský.

Foto - Maňo Štrauch