Ako na inovácie

06.03.2013 | Ján Uriga

Kreatívni zamestnanci najviac očakávajú ocenenie a mieru nezávislosti v práci

Výzvou číslo jeden sa stáva manažment inovácií. Pri ich manažovaní firmy narážajú na prekážky, pričom mnohé sa stali mýtmi s minimálnou platnosťou. A tak firmám neostáva nič iné, iba sa po niekoľkých neúspešných pokusoch začať pýtať. Predstavme si niekoľko najčastejších otázok.

Ako sa dajú merať inovácie?

Inovácie sa dajú a mali by sa merať. Dnes už existuje niekoľko modelov, podľa ktorých sa efekt inovácie dá zhodnotiť. Ideálne je prepojenie na to, s čím firma už skúsenosť má, a mnohé sú komfortné so „scorecard“ metódou. Preto môžu aplikovať rovnice inovačného hodnotenia, kde hlavné piliere sú: vstupy, aktivity, výstupy a dosah.

Kto má byť vo firme primárne zodpovedný za inovácie?

Koncept manažmentu inovácií závisí od firemnej kultúry. Všetko ostatné, ako sú organizačná štruktúra či právomoci, je technické vyhotovenie. Jednoducho top manažment nastavuje tón, ako je firma organizovaná, ako a kto v nej realizuje inovačné rozhodnutia, ako je nastavená kultúra firmy prijímať kreatívne nápady a realizovať ich. Ak top manažment neodmeňuje za inovácie, nerealizuje navrhované zmeny zospodu, naopak poukazuje na neúspešnosť pokusov a omylov, zmrazuje interné vzťahy, ktoré podporujú kreativitu. Z úst slovenských lídrov často zaznieva želanie, aby sa ich ľudia nebáli experimentovať, hľadať nové príležitosti, a to aj za cenu neúspechov. Z obavy o zamestnanie si málokto trúfa porušovať nastavené systémy, a tak sa inovačná kultúra vo firmách rozvíja len veľmi sporadicky a najmä pomaly. Niekde vôbec.

Je stredný manažment prirodzeným zdrojom inovácií?

Prax mnohých firiem hovorí, že do manažérskych pozícií vymenúvajú najšikovnejších ľudí. Z experta sa stane stredný manažér. Očakávanie, že stredný manažér bude prirodzeným zdrojom inovácií, je celkom logické. Je expert a dnes má aj moc ako manažér. Na prvý pohľad ideálna kombinácia. Aká je skutočnosť? Inovácie väčšinou vznikajú na periférii, celkom blízko pri zákazníkovi a priamo pri zdroji potrieb.

ini

Dá sa za peniaze vytvoriť prostredie prekypujúce invenciou?

V prvom rade si treba uvedomiť, že zdrojom firemnej inovácie je ľudská kreativita. V obmedzenej miere sa táto schopnosť dá trénovať a rozvíjať, ale nevypadne zo stroja ako chladený nápoj, keď tam vhodíte mincu. Inovatívni zamestnanci sú motivovaní vedomím benefitu, ktorý inovácia prinesie. Finančné injekcie vo viacerých štúdiách nepotvrdili priamy vplyv na vyššiu inovačnú výkonnosť. Naopak, významnú úlohu hrajú nefinančné odmeny. Kreatívni zamestnanci najviac očakávajú ocenenie a mieru nezávislosti v práci. Tieto aspekty sú najdôležitejšie pre tvorbu a rozvoj inovačnej kultúry. V každom prípade je pre organizácie nevyhnutné určiť motivačné systémy, ktoré sa venujú inováciám, ale určite to nie je taká závratná položka, pod ktorou by finanční manažéri od prekvapenia strácali pôdu pod nohami. Skutočný rozmer bodu peniaze verzus inovácie vo firmách spočíva skôr v záujme o prísun a podporu talentov. Firmy sa doslova o talenty bijú. Bohužiaľ, mnohé tieto boje s prehľadom prehrávajú, keďže snaha o udržanie talentov sa stupňuje až vtedy, keď sú pozorovateľné symptómy odchodu.

Kde hľadať inovačné talenty?

Najlepšie talenty prejdú do tých firiem, ktoré majú inšpirujúce ciele prepojené na procesy, kultúru a odmeňovanie a kde zrelí investori hľadajú vzrušujúce príležitosti na rast.

Autor je senior manažér v spoločnosti PwC Slovensko

Článok vyšiel v magazíne PROFIT 4/2013. Vybrané vydania PROFITU môžete čítať na webe a stiahnuť si ich vo formáte pdf po bezplatnej registrácii. Ak oceňujete čaro printového magazínu, objednajte si predplatné.

  • Nahor
  • Tlačiť
  • Poslať e-mailom
  • Oznámiť chybu
  • Diskusia (1)

Rubrika: Ľudia a biznis